Masaker indiánskeho tábora. Ilustrácia: Picryl
Vždy to tak bolo, že ak sa chcel vladár udržať pri moci, musel niektorých ľudí zatvárať, zabíjať alebo odmeňovať. Od biblických čias až dodnes sa na tom nič nezmenilo. Márne by sme hľadali krajinu, v ktorej to tak nebolo alebo nie je. Dokonca i v Spojených štátoch amerických, ktoré sú také pyšné na svoje dejiny, nájdete veľa prípadov, nesvedčiacich o vyspelosti tohto národa, ktorý by mal byť hrdý na činy svojich predkov. Vlastne Američania, nikdy neboli národom, je to taká zmiešanina rôznych národov, ktorá si dala názov Američania.
No a o týchto Američanoch sa dosť nelichotivo rozpísal vo svojej eseji tamojší popredný spisovateľ John Steinbeck O Amerike a Američanoch. Okrem iného sa v nej zmienil aj o veľkých vojnách bielych mužov s Indiánmi. Je to obdobie, ktoré poznáme z vinetuoviek Karla Maya, no v skutočnosti bolo oveľa drsnejšie a menej romantické, ako ho opísal tento Nemec vo svojich románoch, ktorý v Amerike nikdy nebol.
Ak by ste sa začítali do eseje Johna Steinbecka, v rovnomennej knihe, ktorá vyšla aj v češtine, zistili by ste, ako píše o svojich krajanoch. V jeho texte nájdete oveľa drsnejšiu pravdu, ktorá sa nedá romantizovať alebo velebiť. Myslel tým na obdobie lovcov. Nie takých, čo sa živili lovom zvierat a predajom kožušín, ale tých, čo sa živili lovom ľudských skalpov. Celé tlupy týchto „poľovníkov“ sa v tom čase preháňali po krajine, naháňali Indiánov po nekonečných prériách i vo vysokých horách, aby ich chytili a oskalpovali. Nechcem si ani predstaviť, ako takéto oskalpovanie až po kosť na hlave prebiehalo.
Skalp sa vtedy považoval nielen za dôkaz, že bol zneškodnený nielen Indián, ale bolo to aj „zbožie“, trofej, ktorú lovci speňažovali vo výkupniach po celej krajine. Spočiatku to bol celkom výnosný a pohodlný kšeft a „tovaru“ bolo dostatok v indiánskych vigvamoch. No len dovtedy, pokým sa Indiáni nezačali brániť alebo strácať vo vysokých, ťažko dostupných horách. Vtedy začal byť lov na skalpy prácnejší a nebezpečnejší. Stávalo sa dokonca aj to, že ak sa lovcovi nechcelo behať za Indiánmi po horách, zašiel do tábora prisťahovalcov a oskalpoval tam nejakého Filipínca alebo Mexičana. Nikto nezisťoval, z akej hlavy bol skalp stiahnutý. Zrazu však bolo skalpov toľko, že vláda musela tento kšeft zaraziť, lebo by mohlo skolabovať celé hospodárstvo.
Prečo to spomínam? Z jednoduchého dôvodu. Prestalo sa so skalpovaním Indiánov, vo veľkom sa však oskalpúvajú celé krajiny aj s ich nerastným bohatstvom skrytým pod zemou. Ukrajina je toho dôkazom. Čo jej dnes vlastne patrí? Teraz je na rade Rusko. Kedy a kde sa zrodila rusofóbia, v ktorej hlave alebo krajine? Nabrala už také rozmery, aké tu neboli ani za čias mccarthizmu. Ako za čias, keď bolo potrebné vyvolať nenávisť voči Indiánom, aby ich nikto neľutoval, keď sa pôjde po ich krku, vlastne po skalpoch.
Američania majú neuveriteľnú schopnosť prispôsobiť si verejnú mienku vo svoj prospech. A naučili sa to aj ostatné veľké krajiny na západ od nás. Nenávisť voči Rusku sa stupňuje, čoraz hlučnejšie sa rinčí so zbraňami a nikto nevie, ako to všetko skončí. Rusko je krajinou, s nesmiernym bohatstvom skrytým pod zemou. Preto tá kanonáda proti Rusku, preto to slintanie po bohatstve ukrytom v zemi. Čerta starého záleží na živote nejakého Rusa alebo Ukrajinca či na ľudských právach v týchto krajinách. Aj keby im malo črevá potrhať, vladári najbohatších a najmocnejších krajín vždy budú mať málo. Preto je cesta k mieru taká zložitá.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
Jedna odpoveď
Nový poznatok: Aby sme sa dostali k cieľu textu, treba prečítať jeho telo. To sa na cieľ podobať nemusí. Inými slovami, treba sa preklikať až ku koncu, aby sme zistili, čo autor vlastne chce povedať.