Päť olympijských kruhov nesie silnú symboliku. Najmä v tom vzájomnom prepletení… I boj o bronzovú olympijskú medailu – medzi hokejistami Slovenska a Fínska – privial úvahu o kruhu. O symbole začiatku i konca. Veď i samotná medaila má rovnaký tvar. Zimné olympijské hry 2026 Miláno a Cortina ale v poslednom hokejovom zápase priniesli pre oba tímy déjà vu. Lebo veď sa stretli už v zápasovej ouvertúre. Nám – Slovákom – priniesla nadšenie a nádej v úspech. Severským hokejistom krajiny tisícok zamrznutých jazier sklamanie, umocnené potom ešte aj vyradením Kanadou v semifinále. Napriek tomu, že Fíni viedli 2:0, hrali výborne a zdalo sa, že hráčom krajiny javorového listu uštedria prekvapivú príučku… Všetko bolo napokon inak. Kanada vyhrala gólom v presilovke 36 sekúnd pred koncom! Vynikajúcim Fínom ostali oči pre plač… Ale i nádej na športovú odplatu. Veď šance našich – po potupnom preplesku od USA (2:6) – pred medailovým duelom o bronz klesli takmer na nulu…
Vraví sa, že kruh sa uzavrel. Slováci mali možnosť uzavrieť ho rovnako, ako začali. No len, ak by víťazstvom potvrdili, že úvodný triumf 4:1 nad Fínskom nebol náhodný. A Suomi? Naopak. Ten istý kruh mohlo uzavrieť víťazstvom, čím by prvému pokoriteľovi zaplatili rovnakou mincou. Veď i tá je kruhového tvaru… „Noli tangere circulos meos!“ (Nedotýkaj sa mojich kruhov!) volali spolu s Archimedom oba realizačné tímy aj hokejoví fanúšikovia.
Prečo šport tak priťahuje? Lebo je nevyspytateľný! Trpaslík v ňom môže prekvapiť a poraziť aj obra. Vedie mladých k disciplíne, plneniu povinností aj k zodpovednosti. Je to plná čaša výziev, adrenalínu, sĺz, potu, vzletov i pádov, bolesti aj sklamania. A len vtedy, ak ju vypiješ do dna, pocítiš chuť radosti či chvíľkové opojenie zo slávy. No šport je predovšetkým cesta, súčasť kultúry i mentality spoločnosti.
Realita býva často tvrdá. Potvrdzuje zásadu držať sa pri zemi, hoci aj s hlavou nad oblakmi… Šoubiznisoví komentátori STVR, nazývali medailu „plackou“ a tvrdili, že: „milujeme presilovky!“ Prax to nepotvrdila, veď ich úspešnosť nepresiahla 23 %. A placku? Chlapci si ju dajú doma – po návrate z ,talianskeho dobrodružstva‘. Lebo tie naše – zemiakové – sú súčasťou národného dedičstva, uchovávaného po stáročia v kuchárskych knihách prababiek. Medailový sen sa nášmu, najmladšiemu hokejovému tímu na XXV. ZOH , rozplynul, ako hmla nad Kamzíkom. No štvrté miesto (rovnako ako na ZOH 2010 v kanadskom Vancouveri), treba považovať za úspech. Veď napriek nepresvedčivým a nevyrovnaným herným prejavom našich junákov, v turnajovej tabuľke ostali za nimi také kvalitné mužstvá ako Švédsko, Česko, Švajčiarsko. Naplnil sa však biznis plán a očakávania z tvrdého kontraktu medzi vedením NHL s funkcionármi MOV. Oba finálové duely o najcennejší kov obstarali v ženskom i v mužskom hokejovom turnaji tímy USA a Kanady. Veľmocenská geopolitika v športe… Hoci slogan, že išlo o „turnaj desaťročia“, keďže na ňom hrali najlepší hokejisti sveta z NHL, poriadne kríval. Lebo veď 25-tim ruským hokejistom, zarábajúcim rovnaké doláre ako ich spoluhráči z klubov (napr. Ovečkin, Kučerov, Kaprizov, Panarin, Malkin) upreli práva z olympijskej charty športovca. Dúfajme, že naposledy. Lebo oni o nič viac nepodporujú vojnu, zabíjanie civilistov a medzinárodný terorizmus, než ich kluboví spoluhráči, ktorých prezident dal z Bieleho domu za rok mandátu zbombardovať 7 krajín a len pred nedávnom teatrálne uniesol hlavu Venezuely.
Áno, Donald Trump sa vrátil na výslnie svetovej politiky s heslom „America First!“ Aj s vyslovením (sna, túžby, zámeru?) – aby sa Kanada stala 51. štátom USA. Posledný zápas olympijského turnaja o hokejové zlato v Miláne ukáže, ako sú geopolitické veľmocenské karty rozdané v športe na severnej časti amerického kontinentu. Pritom ostáva veriť, že premena javorového listu – štátneho symbolu Kanady – na listy konope, nebudú zámienkou pre pokračovanie diplomacie inými prostriedkami…
Nech sa už medailové vyvrcholenie XXV. ZOH 2026 v Taliansku skončí medzi mantinelmi víťazstvom Američanov alebo Kanaďanov, nemenné ostávajú slová Williama Shakespeara: „Sláva sa podobá kruhu vo vode, ktorý sa neustále rozširuje až sa nakoniec celkom stratí.“
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Jedna odpoveď
Aj keď sa pán Nižňanský nevenoval vo svojom príspevku len hokeju na ZOH, plne s ním súhlasím. Naozaj treba vysloviť našim hokejistom veľké ĎAKUJEME. Sme malou päťmiliónovou krajinou a takéto umiestnenia na športových podujatiach by nás mali napĺňať nielen radosťou, ale aj patričnou hrdosťou. Navyše práve športovci ešte ako tak dokážu trošku stmeliť tú nenávisť, rozhádanosť a zatrpknutosť Slovákov. Poprajme si, aby toho, čo nás spája, bolo v našom živote ďaleko viac ako toho, čo nás rozdeľuje. Tešme sa s každého úspechu a vážme si všetko, čo prináša radosť do nášho života.
Ľubo Dzurák