Ilustrácia: Ľubomír Kotrha
Európa zažíva leto, aké si ešte pred niekoľkými desaťročiami vedel predstaviť málokto. Rekordné horúčavy padajú jeden za druhým. Teploty prekračujú hranicu 40 °C, vysychajú rieky, lesy zápasia so suchom a poľnohospodári s obavami sledujú svoje polia. Klimatológovia upozorňujú, že nejde o náhodný výkyv počasia, ale o prejav meniacej sa klímy.
Vedecké poznatky dnes jednoznačne potvrdzujú, že Európa patrí medzi kontinenty, ktoré sa otepľujú rýchlejšie ako svetový priemer. Paradoxne práve Európska únia investuje miliardy eur do znižovania emisií, ochrany prírody a transformácie energetiky.
Mnohí občania si preto oprávnene kladú otázku: Ak Európa robí toľko pre ochranu klímy, prečo práve u nás pozorujeme také dramatické dôsledky?
Odpoveď nie je politická, ale vedecká. Klíma nepozná štátne hranice. Atmosféra reaguje na emisie celej planéty, nie iba jedného kontinentu. Európa síce znižuje svoje emisie, ale sama klimatickú zmenu zastaviť nedokáže.
To však neznamená, že by sme sa nemali pýtať, či sú naše priority nastavené správne.
V posledných rokoch sa veľká pozornosť venuje metánu z chovu hovädzieho dobytka, emisiám z poľnohospodárstva či obmedzovaniu priemyslu. O týchto témach treba diskutovať. Menej sa však hovorí o inom významnom zdroji environmentálnej záťaže – o vojnách.
Znižovania emisií, ochrana prírody, transformácie energetiky a vojna
Každý ozbrojený konflikt znamená obrovskú spotrebu pohonných hmôt, ničenie lesov, poľnohospodárskej pôdy, priemyselných podnikov, infraštruktúry i vodných zdrojov. Mnohé ekologické škody zostávajú viditeľné celé desaťročia.
Pozornosť si zaslúži aj skutočnosť, že emisie ozbrojených síl patria medzi najmenej transparentne vykazované. Niektoré odborné analýzy naznačujú, že keby svetové armády tvorili samostatný štát, patrili by medzi najväčších producentov skleníkových plynov na svete. Napriek tomu sa táto téma v klimatických debatách objavuje len okrajovo.
Rovnako zarážajúce sú rozdiely vo finančných prioritách.
Podľa údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) dosahujú svetové vojenské výdavky každoročne nové historické rekordy. Ľudstvo je schopné v krátkom čase mobilizovať obrovské finančné zdroje na výrobu zbraní a modernizáciu armád. Zároveň však pri ochrane klímy, vody, pôdy či biodiverzity neustále počúvame, že financií je nedostatok.
Nejde iba o ekonomickú otázku. Je to otázka našich priorít.
Najväčšou hrozbou pre životné prostredie však zostáva možnosť použitia jadrových zbraní
Vedci už desaťročia upozorňujú, že rozsiahla jadrová vojna by neznamenala iba milióny obetí. Mohla by vyvolať jav označovaný ako jadrová zima. Obrovské množstvo sadzí a prachu vynesených do stratosféry by obmedzilo slnečné žiarenie dopadajúce na Zem. Nasledovalo by prudké ochladenie, kolaps poľnohospodárstva, hladomory a rozvrat ekosystémov na celej planéte.
Niektorí vedci prirovnávajú tieto dôsledky k následkom najväčších sopečných erupcií v dejinách ľudstva. Jadrová vojna by však mohla mať ešte ničivejšie a dlhodobejšie následky.
Ak sa dnes obávame klimatickej krízy, nesmieme zabúdať ani na vojnu ako jeden z najväčších environmentálnych rizík súčasnosti.
Mier a poučenie
Ochrana klímy preto nemôže byť iba bojom proti emisiám z automobilov, priemyslu či poľnohospodárstva. Musí zahŕňať aj ochranu mieru. Bez mieru nebude ani zdravé životné prostredie.
Klimatická politika bude dôveryhodná iba vtedy, keď bude založená na vede, zdravom rozume a rovnakom metri na všetky zdroje znečistenia. Ak dokážeme každoročne vynakladať bilióny na prípravu vojny, mali by sme nájsť rovnaké odhodlanie investovať do vody, pôdy, lesov, potravinovej bezpečnosti, výskumu a ochrany života na Zemi.
Budúce generácie sa nás raz možno nebudú pýtať, koľko tankov alebo rakiet sme vyrobili. Budú sa pýtať, či sme mali dostatok múdrosti pochopiť, že najväčším víťazstvom ľudstva nie je vyhrať vojnu, ale zachovať podmienky pre život.
Preto by ochrana mieru a ochrana klímy nemali stáť proti sebe. Sú to dve strany tej istej mince – našej spoločnej budúcnosti.
(Ing. Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier)
Jedna odpoveď
Pán inžinier, Tónko,
excelentne napísaná úvaha. Bojujeme proti kravám, a nevidíme reálne hrozby. Nuž a toto si žiada zopakovať:
Klimatická politika bude dôveryhodná iba vtedy, keď bude založená na vede, zdravom rozume a rovnakom metri na všetky zdroje znečistenia. Ak dokážeme každoročne vynakladať bilióny na prípravu vojny, mali by sme nájsť rovnaké odhodlanie investovať do vody, pôdy, lesov, potravinovej bezpečnosti, výskumu a ochrany života na Zemi.
Budúce generácie sa nás raz možno nebudú pýtať, koľko tankov alebo rakiet sme vyrobili. Budú sa pýtať, či sme mali dostatok múdrosti pochopiť, že najväčším víťazstvom ľudstva nie je vyhrať vojnu, ale zachovať podmienky pre život.