„Umenie vládnuť sa nezakladá na sile či opatrnosti, ale na múdrosti.“
Jan Amos Komenský
Medzi učiteľmi mám niekoľko priateľov, niekoľko známych, niekoľko tých, ktorých si vážim a som vďačný osudu, že som ich mohol osobne poznať.
Samozrejme, tak ako každý, aj ja som postupom veku menil názor na učiteľov. Inak som ich vnímali ako žiak, inak ako rodič a inak teraz, keď sa s nimi stretávam, resp. komunikujem v mojom veku. Život je proste zmena, je celkom prirodzené, keď meníme názory i pohľady na ľudí a veci okolo nás. Je úplne samozrejmé, že to, čo sa deje, čo nás obklopuje, má vplyv na naše názory a myslenie.
Žiadna doba by však nemala byť taká, aby sme v nej museli meniť svoje presvedčenie a hodnoty. Hodnoty, ktoré sme získali v rodine, ale aj v škole. Mnohé z nich sme získali práve vďaka našim učiteľom, ktorých cieľom bolo, a verím, že aj dnes je, pripraviť žiakov čo najlepšie na cestu života, zdolávanie prekážok, dosiahnutie ich životných cieľov a túžob. Aj preto sa hovorí, že učiť nie je pre učiteľov povolaním, ale poslaním. Poslaním, kde odovzdané vzdelanie by malo zabezpečovať náš lepší, kvalitnejší a šťastnejší život. Veď len vzdelaní ľudia, vzdelaný národ, má šancu presadiť sa, zabezpečiť si lepšiu budúcnosť. Osobne som presvedčený, že aj v dnešnej rozporuplnej dobe je to pre súčasných učiteľov a pedagogických pracovníkov jeden z hlavných cieľov. Viem, však aj to, že dnes to majú oveľa zložitejšie ako ich predchodcovia. Sme obklopení množstvom dezinformácií, násilia, dehonestácie, egoizmu, závisti, nenávisti…
To všetko, samozrejme, negatívne vplýva aj na proces vzdelávania a, žiaľ, mnohokrát aj na úctu prislúchajúcu učiteľom. Dnes totiž kritika prevláda nad pochvalou, ľahostajnosť a nevšímavosť nad uznaním či ocenením. A pritom máme rukách to zmeniť. Nepotrebujeme k tomu dotácie, ani eurofondy.
Možno práve Deň učiteľov by mohol byť príležitosťou na to, aby to, čo nám dala škola a dali učitelia, nám pomohlo aspoň trošku zlepšiť a spríjemniť si život na rozporuplnom Slovensku. Veď úroveň školstva a prístup učiteľov k svojmu poslaniu bol vždy, a verím, že na Slovensku stále je, na vysokej úrovni, za čo určite treba všetkým pedagogickým pracovníkom úprimne poďakovať. Poďakovať bez ohľadu na to, či vykonávajú svoje poslanie, alebo sú už mimo neho.
Úprimne vám želám, aby vaše povolanie bolo vždy poslaním, aby zo školských lavíc vychádzalo čo najviac žiakov, na ktorých budete v blízkej budúcnosti právom hrdí.
S úctou k vám Ľubo Dzurák
Foto: Emil Polák
