Všimol si to svojho času už mladý český básnik a spisovateľ Jiří Haussmann (* 30. 10. 1898 – 7. 1. 1923) ešte predtým, než napísal svoj román pod týmto názvom, že s tou cnosťou medzi ľuďmi nie je až tak v poriadku. Vďaka nemu sme sa dozvedeli, ako to chodilo v našich končinách po prvej svetovej vojne, keď nastal zlatý vek pre každého, kto nemal morálne zábrany, v obchodovaní s ľudskou hlúposťou. Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa nová vláda všemožne snažila vytvárať podmienky pre zrodenie novodobých zbohatlíkov, fabrikantov, statkárov, veľkostatkárov a politickej elity, od ktorých očakávala oživenie povojnovej ekonomiky. Vznikli nové inštitúcie, ktoré tomu mali napomáhať a nezohľadňovalo sa pritom, či je niekto šľachticom alebo potomkom šľachty, Tak. ako po osemdesiatom deviatom roku neskôr, sa v našich končinách prižmurovali oči pri všelijakých prechmatoch, hraničiacich až so zlodejčinou.
Haussmann dal vo svojom románe všetkých novodobých zbohatlíkov, špekulantov a šmelinárov do jedného vreca pod nálepkou – „Matesovci“. Nezistil som síce, či starý Mates skutočne existoval, ale preslávil ho vo svojej básnickej tvorbe. Viem však, že jeho meno sa stalo v tých časoch známejšie a slávnejšie ako meno autora. Touto literárnou postavou, totiž autor veľmi výstižné charakterizoval dobu, v ktorej žil a poslal tak trochu odkaz aj do našich čias. Oživme si v pamäti ten krátky textík, Ponechávam ho v češtine:
Krad starý Mates jako straka,
krad u bohatce, krad i u žebráka.
Pak nerozmýšleje se dvakrát,
dal do pokladny vše co nakrad.
A nápis zhotovil si na to –
„Soukromé vlastnictví je svato“.
Starý Mates sa stal vďaka týmto veršom legendou. Bože, koľko takýchto Matesov sa už reinkarnovalo do našej novodobej histórie. Z tej predtým sme sa nepoučili. Vznikajú nám nové legendárne postavy, ktorým túžba po peniazoch akoby pomútila hlavy, je im jedno, akým spôsobom sa k nim dostanú. Iné je však, ak niekto podľahne hráčskej vášni a hádže peniaze do hracieho automatu alebo rulety a iné je, ak to robí rafinovanejšie a podvodne sa snaží peniaze získať. Nie som ten, kto by si tu vylieval zlosť nad už vychýrenými praktikami rodinky Šimečkovcov ako prísť k peniazom cez neziskovky a projekty, o ktorých nič neviem a ktoré mi nechýbajú k životu, ale keď počúvam o tom, koľko je u nás všelijakých neziskoviek a pochybných projektov, ktoré čerpajú peniaze z našich daní, mám čoraz častejšie pocit, že práve v tomto prostredí sa najlepšie darí potomkom starého Matesa. Skutočne ich potrebujeme až toľko? Kto už dnes poráta všetkých tých zlodejkov, ktorí sa na nás usmievajú, žijú počestným životom a občas nás aj po pleci potľapkajú. Určite ich nenájdete niekde na nočnej smene v pekárni, ale vždy sú tí istí ľudia tam, kde sa rozdeľujú a dostávajú peniaze z našich daní.
