RASTISLAV TÓTH, politológ, publicista
V prvom rade chcem povedať, že z môjho hľadiska je rozhodnutie o rozšírení rokov vydania veľmi príjemné, pretože sa často nedostanem k úplným aktualitám, takže čítam aj staršie vydania.
1. Tim Marshall vydal knihu s názvom (v slovenskom preklade) Rozdelený svet. (Premedia 2022). Zamýšľa sa nad otázkou stavania múrov – od starého čínskeho múru či starorímsky Hadrianov val až po súčasný svet, v ktorom – podľa autora – až 60 krajín postavilo na hraniciach múry, alebo aspoň ploty. Vlastne iba jeden bol zbúraný – berlínsky múr. Múry stavajú Američania na hraniciach s Mexikom, viaceré európske štáty (nielen Maďarsko), ale aj v Latinskej Amerike a v Ázii. Prečo? Podľa autora ide o prastarý problém delenia na My a Oni. Pripomína, že okrem stavania fyzických múrov ide aj o spoločenské múry či prekážky, ktorými sa rozdeľujú ľudia v USA podľa farby pleti, v Izraeli podľa etnicity a náboženstva, v Číne podľa sídla (mesto verzus dedina), no a v EÚ podľa pôvodu (prisťahovalecké subsídla). Vždy ide o to, čomu dávajú prednosť politici a vplyvné médiá. Idey rasovej či náboženskej čistoty sú prekonané (väčšinou), no nastal čas vyzdvihnutia ideologickej a politickej diferenciácie – takže stavanie múrov je asi večné.
2. Douglas Murray vydal knihu s nečakaným názvom: Na západě zuří válka (Voznice: LEDA 2022). Je to dosť deprimujúce čítanie, hoci veľmi zaujímavé. Autor popisuje mnoho príkladov agresívneho správania niektorých menšín (najmä feministiek a LGBT) ktoré zničili kariéru pedagógom či novinárom, politikom, aj umelcom. Nastal zrejme čas nového útoku na demokraciu. Výsledky volieb, ako aj demokratické a právne princípy možno upravovať ideologickým útokom menšín. Podľa autora je tento jav najviditeľnejší v USA, kde sú samozvaní zástupcovia týchto menšín (teda nie rasových, etnických, ani náboženských) natoľko agresívni, že ohrozujú spoločenský systém. Snažia sa rozhodovať o obsahu publikácií, relácií, aj programov, aj s kádrovými konzekvenciami. Vzbudzovanie akejkoľvek nenávisti vedie k rozsiahlejším a hlbším nepokojom, ktoré ničia životy ľudí a znevažujú ľudskú dôstojnosť. Takéto pokusy napokon vidíme aj v našej krajine. Erodujú podstatu spoločenského systému.
3. Fareed Zakaria publikoval zaujímavú knihu Deset lekcí pro postpandemickýsvět (N Press 2021), ktorá poukazuje na problémy vzniknuté v čase pandémie, ako aj vyzýva k vyššej kvalite rozhodovania už dnes. Pandémia zaostrila svetlo pozornosti na viaceré slabé miesta súčasného sveta. Sú nimi najmä nekvalitné rozhodovanie politikov, odtrhnutosť odborníkov od života ľudí, ochota podliehať požiadavkám mocných, rozdelenie sveta na bohaté a chudobné, vplyvné a marginalizované krajiny. Humanizmus, odbornosť, ohľaduplnosť, ochota pomáhať – to sú princípy, ktorých by sa mali pridržiavať vládcovia, ale aj my, ktorí ich voľbami posúvame do ich úradov. Na záver citát: „Táto kniha popisuje svet čeliaci následkom pandémie covidu-19. V skutočnosti však popisuje sily, ktoré prikladajú pod kotol. Aby bol príbeh úplný, musíme k nemu pridať ľudský podiel. Ľudia si môžu zvoliť, ktorým smerom sa budú uberať oni, ich spoločnosti, ich svet. Vlastne máme práve teraz viacej slobodného priestoru … nový koronavírus prevrátil spoločnosť hore nohami. Ľudia sú zmätení. Veci sa dali do pohybu a v takej atmosfére sú ďalšie zmeny ľahšie, ako kedykoľvek inokedy.“ Dodávam: oficiálny pohľad na vojnu na Ukrajine má okrem iného tiež zabrániť, aby ľudia menili svet k humánnejšiemu, racionálnejšiemu, menej skorumpovanému, ohľaduplnému, skrátka k lepšiemu obrazu – skrátka bráni sociálnej revolúcii.
