Kto je dnes v žolde…

Vladimír Mináč v Návratoch k prevratu napísal:
„Všeličo vyšlo najavo, všeličo, o čom sme my, provinční prostáčikovia nemohli ani tušiť, tajné dohody, len do jednej tretiny viditeľné ľadovce nadácií, úloha výskumných politologických ústavov a výzvedných centier… a niektorí opoziční boli v žolde…“

Kto je dnes v žolde?

Na to chcú prísť naši zákonodarcovia, preto navrhujú prijať zákon o označovaní mimovládok, čerpajúcich zo zahraničných zdrojov. Opozícia si myslí, že je to koniec demokracie. Tajtrlíci obiehajú redakcie a ohlasujú, že budú proti zmene režimu bojovať. Tento návrh zákona je podľa nich jedným zo znakov takejto zmeny zo slobody na neslobodu.

Pravdupovediac, neviem, načo má tento zákon slúžiť. Na pranier? A fakt si myslíme, že to bude klietka hanby? Lebo nijakú sankciu tento zákon nepredpokladá – a prečo by aj mal? Veď kto je v žolde, to sa predsa pozná aj bez označenia. Ak človek čo len jedným okom sleduje slovenský verejný priestor, žoldnierov pozná po mene. Nielen preto, že sa im skvejú na hrudi medaily, či majú niekde nejaké čierne fondy. On ten žold nemusí byť dokonca ani mastný, stačia chlebíčky, ale z panského stola! A nie, neplatí ich „šoroš“, na to má americká vláda zriadené iné fondy a bez problémov sa aj teraz dajú vystopovať. Legálne. „Šoroš“ sa stal len takým symbolom čohosi, čo nie je volené, ale má peniaze, aby ovplyvňoval chod dejín. A proti tomu by chceli zákonodarcovia zasiahnuť.

Ako? Čo sa zmení na tom, že to budú mať čierne na bielom? Počítajú s tým, že sa ľudia v žolde zahanbia? Že nad nimi morálne zvíťazia?

Nebuďme prostáčikovia.

Žoldnieri nezmiznú a ani ich zanietenosť sa nevytratí.

Zvíťaziť nad nimi možno iba tak, že ich prestaneme sledovať, vygumujeme ich zo svojich životov, ich táranie prešumí okolo nás ako piskľavý otravný komár. Ale najmä, že budeme mať iný ideál, ako je konzumný človek (ktorý podľa Vlada Mináča vtedy v nás zvíťazil).

Preto si myslím, že ten zákon je úplne zbytočný. Iba nahráva žoldnierom, aby si svoj žold zaslúžili.