Predseda KDH a poslanec NR SR Milan Majerský sa tak ako aj väčšina osôb, ktoré sa akýmsi spôsobom /niekedy aj zázrakom/ dostali do politiky, tiež snaží udržať pozornosť svojich voličov a získať nových podporovateľov. Do budúcna. Pretože pravdepodobne nemá dosť nápadov a tém, ktorými by potencionálnych voličov oslovil dostatočne účinne, uchyľuje sa, podobne ako mnoho jeho „spoluposlancov“, k téme osvedčenej a obľúbenej od roku 1989 – „zlí komunisti“. Propagandou a manipuláciou, ktorej podstatou sú polopravdy, prekrúcania, lži, účelové zveličovania i účelové bagatelizovania sa „zlí komunisti“ dnes stavajú mierou na charakterizovanie zla, zločinnosti, hrubosti, primitivizmu, ale aj zákernosti či nezmyselného konania. Keď sa ako poslanec opozičnej strany zúčastňuje diskusií a sporov s koaličnými poslancami, rád sa uchyľuje k používaniu porovnávania súperov poslancov a konkurenčných strán – s „komunistami“. Len pred niekoľkými dňami, pri spore o cirkevných školách, si pomohol charakterizovaním ministrov terajšej vlády, že „pritom sú to komunisti, ktorí ničia všetko, čo je konzervatívne“. Neskôr to doplnil aj vyjadrením, že „sú horší ako komunisti“. Pánu Majerskému treba pripomenúť, že komunisti nerušili cirkevné školy, lebo ich ani nezriaďovali. Ale rešpektovali potrebu občanov a ponechali vyučovanie náboženstva na školách po vyučovaní, v dobrovoľnom režime, pre deti, ktorých rodičia si to želali. Výučbu pritom viedli kňazi – profesionáli. Tak že nie je na mieste používať pojem „komunistov“ ako mieru zla či porovnávania s nejakým iným „zlom“.
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Všeobecne je potrebné odporučiť pánu Majerskému hlbšie si preštudovať niektoré historické fakty, ktoré nemá osvojené a pritom ich už použil vo vyjadreniach v médiách. Nie tak dávno obvinil, či skôr vysmial niektorých poslancov z ľavicových strán, že sa ešte dnes oslovujú pomenovaním „súdruh“. Stačí ak si pán poslanec pozorne prečíta Bibliu, preloženú prof. Jozefom Roháčekom z pôvodných jazykov v roku 1936. V časti Nový zákon, na str.71 v 5. kapitole Evanjelia Sv. Lukáša nájde slová: „7. A zakývali na súdruhov, ktorí boli na tej druhej lodi, aby prišli a pomohli im. A prišli a naplnili obe lode, takže sa norily.“
Teda slovo „súdruh“ nie je žiadnym symbolom zla, ani vyjadrením, ktoré zasluhuje posmech či spochybnenie. Ak slovo „druh“, teda priateľ, spolupracovník, rovnako mysliaci a konajúci človek sa v minulosti používalo dosť často v slovenských literárnych prácach, tak aj slovo súdruh nie je v slovenčine žiadna zvláštnosť. Prečo si Milan Majerský prisvojuje právo niekoho kritizovať, či vysmievať sa za používanie takéhoto oslovenia? Či v dnešnej dobe, či v minulosti. Je to nízke, primitívne, zákerné a podlé. Ale aj dosť hlúpe.
Poslanec Milan Majerský preukázal aj inú nevedomosť, alebo pokus o zavádzanie. Podobne ako v prvom prípade, obvinil verejne niektorých poslancov z ľavicových strán, že používajú pozdrav „Česť práci“, teda pozdrav komunistický. I v tomto prípade je namieste poučiť pána poslanca a krajského župana, že jeho slová sú nekompetentné. Stačí, aby si prečítal nejaké knihy o Tomášovi Baťovi, najúspešnejšom podnikateľovi v bývalom Československu, alebo spomienky jeho bývalých zamestnancov. Pozdrav Česť práci bol v baťovskej firme zavedený a používaný ako odraz vysokej vážnosti a úcty k poctivej práci, ako zdroja rozvoja človeka, predpokladu jeho dôstojného a zmysluplného života. A to Baťa nebol žiadny komunista.
Je možné i pravdepodobné, že pán Majerský uvedené fakty aj pozná, avšak používa svoje výroky z dôvodu primitívneho a zarytého antikomunizmu. Ako aj z dôvodu ponížiť a uraziť svojich protivníkov. Pre neho sú komunisti, ich činnosť i zámery čímsi absolútne neprijateľným a takéto myšlienky šíri aj vo svojom okolí. Možno že jeho rodičia či príbuzní ešte žijú v bytoch, postavených za vlády komunistov alebo v domoch, na ktoré dostali nenávratné pôžičky od štátu, riadeného komunistami. On sám pracuje v úrade, ktorý bol tiež vybudovaný štátom v dobe socializmu a vlády komunistov. Ani to mu nebráni byť zarytým antikomunistom a svojimi výrokmi znehodnocovať aj dobré a pozitívne veci z minulosti našej krajiny a prácu, úsilie a mnohokrát i obetí a ťažkosti, ktorými prešli predchádzajúce generácie našich občanov.
V tom je jeho politická úbohosť a bieda.
Jedna odpoveď
Dobrý deň.
Keď sa malí ľudia dostanú do veľkej politiky.
Nie, že by to bola výlučná charakteristika politikárov len u nás. Bohužiaľ, čistí, charakterovo pevní a odborne zdatní sa
v každej politike vyskytujú len vzácne.
Odpoveď, prečo je tomu tak, je naporúdzi.
Keď dobre drahý futbalista prestupuje do nového klubu, jeho prvé úprimné prehlásenie hovorí, ako chce tomu klubu pomôcť
(ani slovo o tom, že ide pomôcť hlavne sebe).
Je očividné, že v politike je to detto a už sa nadtým ani nikto nepozastavuje.
Keď sa toto nejakým zázrakom nezmení, bieda z politiky nikdy neodíde.