LUKÁŠ PERNÝ, spisovateľ, filozof, kulturológ
Nie sú úplne najobľúbenejšie, ale práve tieto mi napadli…
1. Thomas More: Utópia
2. Jean-Jacques Rousseau: O spoločenskej zmluve
3. Laco Novomeský vo výbere Miroslava Válka
4. Vladimír Mináč: Dúchanie do pahrieb
5. Vítězslav Nezval: 100 sonetů zachránkyni věčného studenta Roberta Davida
JOZEF ŠPAČEK, pedagóg, spisovateľ
1. Rudolf Sloboda: Uhorský rok (dvanásť rozprávok s krátkymi úvodmi), Bratislava, Smena 1968
Táto útla knižka (150 strán) ma veľmi inšpirovala v mojich literárnych začiatkoch, nakoľko tu R. S. popri svojej nenapodobiteľnej kreatívnosti, opierajúc sa o fantáziu, humor a mystifikáciu, preukázal aj bravúrne ovládanie jazyka. Dali by sa vo veľmi obsiahlom výpočte uvádzať vety, v ktorých to až nebezpečne iskrí typicky slobodovským šarmom (svojho času sa v ktorejsi svojej štúdii profesor Ján Števček vyjadril o tom, ako ho fascinuje veta tohto autora). Napríklad vety ako: „Nerád vidím macochy na uliciach.“ (z rozprávky Mesto, srdce, vysvedčenie, dievča), alebo: „V Budapešti roku 1896 prehovoril ovčiarsky pes Gyula na veľkom nedeľnom zhromaždení pred palácom baróna Ruttkaya a bol na mieste zastrelený.“ (z rozprávky Pocta Vincentovi Kouskovi). V neskorších knihách R. Sloboda na škodu veci – podľa mňa – zvážnel, ale zostal a stále je pre nás jedinečným autorom, opätovne čítaným a inšpirujúcim.
2. Bohumil Hrabal: Automat svět. Výbor z povídek, Mladá fronta, Smena, Naše vojsko, Svět sovětủ 1966, koláže Jiří Kolář
Tento výber vari toho najlepšieho z Hrabala, čo bolo publikované do roku 1966, mám prelúskaný ani neviem koľký krát. A tiež som viackrát videl krátky film Sběrné surovosti J. Herza z roku 1965, nakrútený podľa prózy Barón Prášil, v ktorom balič papiera Haňta svojimi mystifikáciami privádza do zúfalstva vedúceho onej zberne, kde sa prevažná časť filmu odohráva. Vážnejšiu verziu neskôr Hrabal publikoval a tiež sa dočkal jej sfilmovania pod názvom Příliš hlučná samota. U Hrabala nemožno neobdivovať jeho rozprávačskú posadnutosť, pábiteľstvo, cit pre humor všetkého druhu, nadväznosť na J. Haška, ale aj F. Kafku, schopnosť nájsť v každom ľudskom osude tú povestnú „perličku na dne“. Keď som sa v roku 1979 ocitol na dva týždne v Prahe, márne som nazeral do jeho obľúbenej krčmy na Malej strane, Majster sa tam vtedy neobjavil…
3. Gabriel Garcia Márquez: Sto roků samoty, Odeon, Praha 1980, preklad Vladimír Medek, doslov Hedvika Vydrová, náklad 40 000 výtlačkov(!)
Márquezov román som prvý raz čítal v roku 1975 v slovenskom preklade z Tatranu počas vojenčiny a bol to pre mňa šok. Márquezov svet, spôsob umeleckej výpovede, oficiálne pomenovanej ako magický realizmus, priniesol niečo úplne nové, výnimočné. Košatý príbeh rodiny Buendíovcov, plný lásky, vášne, násilia i nespútanej bezhraničnej fantázie si získal celosvetový ohlas a autor sa zaslúžene dočkal i Nobelovej ceny.
Dve ďalšie obľúbené knihy:
František Švantner: Malka
Nikolaj Vasilievič Gogoľ: Mŕtve duše
* * *
Anketa – vyhlásenie
MOJE NAJMILŠIE | KNIHY KU KTORÝM SA RADI VRACIAME
Anketa – odpovede
MOJE NAJMILŠIE 1 | Ľuboš Blaha, Stanislav Buchta, Michal Majtán
