Ľady sankcií sa pohli?

Foto: Wikipedia

Nech mi je odpustené, ale Európa mi občas pripadá ako stará pani, ktorá si už nedovidí ani cez okuliare na koniec nosa. Občas jej tie okuliare spadnú alebo sa zahmlia a potom tak vyzerajú aj jej rozhodnutia. Jedno sa jej však nedá uprieť: napriek svojmu veku je to parádnica, rada sa predvádza luxusným oblečením a natiera sa všelijakými púdrami, aby zakryla svoj vek. Dôkazom toho je aj nedávne jej rozhodnutie zrušiť sankcie voči Ruskej federácie na dovoz sobolích kožušín do našich končín. Akoby nebolo nič dôležitejšie, čo nás v súčasnosti najviac trápi – energie, migrácia a pod. Ale zostaňme chvíľu pri tých kožušinách zo soboľa.

Soboľ je roztomilé zvieratko, ktoré pobehuje v ihličnatých lesoch po zľadovatených plochách v ďalekom Rusku, ničí hlodavce, ale jeho nešťastím je, že má nádhernú srsť, lesklú ako satén na slnku. Právom sa považuje jeho kožušina za najluxusnejší, ale aj najdrahší odev na svete, robia sa z neho krátke i dlhé kožuchy, ktorých cena sa na trhu pohybuje aj v desiatkach tisíc eur. Prečo nedopriať takýto luxus aj naším ženičkám, povedala si stará pani a zrušila sankcie na vývoz tejto komodity z nepriateľského Ruska. No čo už. Nebudeme mať v zime v domácnostiach na vykurovanie, budeme sa zohrievať v sobolích kožuchoch. Tí, čo na to nemajú, nech sa zaodejú do svetrov, hubertusov alebo prešivákov

Nedávno som sa započúval do francúzskej hymny, Marseillaisy. Pekná pochodová a revolučná pieseň, ktorú zložil a hudbou obalil ženijný kapitán Rouget de Lisle a od  14. júla 1795  sa Marseillaisa stala štátnou hymnou. Do ochraptenia ju začali spievať po uliciach Paríža, na banketoch, slávnostiach, ale aj v kostoloch a pri popravách. Všade vyvolávala vlasteneckú náladu a oduševnenie. Aj pri pochodoch vojakov v mene Bratstva, rovnosti a slobody. Pre celý svet sa stala symbolom slobody a viery v šťastnejší život bez monarchie a šľachty. Istý čas sa dokonca stala hymnou aj v Rusku, za Kerenského vlády, až dovtedy, kým tento advokát v ženských šatách neopustil krajinu. Jej štafetu prebral dokonca aj Lenin a Trockij

Marseillaisa je hymnou Francúzov aj v týchto časoch. Ani jedno slovíčko nedovolil tento národ vymazať zo svojej piesne a Francúzi si ju ctia viac ako iné štáty svoje symboly. Položme si však otázku, čo zostalo z hesla Bratstvo, rovnosť sloboda? Rovnosť? Na smiech. Sloboda? No áno, aj keď ju občas utlčie palica. A Bratstvo? Ako inak, Strýčko Donald farmu má, on sa o nás postará, pobrumkávame si, keď je nám najhoršie.

Začal som soboľom a ukončujem to Marseillaisou. Na pohľad to nejde dokopy, ale nie je tomu tak. Je to o zákonoch a sankciách. Oboje musíme dodržiavať, lebo nám ich nariaďuje Európska únia, oboje sa rodia v hlavách úradníkov v Bruseli. To o tej kožušinke je taká pohodená kostička a v Marseillaise sa v jednej slohe spieva – nedovoľme nikomu, aby zabíjal naše deti a ženy, aby nám cudzí diktovali zákony v našej domovine.