Poslanci budú môcť byť v parlamente ožratí, ale iba v obleku, znie nepriama odpoveď na otázku v titulku v newsfiltri Denníka N. Pôsobí sugestívne, no mieša dokopy viacero rovín tak, že sa stráca podstata problému. Tou nie je oblek, ani Igor Matovič, ani mediálne vďačné prirovnania, ale absencia jasných a vynútiteľných pravidiel správania v parlamente.
Argument, že „svet je na pokraji vojny a ľudia chudobnejú“, nemôže slúžiť ako ospravedlnenie chaosu v Národnej rade SR. Práve v čase kríz má parlament povinnosť pôsobiť dôstojne, stabilne a predvídateľne. Kultúra politickej debaty nie je luxus, ale základ funkčného štátu.
Je zavádzajúce tvrdiť, že sprísnenie rokovacieho poriadku je prejavom odporu k demokracii. Rovnaké a v niektorých bodoch výrazne prísnejšie pravidlá platia v Európskom parlamente, ktorý nikto nepovažuje za autoritársku inštitúciu.
Článok 10 rokovacieho poriadku EP jasne hovorí o:
- povinnosti vzájomnej úcty,
- zákaze urážlivých vyjadrení,
- zákaze transparentov v sále,
- ochrane dôstojnosti a dobrého mena parlamentu,
- a reálnych sankciách, vrátane obmedzenia funkcií poslanca.
Zároveň výslovne zdôrazňuje, že tieto pravidlá nenarúšajú slobodu prejavu ani živú parlamentnú diskusiu. To je podstatné: v civilizovanej demokracii sa sloboda prejavu oddeľuje od nevhodného správania.
Tvrdenie, že „ak si ľudia zvolia poslanca v teplákoch, má právo sedieť v teplákoch“, je populárne, ale plytké. Poslanec nie je súkromná osoba na námestí, ale predstaviteľ zákonodarnej moci štátu. Aj sudcovia, diplomati či policajti sú volení alebo platení z verejných zdrojov – a predsa od nich očakávame určitý štandard vystupovania.
Nikto netvrdí, že oblek zaručuje čestnosť. Rovnako však nikto netvrdí, že pravidlá správania majú nahradiť trestné právo. Ide o minimálny civilizačný rámec, nie o hodnotenie morálky.
Parlament SR sa dostal do stavu, keď si musí do rokovacieho poriadku písať aj zákaz hulvátstva. To nie je vizitka autoritárstva, ale dôsledok dlhodobého tolerovania nedôstojnosti.
Debata o rokovacom poriadku preto nie je odvádzaním pozornosti od problémov krajiny. Je to debata o tom, či chceme parlament ako miesto argumentov a pravidiel – alebo ako javisko pre spoločnosť, kde platí len hlasitosť a provokácia.
Úvodné foto: Emil Polák
