Keď ešte žili draci (jednohlaví až dvanásťhlaví), museli ich ľudia z príslušnej krajiny kŕmiť pannami, najlepšie princeznami. Draci mali rozdelený rozprávkový svet na územia podľa počtu hláv. Navzájom však bojovali aj medzi sebou a tí, čo vyhrali, si transplantovali hlavu porazeného draka. K zániku drakov prispeli hlavne hrdinskí mládenci. Tiež mnoho z nich pokapalo od hladu, lebo nebolo dostatok panien. Ani princezien sa moc nerodilo a bolo po probléme s drakmi. A pospolitý ľud aj s kráľovskými rodinami žili šťastne, až kým nepomreli prirodzenou smrťou. V rozprávkach bolo zatajené, že kráľovstvá nežili len v mieri. Medzi sebou bojovali, navzájom sa zabíjali a mrzačili.
V modernej dobe môžeme nájsť analógiu. Noví draci sa rozhodli, že budú postupne žiadať od okolitého sveta nielen jedlo, lieky, mimoriadnu starostlivosť o utečencov. Neskôr žiadali čoraz viac zbraní, energetických zdrojov a časť území iných krajín. Samozrejme, všetko bezodplatne! Keď už týchto chudákov zbavia všetkého, majú noví draci ešte jednu možnosť, využívať ich na náhradné orgány. No nastane tu vážny problém. Úroveň zdravotníctva v týchto krajinách už bude taká mizerná, že zdravých ľudí vhodných na náhradné orgány nebude dostatok a ľudská spoločnosť bude ďalej upadať. Najvrchnejšia trieda ľudskej pyramídy sa spoľahne na vedu, hlavne genetiku a Umelú Inteligenciu, ktorá je zaručí dlhý, možno aj večný život v radovánkach, zdraví a tiež v rôznych zvrhlostiach. No je v hlbokom omyle. Umelá Inteligencia si uvedomí, že si vystačí sama so sebou. Svet založený na organickom základe a jeho evolúcii je pre ňu zbytočný a zbaví sa ho.
Stanislav Lem vo svojom románe Nepremožiteľný (1968) sa zaoberá Neživou evolúciou. Táto opravuje „chyby“ automatov, ktoré vytvorili ľudia. Navracia sa k jednoduchším formám existencie s využívaním slnečnej energie. Nakoniec táto Neživá evolúcia vybuduje kvázi spoločenstvo, ktoré vzdoruje všetkým ranám, pred ktorými musí dokonca aj Nepremožiteľný a jeho arzenál kapitulovať.*
Na záver môžem použiť citát z knihy Imre Madácha Tragédia človeka: „Skrýva se, co řídi tento svět, neb člověk by neznesl tento pohled, jen lidské dílo hrmotí a křičí v hranicích svého jepičího bytí.“**
*Voľne prebraté z knihy S. Lema Nepremožiteľný str.187, vyd. Plus Praha, 2018.
**Český preklad Imre Madácha Tragédia člověka, 1960 – Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění.
Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
