Manželka a ja sme voliči SMER-u. Zahraniční. Naše dôvody:
1. Medzinárodná orientácia SMER-u: mier na Ukrajine, dobré vzťahy so všetkými, slovenské záujmy pred Bruselom aj Washigtonom.
2. Predseda Fico. Ako rečník a komunikátor je ďaleko pred peletónom.
3. Ľuboš Blaha a Artur Bekmatov na kandidátke.
Máme na Slovensku priateľov aj príbuzných. Niektorí svoje hlasy SMER-u nedali. Keď im s hrdosťou poviem, za koho sme hlasovali, dostávam uniformnú reakciu: „Veď hej, vy ste tu nežili.“ Počas predošlých rokov som mal pri návštevách aj v korešpondencii možnosť mnohé si vypočuť či prečítať. Od ľudí, ktorí nečerpali poznatky z Denníka N, ale z vlastnej skúsenosti z obdobia „vlády SMER-u“:
– o tom, ako zmocnenec vlády prisľúbil peniaze z európskych fondov za „províziu“ 20 %;
– o tom, ako sú v „novej“ nemocnici v Košiciach hrdzavé radiátory a niektoré okná sa nedajú zavrieť;
– o tom, ako „smerácky starosta“ Košíc sprivatizoval parkovanie, ktoré následne spôsobilo obrovskú verejnú nespokojnosť;
– o tom, ako boli štátne zákazky prideľované vybratým firmám, iné firmy nemali šance;
– o tom, ako v zdravotníctve išlo všetko „cez Pašku“.
Hneď musím dodať, že ak chceme analyzovať informácie, prvý krok je vyhodnotiť spoľahlivosť, „čistotu“ dát. Vo svojej dlhoročnej praxi som sa nestretol so situáciou, kde by pôvodné dáta boli 100 % spoľahlivé. Ani zistenia, ktoré som uviedol, nemožno samozrejme chápať tak, že vystihujú situáciu aj s kontextom a že sú spoľahlivo nezaujaté. Lenže tak ako vo svete dátovej analýzy, aj nie celkom perfektné dáta niečo hovoria. A je mi úplne jasné, že počas „vlády SMER-u“ boli v štátnom aparáte vážne systémové defekty. Nakoniec, voľby v roku 2020 boli vlastne celospoločenským odmietnutím SMER-u. Toto však nie je žiadne tajomstvo a keď Robert Fico verejne pripúšťa, že sa počas jeho vlád robili aj chyby, znie to rovnako hodnoverne ako prezidentka, ktorá súhlasí s tým, že NAKA a ÚŠP sa dopustili chybičiek.
Od veľkého politika, za ktorého Roberta Fica považujem, by som očakával čosi takéto: „Mali sme vládu 12 rokov a zaspali sme na vavrínoch. Zaiste sme neničili Slovensko ako vlády pravicové, ale pripustili sme defekty, ktoré sme pripustiť nemali a ktoré boli len a len našou zodpovednosťou. Namiesto všeobecnej podpory zdravotníctva sme vsadili na súkromné nemocnice. Nekontrolovali sme dôsledne prideľovanie peňazí z európskych fondov a otvorili tak cestu korupcii. Nezaviedli sme pevné a jasné pravidlá v prideľovaní štátnych zákaziek. Právom sme stratili dôveru verejnosti. Toto chceme zmeniť a zmeníme. Zavedieme systém transparentných a verejnosti otvorených auditov: pre prideľovanie peňazí aj pre štátne zákazky. Naším cieľom musí byť vytvorenie prostredia, kde sa defekty, o ktorých hovorím, už nebudú môcť opakovať bez ohľadu na to, kto je pri vláde.“ Niečo v tomto zmysle.
Rád by som upozornil na rok 1968. V tom čase sa dokončovali masívne rehabilitácie. Otvorene sa hovorilo o zločinoch páchaných „pod vedením KSČ“ v 50. rokoch. Aj o ekonomických chybách. Vedenie KSČ nemalo problém priznať zlyhania svojej strany. A verejnosť? Začala masovo podporovať KAN? K231? Predpokladám, že mnohí čitatelia ani nevedia, čo tie skratky znamenajú, také boli „významné“. (Boli to dve legálne protikomunistické organizácie, ktoré ale žiaden veľký záujem nevzbudili.) Podpora verejnosti, ktorej sa KSČ v tom čase tešila, bola vlastne totálna. Žiadna súčasná strana o takej podpore verejnosti nemôže ani snívať. Otvorené priznanie zlyhaní podporu verejnosti generuje!
To ma vedie k úvahám o nedávnej tlačovej besede vlády. Zaujalo ma oznámenie ministra spravodlivosti, že na webovej stránke ministerstva bude publikovaná brožúra o ľuďoch nevinne prenasledovaných za predošlých vlád. Rád by som sa pána ministra opýtal, ako odhaduje čítanosť toho materiálu. Podľa môjho názoru, ak tento materiál nebude servírovaný v televízii, verejnosť ho bude z veľkej časti ignorovať. Musíme sa pozrieť pravde do očú: Väčšina obyvateľstva čerpá informácie práve z tohto média! Očakávať otváranie webových stránok ministerstva od väčšiny verejnosti je čistá ilúzia. A z toho vyplýva čosi veľmi dôležité: Ak verejný mediálny priestor bude ovládaný médiami, ktoré sú voči koalícii nepriateľské, žiadne vládne opatrenie nebude verejnosť posudzovať pozitívne: Všetko sa dá opísať ako zlyhanie, podvod, mafiánsky balíček. Priznanie zodpovednosti v takomto prostredí nebude mať žiaden význam. Ak vláda prenechá mediálny priestor „nepriateľom“, padne bez ohľadu na to, čo bude robiť. Veľmi by som chcel, aby sa to nestalo.
(Autor žije v USA, Issaquah, WA)
Úvodná ilustračná snímka: www.pixabay.com
2 Responses
Presne to pomenoval autor. Prečo asi demokratická opozícia naťahuje čas? Pani Kolíková zúrivo šermuje jazykom, aby neumožnila oponentovi dostať sa k slovu. Dokonca už nemá s ňou nárok ani moderátor / Bielik/. A ona len tára, upevňuje si v táraní nezmyslov svoje ego – o tom, že je v práve nedostihnuteľná.Aby vám, priatelia neunikol vlak!
Áno, pán Dolina má plnú pravdu. V tom ako mala asi vyzerať sebakritika Smeru, ale aj v tom, že ak súčasná koalícia nevyrieši problém, že verejno-právna RTVS informuje neobjektívne a nevyvážene o situácii na Slovensku aj vo svete. Uvediem len taký malý konkrétny prípad: po 100 dňoch súčasnej vlády sa RTVS opýtala ako koalícia a opozícia hodnotia toto obdobie. Pokiaľ za koalíciu dostal priestor na pár sekúnd minister Erik Tomáš, tak za opozíciu sa vystriedali zástupcovia všetkých 4 opozičných strán od Michala Šimečku až po Igora Matoviča. Všetci chrlili na koalíciu oheň a síru. Podobné situácie sa opakujú denno-denne a neprispievajú k objektívnej informovanosti verejnosti a upokojeniu situácie.