Počas diskusií o Manifeste Komunistov21 som zistil, že v Marxovom diele je prekvapivo presný nástroj na analýzu ekonomiky riadenej umelou inteligenciou. Hoci Marx písal Kapitál v ére parných strojov, mechanizmy, ktoré opísal, sa dnes prejavujú v doteraz nevídaných rozmeroch.
Najpoužívanejšia a najaktuálnejšia aktualizácia jeho koncepcie sa opiera o tri základné piliere:
1. V rukopise Grundrisse (1857–1858; úplný názov Grundrisse der Kritik der politischen Ökonomie, teda Základy kritiky politickej ekonómie, pozn. red.) Marx predpovedal štádium kapitalizmu, v ktorom sa vedomosti spoločnosti zhmotnia do obrovského automatizovaného systému strojov. Tento pojem nazval General Intellect (všeobecný intelekt).
Veľké jazykové modely (LLM) a AI nie sú ničím iným ako zhmotnením tohto „všeobecného intelektu“. AI sa nenaučila písať kódy ani kresliť sama; bola vytrénovaná na kolektívnej práci miliónov programátorov, spisovateľov a umelcov (tzv. mŕtva práca).
2. Extrémny rast organického zloženia kapitálu – Marx definoval organické zloženie kapitálu ako pomer medzi konštantným kapitálom (c, teda stroje, infraštruktúra) a variabilným kapitálom (v, teda mzdy pre živých pracovníkov). Tvrdil, že technologický pokrok tento pomer neustále zvyšuje.
AI giganti investujú desiatky miliárd dolárov do dátových centier, čipov a energií (c), pričom na prevádzku samotných modelov potrebujú relatívne málo kmeňových zamestnancov (v). Pomer (c : v) tak dosahuje extrémne hodnoty.
Marxov paradox: Podľa Marxovej teórie hodnoty je jediným zdrojom novej ekonomickej hodnoty a nadhodnoty živá ľudská práca (stroje iba prenášajú svoju vlastnú hodnotu do produktu). Ak AI úplne vytlačí človeka z výroby, miera zisku v danom sektore začne podľa Marxa dlhodobo klesať k nule, čo vyvolá systémovú krízu kapitalizmu, pretože bez zisku systém kolabuje.
3. Digitálne ohradzovanie a prekarizácia – podobne ako na začiatku kapitalizmu prebehlo „ohradzovanie pôdy“ (získanie obecnej pôdy pre súkromných feudálov), dnes prebieha digitálne ohradzovanie internetu.
Bežní používatelia poskytujú internetovým platformám svoje dáta zadarmo („neplatená digitálna práca“). Tieto dáta sú následne použité na zdokonalenie AI, ktorá neskôr nahradí ich vlastné pracovné pozície. Živí ľudia sa navyše presúvajú do tzv. gig economy (algoritmicky riadená mikropráca, napr. označovatelia dát pre AI v rozvojových krajinách, kuriéri), kde sú monitorovaní algoritmami, čo predstavuje modernú formu odcudzenia práce.
Možné dva scenáre vyústenia
Súčasní marxistickí ekonómovia (napr. Nick Srnicek, Aaron Bastani či Branko Milanović) uvádzajú v blízkej budúcnosti dve možné cesty:
a) Techno-feudalizmus – nová aristokracia AI zostáva v rukách úzkej elity oligarchov. Tí vlastnia infraštruktúru a inkasujú rentu, zatiaľčo väčšina populácie čelí nezamestnanosti a chudobe.
b) Post-kapitalistické oslobodenie – vlastníctvo AI a výpočtových kapacít sa socializuje (bude spoločné). AI prevezme nutnú rutinnú prácu, čím definitívne zruší nutnosť námezdnej práce, a ľudstvo získa bezprecedentný voľný čas na sebarealizáciu.
Koncepcia Karla Marxa je teda dnes neočakávane aktuálna! Nehovorí o tom, že stroje sú zlé, ale upozorňuje, že problémom nie je samotná technológia (AI), ale to, v čích rukách a za akým účelom (zisk vs uspokojenie potrieb) je vlastnená.
Podľa môjho názoru alebo dôjde k zospoločenšteniu kapitálu, najmä všeobecného intelektu, alebo eutanázia projektovaná vlastníkmi kapitálu zlikviduje masovú populáciu a humánnu civilizáciu, ako ju poznáme. Sme v etape „zápasu o život“, v ktorom rozhodne schopnosť verejnosti pochopiť podstatu a cieľ vlastného pudu sebazáchovy…
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008