V Klube Nového slova bolo vo štvrtok 2. mája netradičné podujatie. Privítali sme 17-ročného režiséra a predstaviteľa hlavnej roly hraného filmu ZA FRONTOM FRONT Jakuba Bartoša, 15-ročného autora scenára Milana Slobodníka a ďalších ich priateľov z Gymnázia Antona Bernoláka v Šuranoch a Základnej školy Juraja Holčeka v Dolnom Ohaji.
Dielo mladých nadšencov filmového umenia, ktoré malo premiéru akurát pred rokom v obci Dolný Ohaj v okrese Nové Zámky, si prítomní mohli prezrieť tiež. Realisticky približuje krušné časy začiatku nemeckej invázie proti Sovietskemu zväzu v júni 1941.
Podľa skutočného životného príbehu
Realizátori filmu sa inšpirovali knihou Čierny generál spomína od Alexeja Michajloviča Sadilenka (1912 –1993), ktorý žil v predvojnovom čase na sovietsko-nemeckom pohraničí a keď vtrhli nacistické vojská do jeho vlasti, patril medzi prvých, čo uzreli prízrak blížiacej sa dlhoročnej vojny. Nadporučík Sadilenko spolu s družstvom ženistov prekročil postupujúci front, aby bojoval v bieloruských lesoch a na Ukrajine ako partizán. Mimochodom, neskôr pôsobil ako partizánsky veliteľa počas SNP v oblasti Klenovca, Brezna a Čierneho Balogu. Vo viacerých slovenských obciach a mestách mu udelili čestné občianstvo.
S nápadom nakrútiť na túto tému film prišiel milovník novodobej histórie Milan Slobodník, keď sondoval romány v knižnici svojej prababky. Zaujala ho práve knižka, ktorá vyšla v slovenčine ešte v roku 1965. Slovo dalo slovo, s kamarátmi založili malý študentský klub, ktorý sa venoval tvorbe rozličných audiovizuálnych projektov zväčša dokumentárneho charakteru.
Iba nadšenie by nestačilo
Napokon sa rozhodli, že sa posunú na vyšší stupeň. Na prvý hraný film si vybrali historicko-vojnový námet, konkrétne prvé dve kapitoly zo Sadilenkových memoárov (na konci knihy sa spomínajú aj boje na Slovensku).
Mladí tvorcovia nakrúcali takmer dva roky v okolí Dolného Ohaja, masové scény počas verejných ukážok vojenských bojov vo Veľkých Kozmálovciach a Pohronskom Ruskove. Našli pochopenie u starostu Dolného Ohaja Ivana Solára, vo vedení šurianskeho gymnázia a Základnej súkromnej umeleckej školy Jozefa Dömeho, v agentúre Všehomír a v prvom rade u svojich rodičov, ktorí vo väčšej miere financujú ich koníček vrátane zakúpenia všetkých kostýmov. No samopal vystrúhal Milan sám z dreva. Neskôr im Klub vojenskej histórie Vráble požičať rekvizity všetkého druhu. Kamery im zase na čas ponúkol Jakubov príbuzný. Svedomitá a poctivá práca chlapcom vzala všetok voľný čas. V snímke však hrajú aj dve dievčatá.
V práci na filme dospievali
Kamera je zvládnutá priam profesionálne. Bojové scény aj dialógy sú v poriadku, hoci sa herecké výkony mladých amatérov, pochopiteľne, ešte dajú dobrúsiť. Rušivým dojmom však na mňa osobne pôsobila scénická hudba, na viacerých miestach predimenzovaná. Niekedy ticho dokáže povedať viac; no pri premietaní filmu na KNS so mnou všetci nesúhlasili.
Detailné chyby sme si povedali až pri čaši vína (za účasti ich rodičov), no celkovo sme boli dielom našich hostí milo prekvapení. A ako na záver besedy skonštatoval môj brat, profesor Svetozár Krno, že aj z profesionálne zvládnutej diskusie cítiť, ako títo mladí ľudia vďaka svojej filmovej tvorbe a všetkému, čo s tým súvisí, rýchlo dospievajú.
Film už videlo pri premietaní v Šuranoch a okolitých obciach okolo 1 500 divákov. Vari až na jednu výnimku s pozitívnym ohlasom u rovesníkov aj u pamätníkov starších čias. Tí im po projekcii rozprávali, ako si oni pamätajú na oslobodzovanie južného Slovenska Červenou armádou, prípadne, čo im o tom hovorili rodičia. A to rozhodlo, že sa gymnazisti pustia do výroby nového film na túto tému. Takže im držme palce.
Snímky: Filmové štúdio Dolný Ohaj a autor
