Na lodi bláznov, verzia 2026

Pocit, že v niektorých etapách sa vezieme na lodi bláznov sprevádza ľudstvo od staroveku. Asi prvá zmienka pochádza od Platóna. Loď bláznov je loď, na ktorej sa moci chytili pasažieri – násilím zvrhli kapitána, ktorý sa vyznal vo svojom remesle, a v sladkej nevedomosti sami začali rozhodovať o správnom kurze. Od Platóna obrovské množstvo ľudí malo pocit, že sa nechtiac a bezmocne, vydaní napospas osudu, vezie na lodi bláznov. Muselo to tak byť, inak by sa nestalo, že v staroveku, stredoveku i v novoveku možno desiatky umelcov tento námet pretavilo do umeleckých diel. Do básní, obrazov, filozofických prác… Ani to, čo intenzívnejšie ako inokedy prežívame v prvých pár týždňoch tohto roka, sa nedá precítiť inak. Len tak, že sa vezieme kamsi do končín, o ktorých nám predkovia odkázali, že sú tam nebezpečné útesy, v ktorých môže loď stroskotať, môže skončiť život nás všetkých, ale zdivočelí a neznalí únoscovia, opojení mocou, tvrdia, že tam je  naše šťastie…

A o čom únoscovia našej lode hovoria?

Ilustrácia: AI

Prezident USA povedal, že zaberie Grónsko. Lebo je to v záujme národnej bezpečnosti jeho krajiny. A upozornil, že v okolí ostrova krúžia čínske a ruské lode… (Akosi pritom zabudol, že jeho krajina má v Grónsku veľkú vojenskú základňu a že zmluvne sa zaviazala nie útočiť na najväčší ostrov sveta, ale v prípade vonkajšieho útoku na túto časť Dánska ju brániť.)

„Nevidíme žiadne ruské ani čínske plavidlá v okolí Grónska… čínske a ruské lode sa síce nachádzajú v Severnom ľadovom oceáne, ale nie v blízkosti Grónska,“ mal podľa agentúr reagovať generál Soren Andersen. Asi by o tom čosi mal vedieť, lebo je to šéf dánskeho arktického velenia.

Prezident USA však všetkých opakovane ubezpečil, že Grónsko chce a že ho aj bude mať!

Na to už musel reagovať aj nemecký kancelár, ktorému klesajú preferencie u voličov a mnohí doma ho nevolajú inak ako agent BlackRock. Prezident mu už vyše roka žerie nervy, nuž ale šéf je šéf… Rozhodol sa protestovať inotajom… K existujúcim psím záprahom v Grónsku, z ktorých sa Prezident vysmieval, poslal 15 (slovom pätnásť) nemeckých vojakov (väčšina zdrojov uvádza 13, ale nech niekto nehovorí o zaujatosti, o bagatelizovaní, Bild píše, že sa ich vrátilo pätnásť, tak teda pätnásť…). Ako potom vysvetlil aj Kancelárov minister obrany – aby každému bolo jasné, o čo v inotaji ide – išli do Grónska na jeho obranu pred Ruskom a Čínou.

Prezident však inotaj pochopil inak a oznámil, že ako odpoveď zvyšuje Nemecku a ďalším „ochotným“ clo pri vývoze do USA.

Pochopil aj Kancelár. Po 44 (slovom štyridsiatich štyroch) hodinách Nemecko pätnástich vojakov stiahlo. Urýchlene, a preto civilným spojom.

Jednotní však nie sú ani všetci únoscovia lode bláznov. Niektorých občas osvieti lúčik poznania, najmä keď sa cítia ohrození.

Tak napríklad Dáni sa spýtali, prečo práve my? Veď doteraz sme vždy poslušne asistovali pri zhodení a poviazaní kapitána lode… Boli sme v Iraku, bojovali sme v Afganistane, kde sme mali asi najväčšie straty na životoch vojakov spomedzi všetkých…

Alebo taká Kanada sa pýta: Prečo chce Prezident aj z nás urobiť ďalšiu hviezdičku na americkej zástave? Prečo práve z nás?! Ich premiér to v Davose vykri… Nie, kanadský premiér Carney to v Davose nevykričal. Bál sa a bojí sa, tak to len naznačil, zahalil do podobenstva. Pritom Kanada spolu s Veľkou Britániou a Dánskom bola vždy najochotnejšia z ochotných, najviac huckali proti kapitánovi lode, pomáhali ho zväzovať. Aj oni boli v Iraku i v Afganistane a inde, kde bolo treba držať znásilňovaných, pomáhali zlu… Iný pohľad získavajú, až keď tí istí násilníci, ktorým pomáhali, hrozia znásilnením im. Carney v Davose priznal „… vedeli sme, že príbeh o medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách je čiastočne nepravdivý“. No veď akože by nevedeli, keď v Iraku, v Afganistane a inde boli v rozpore s medzinárodným poriadkom a dohodnutými pravidlami?! Premiér Carney v duchu ním citovaného podobenstva falošne vyzval, aby národy prestali žiť v klamstve. „Priatelia, je čas, aby krajiny zložili svoje nápisy z výkladov.“ Falošne a ziskuchtivo (bráňte nás!). Bez úplného priznania nemôže žiadne pokánie byť myslené vážne. Je to len zásterka, klam. Bolo by dôveryhodné, ak by sa Carney ospravedlnil aspoň Iraku alebo Afganistanu…

O precitnutí, o úprimnosti „najdemokratickejších“ elít výrečne vypovedá reč Kancelára (ktorý sa na rozdiel od Carneya zatiaľ zrejme necíti dostatočne ohrozený) v Davose: „Naši susedia a partneri v Európe, vrátane Dánska a ľudí v Grónsku, sa môžu spoľahnúť na našu solidaritu. Ochránime Dánsko, Grónsko a sever pred hrozbou, ktorú predstavuje Rusko. Budeme hájiť princípy, na ktorých je založené transatlantické partnerstvo – teda suverenitu a územnú celistvosť.“ 

Loď bláznov pláva ďalej. Na najvrchnejšej palube sa veselo tancuje…