NIE vojne v zlatom chráme

„Náš boj však zasa iní prevezmú.
Do vašich rúk dáme svoju pochodeň
a vy ju neste v diaľ.
Ak by vám zhasla,
spomeňte si na náš žiaľ…“

Takto poeticky začal svoj príhovor na vojenskom cintoríne v Petržalke-Kopčanoch pri príležitosti 106. výročia ukončenia 1. svetovej vojny a Medzinárodného dňa vojnových veteránov v pondelok 11. novembra podpredseda vlády a minister obrany Robert Kaliňák.

Ide o úryvok básne Na flámskych poliach od kanadského básnika Johna McCraeho (1872 – 1918), ktorý ako chirurg zažil, no neprežil „mlynček na mäso“ na fronte tzv. veľkej vojny v Belgicku a severnom Francúzsku, kde zahynuli státisíce mladých mužov. Jeho verše o divých makoch na flámskej pláni viedli k tomu, že už od roku 1920 sa tieto nežné kvietky stali symbolom padlých vojnových veteránov.

Na Slovensku sme sa k tejto tradícii vrátili začiatkom 90. rokov minulého storočia. V obnovenom cintoríne neďaleko hraníc s Rakúskom leží 331 vojakov deviatich národností, ktorí počas vojny zomreli v okolitých nemocniciach na zranenia alebo choroby.

Keď sme vstupovali do tohto areálu, stovky hrobov pokrývali sýtožlté listy pripomínajúce zlaté dukáty. Aj koruny stromov nám nad hlavami hýrili pestrými farbami jesene. Spolu s priľahlým lesíkom a umelým kopčekom, v ktorom sa schováva bunker postavený pred 2. svetovou vojnou, areál vytváral pocit prírodného zlatého chrámu.

Na tradičnom pietnom akte nechýbali bratislavskí členovia SZPB a viacerých občianskych združení vojenských vyslúžilcov, školská mládež z Petržalky, no vari prvý raz sme sa museli zaobísť bez priamych účastníkov protifašistického boja. Preto na čele sprievodu s vencom kvetov kráčali veteráni z medzinárodných mierových misií v Európe a Ázii.

Viac ako o vojne sa na podujatí hovorilo o jeho jedinej rozumnej alternatíve – o mieri. Na celom svete, v pásme Gazy i na Ukrajine. „Mám veľký rešpekt pred každým veteránom, pretože aj vďaka nim dnes môžeme žiť v slobodnom a demokratickom svete. Je mi cťou, že si tu dnes spoločne s vami môžem uctiť ich pamiatku a pokloniť sa pred ich hrdinstvom,“ zdôraznil vo svojom prejave podpredseda Národnej rady SR poverený jej riadením Peter Žiga.

Robert Kaliňák pripomenul: „Vidíme v okolí nás, na Ukrajine, v Gaze, či v ďalších krajinách, že vojenské konflikty u nich prebiehajú a vždy sme mali pocit, že sú ďaleko, ale sú omnoho bližšie, ako si myslíme.“ 

Minister sa vrátil k oslavám 80. výročia SNP, pričom na adresu súčasných Slovákov a Sloveniek použil parafrázu z článku Gustáva Husáka uverejnenom v povstaleckom Novom slove v septembri 1944: „Slovenský človek, ktorý bol vždy číslom v cudzích rozpočtoch, ukázal sa dosť odvážnym k samostatnému vystúpeniu, dosť schopným k vedeniu svojich vecí, dosť obetavým znášať obete a utrpenia, bez ktorých niet pevného vedomia slobody a nároku na ňu.“ Platí to aj dnes?

Symbolicky o 11,11 odštartovali 9. ročník Behu na počesť vojnových veteránov, na ktorom sa zúčastnilo i viacero olympijských športovcov, nevynímajúc Mateja Tótha, olympijského víťaza z Ria de Janiero.

V pondelok popoludní sa konala pietna spomienka aj pri pomníku príslušníkov západného odboja na Šafárikovom námestí. Po kladení vencov a minúte ticha na pamiatku padlých sa k prítomným prihovoril štátny tajomník MO SR Martin Vojtašovič.

Veľvyslanec Spojeného kráľovstva na Slovensku Migel Baker o. i. vyzdvihol najmä účasť Slovákov a Čechov v Britskom kráľovskom letectve (RAF) v súbojoch s nemeckými nacistami počas 2. svetovej vojny a odsúdil „ničím nevyprovokovanú vojenskú agresiu“ Ruska proti Ukrajine.

Martin Vojtašovič odovzdal pamätné medaily pri príležitosti 80. výročia SNP a skončenia 2. svetovej vojny asi 15 účastníkom vojenských misií OSN v zahraničí. Bola medzi nimi aj jedna žena.

V ten deň si ministerstvo obrany s britským veľvyslancom v Čunove neďaleko galérie Danubiana uctilo pamiatku letcov RAF, ktorí tu prišli o život pred 80 rokmi pri zostrelení bombardéra Wellington MF 458.

Štyri roky trvajúci konflikt, vtedy nazývaný Veľká vojna, ukončilo prímerie podpísané 11. novembra 1918 o 11.11 v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku neďaleko severofrancúzskeho mesta Compiegne.

Presné počty obetí 1. svetovej vojny neexistujú. Z neúplných záznamov sa predpokladá, že o život prišlo takmer 10 miliónov vojakov a vyše 7 miliónov civilistov. Z územia Slovenska, ktoré bolo vtedy súčasťou Rakúsko-Uhorska, mobilizovali 400- až 440-tisíc mužov. V bojoch ich zahynulo takmer 70-tisíc, ďalších vyše 62-tisíc bolo zmrzačených.

Snímky: Autor a Branislav Balogh

(Celkovo 164 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter