Medzinárodná mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc, orientovaná neoliberálne a progresivisticky, vydala, v piatok (2. 5.) správu o Indexe slobody tlače vo svete (2025): na prvom mieste skončilo Nórsko (92,31 boda), na druhom Estónsko (89, 46 boda), Slovensko pokleslo v rebríčku o deväť miesť miest z 29. miesta (76,03 boda) na 38. (71,93 boda) zo 180 krajín. Zato Česi, hrajúci na strunu európskych liberálnych centristov, si polepšili o sedem miest a skončili na 10. priečke (83, 96 boda), no západné konzervatívne vlády stihol ešte väčší trest – Spojené štáty posunuli na 57. priečku (65, 49 boda) a Taliansko na 49. miesto (68, 01 boda).
Zo strany organizácie klamúcej ozaj bez hraníc nie je to nič nové, deje sa tak už od prvej dekády 21. storočia, v našom prípade zakaždým, keď sa dostal k moci Robert Fico – napríklad od 1. septembra 2008 do 1. septembra 2009 sme v rebríčku slobody tlače poklesli zo 7. na 44. miesto. Paradoxne, v čase matovičovsko-hegerovsko-ódovskej vlády sme postúpili v roku 2023 na 17. priečku; pripomeňme si, že to bola éra zatvárania a cenzurovania nepohodlných portálov a vyhladovania nevyhovujúcich časopisov, akým bol napríklad Literárny týždenník. Pri podobných rebríčkoch si treba zakaždým položiť otázku, kto ich zostavuje, s akým cieľom a komu majú slúžiť. Tento možno zaradiť do typu jednostranných prieskumov, v ktorých dostáva priestor len jedna zainteresovaná strana, v našom prípade progresivistickí žurnalisti, mimovládne organizácie či nesúrodá, klamstvami i prehnanou útočnosťou tehotná politická opozícia, a druhá strana – štát a čitatelia – ostávajú kdesi v ofsajde.
V podstate nejde o nič iné, len si dobre zanadávať, dať do oficiálnej podoby vlastné „obžalobné“ myšlienky a umocniť ich v nenávistnej propagande. Ono to vyzerá ako hra na tri dotyky vo volejbale: jeden hráč (žurnalisti, mimovládne organizácie) nahrá rozohrávačovi (Reportéri bez hraníc), ten prihrá smečiarovi (SME, Denník N, aktuality.sk, opozičné politické subjekty atď.) a na skóre sa ukáže ďalší propagandistický bod. A to sa donekonečna opakuje. Aktuálne sme sa o tom mohli presvedčiť napríklad na piatkovej „tlačovke“ strany Slovensko, kde jej protagonisti perlili skvosty typu „Fico aktívne a agresívne prispieva k faktu, že jeho voliči a mnohí ľudia prepadli dezinformáciám a fake news, čerpajúcich od rozličných uzavretých skupín na sociálnych sieťach, ktoré Smer-SD živí a podporuje“. Akoby sme nevedeli, koho a čia agresia vyvolala atentát na premiéra!
Nahliadnime aj do metodiky vyhotovovania takýchto správ, pravda, ak je to vôbec možné. Skôr nie ako áno. V úvode metodického pokynu sa uvádza, že dotazník poslali organizáciám zaoberajúcich sa slobodou tlače a vyše stovke korešpondentom na celom svete, ale aj žurnalistom, výskumným pracovníkom, právnikom a aktivistom za ľudské práva. Dotazník rozdelili do piatich oblastí: politickej, legislatívnej, ekonomickej, socio-kultúrnej a bezpečnostnej z hľadiska ochrany novinárov, ktoré dohromady obsahovali 117 otázok. Za každú oblasť sa udeľovalo od 0 do 100 – to bol najvyšší možný stupeň kvality. V politickom indikátore pokleslo Slovensko zo 44. na 60. miesto, v ekonomickom z 25. na 30. miesto, v legislatívnom zo 17. na 44. miesto, v socio-kultúrnom z 27. na 32. miesto, v bezpečnostnom indikátore zo 48. na 51. miesto.
Žiaľ, nikde nenájdete, kto a ako odpovedal, aké údaje poskytol. Rovnako aj spôsob, ako sa vyratúva koeficient jednotlivých krajín. To ostáva v tajnosti. Jediné, čo poznáme, je zoznam dotazníkových otázok.No ani o to nejde; nikde sa však nespomína vyváženosť poskytovaných informácií a zásadné limitovanie informácií z jedného názorového súdka. Keďže s niečím takým sa vôbec neráta, ani jeden údaj nemôže byť plne hodnoverný. Najmä ak si uvedomíme, že v prípade Slovenska sa kritérium hodnotenia odvíjalo z odpovedí neoliberálnych a progresivistických novinárov a článkov uverejnených na stránke Reportérov bez hraníc. Ak je v správe niečo aspoň trochu objektívne, tak je to konštatovanie, „že sloboda tlače zažíva v mnohých častiach sveta znepokojivý úpadok. Médiá oslabuje ekonomický tlak spôsobený koncentráciou vlastníctva, nátlakových praktík zo strany inzerentov a finančných podporovateľov, znižovaním pomoci z verejných finančných prostriedkov, resp. jej neprehľadným prideľovaním. Dnešné spravodajské médiá sa tak ocitajú medzi mlynskými kameňmi redakčnej nezávislosti a ekonomického prežitia“. A tak aj vyzerajú; no ak nevedia a nechcú byť nestranné, vecné a vyvážené, nepomôžu im ani barličky v podobe správ Reportérov bez hraníc, organizácie, za ktorou stojí Sorosova Otvorená spoločnosť a americká National Endowment for Democracy.
Nuž, hor sa do prieskumov, nech majú mediálni propagandisti z čoho čerpať.
Na porovnanie:
Ivan Štefunko na FB: Vládni politici neodpovedajú nám všetkým
Oplatí sa prečítať, napríklad Izrael:
Globální svoboda tisku na „rekorním minimu“ v roce 2025, říká RSF
