Sestrička z Kramárov, je mi to ľúto

V ostatnom čase to vnímam tak, že v  spoločnosti nastavený systém vzťahov „kto z koho“ vyprodukoval agresívny individualizmus., ktorý sa prenáša aj medzi ľudí vo firmách a v organizáciách. No ten nie je zárukou spokojnosti, prejavenia rešpektu inému a zachovania ľudskosti.

Spoločnosť je demoralizovaná a tak vidíme násilnosti na verejnosti, ako sú nemocnice, školy a verejne priestranstvá.

To sa napokon prejavilo na urgentnom príjme nemocnice na bratislavských Kramároch v utorok 13. októbra krátko pred polnocou, keď prišlo k brutálnemu útoku na 23-ročnú praktickú sestru.

Dozvedel som sa o tom už popoludní a videl som aj video z bezpečnostnej kamery, kde bolo jasne vidieť, že sestrička sa snažila byť slušná a nápomocná, ale chlap ju náhle napadol. Človek si to podvedome dáva do celkového kontextu v spoločnosti a vytvára si hypotézy, no niekde v komentároch pod príspevkom som si prečítal informáciu, že šlo o rakúskeho občana, že bol pod vplyvom alkoholu a že ho v priebehu niekoľkých minút zadržala polícia.

Zdá sa, že nastavené procesy v tom fungujú, vrátane ošetrenia a psychologickej pomoci tej napadnutej sestričke, tak si dovolím len jednu vec, čo ma na tomto prípade zaráža a je to, žiaľ, už typické. Ako neomylne a bleskovo takýmito príbehmi niektoré médiá traumatizujú spoločnosť. Ako ihneď nejakí redaktori vyrazia za ministrom zdravotníctva, možno premiérom a ďalšími vybranými osobnosťami s otázkou, čo oni na to. A oni, keďže oficiálne zo svojich pracovných línií ešte nemajú žiadne závery, tak to „ostro odsúdia“ a možno sa im podarí povedať nejakú unáhlenú myšlienku, ktorú potom médiá a niektorí politici budú ešte celé dni rozmazávať, alebo prijmú v strese nejaké rozhodnutie, ktoré viac znepríjemní život normálnym pacientom a personálu, než by malo zabrániť ďalším násilnostiam. A médiá si budú na podobných veciach prihrievať svoje agendy, lebo (nech sa nehnevajú), atmosféru v spoločnosti často formujú ony…

Áno, je to tak. Agresivita, útok, hrozba sú slová, s ktorými sa ľudia stretávajú takmer každý deň. Agresia väčšinou zasiahne nevinných. Lebo vinní sú často silní a biť sa so silným, to by musel byť človek nekompletný.

V tomto prípade sa agresia orientovala na nevinnú zdravotnú sestru. Radosť takto pracovať. Ako sa môžu sústrediť na prácu, keď mysľou sú pri sebaobrane.

Týmto pomäteným agresívnym pacientom treba dávať exemplárne tresty. Ich správanie vnímam ako praktickú realizáciu narcizmu, sebastrednosti, egocentrizmu. Skrátka chrapúnstva.

Akýkoľvek útok zdravotníka v danej chvíli hendikepuje a častokrát mu vytvorí nejakú prekážku v práci. Nehovoriac o tom, že mu môže zanechať rany na tele aj na duši.

Lekárov a zdravotnícky personál si musíme chrániť. Na tom by sa mohla zjednotiť koalícia a aj opozícia. 

Bohužiaľ, správanie, bez logiky a súdnosti nechýba len agresívnemu pacientovi z urgentného príjmu, ale je hlboko zakorenené v hlavách mnohých ľudí vrátene niektorých politikov.

Rozumiem strachu, nervozite aj neistote pacientov, respektíve ich sprievodcov. Rozumieme strachu o dieťa a jeho zdravie.

Prihováram sa v tomto prípade jednoznačne za vzájomnú toleranciu a ústretovosť. Odsudzujem takéto správanie voči niekomu, kto ti pomáha.

Zdravotnej sestre prajem skoré uzdravenie a ďakujem zdravotníckemu personálu za odvahu postaviť sa agresorovi a brániť napadnutých. Problém akéhokoľvek útoku osamelého vlka je ten, že sa môže stať kdekoľvek a nie je možné mu predísť. Jediným riešením tohto problému je kultivovať spoločnosť tak, aby nevznikali takýto jedinci.

Možno by pomohlo pri najväčších urgentných príjmoch zriadiť záchytné miestnosti pre ľudí pod vplyvom omamných látok, kde by mali policajný a zdravotný dohľad. Prítomnosť polície by podľa neho pomohla s bezpečnosťou zdravotníkov, ale aj pacientov na urgentných príjmoch.

(Celkovo 151 pozretí, 1 dnes)
Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

  1. Pán Piršel dobrý príspevok, no aj keby ich bolo 1 000 nič nezmenia My skôr narodení si určite spomíname že : “ Pravda a láska zvíťazí nad lží a nenávistí Od tohto výroku ubehlo už vyše štvrťročie teda cca 36 rokov Naozaj tá pravda a láska dnes víťazia? Pokiaľ nezmenia správanie politici pokiaľ poslanci nebudú pýchou Slovenska, žiadne príspevky to nezmenia Ale určite treba o tom písať Zlo a nenávisť sa dá len ťažko poraziť To však neznamená, že nemáme proti tomu bojovať
    S úctou Ľubo Dzurák

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525