Ilustračné foto: Pixabay, detail
Mohol si vybrať. Stačilo prejsť na druhú stranu Moravy a zachránil by si život, vyrozprával nám príbeh mladého nemeckého vojaka starý hrobár, ktorý tiež už nie je medzi nami. No vykopal aj tomuto Nemcovi hrob. Ostal tu sám vo vykopanej jame, aby kryl ústup svojich spolubojovníkov cez Moravu pred Rusmi. Vystrieľal na Rusov všetky náboje z automatu a jeden, posledný si nechal v pištoli pre seba. Hrdinstvo alebo hlúposť, poviete si, no pravdou môže byť aj to, že sa bál viac svojho feldvébla ako Rusov, ak by opustil svoje stanovisko. Posledný náboj v pištoli sa mu však zasekol a predĺžil si tak život o niekoľko minút, než ho rozstrieľali Rusi. Ani len všetky cigarety nestihol vyfajčiť. Ani dvaja Ukrajinci nestihli vyfajčiť všetok tabak, čo mali vo svojich tabakových vrecúškach, ktorých Nemec zastrelil. Zaspomínal si starý hrobár na časy, keď zem bola pokropená krvou mladých ľudí na oboch stranách bojiska.
Pri kopaní hrobov mi pomáhali aj červenoarmejci, rozprával chlapík, ktorého pracovným náradím po celý život boli krompáč a lopata. Nemca priniesli na rebríku a Ukrajincov na konskom povoze. Na všetko dozeral ruský dôstojník. Niečo si poznamenal do notesa a zastreleným vojakom vybral z uniforiem doklady aj nejaké osobné veci. Videl aj to, ako Nemcovi visela z rebríka ruka, na ktorej mal hodinky a prsteň. Do hrobu bol však uložený bez týchto cenností, aj cigariet a pekných čižiem. Tak to vtedy chodievalo, napokon ani dnes si nikto zo sebou do hrobu nič neberie. Dodal k tomu ešte, že nemeckí vojaci mávali vo svojom hygienickom vybavení aj voňavku, hrebeň, čokoládu a cigarety
Tento miešok na tabak mi dal ruský dôstojník za to, že som mu pochoval jeho vojakov, pokračoval v rozprávaní starý hrobár. Ešte aj dnes si dávam do neho tabak a šúľam si cigarety Vyjde ma to takto lacnejšie. Rusko je zvláštna krajina, poučil nás starý hrobár. A má pozoruhodných ľudí, zamudroval si. Jeden ruský vojak mi tu raz zanechal vyfutrovaný kabát, teplú kacabajku. Už ju nepotreboval, ponáhľal sa do Berlína. Dlho som ho nosieval, nikdy ma v ňom neprefúklo, ani som nepremrzol. Ak by aj Nemci mali také kabáty pri Stalingrade, nemuselo by ich toľko zamrznúť. A aby som nezabudol, každý ruský vojak mal vo svojej výbave aj náhradné onuce okrem tých, čo mal na sebe. Dnes si už nikto nevie ani len predstaviť, akou dôležitou výbavou u vojaka boli onuce. Len málokto vie o tom, ako vyzerali nohy vojaka, ak si ich do tzv. politrákov, poriadne neomotal. No a títo vojaci v onuciach dokázali poraziť vyfešákovaných Nemcov, keď tiahli na východ, dodal.
Pamätám si ešte na tohto starého muža, keď sedával v starej krčme, ktorá už neexistuje, za dubovým stolom a rozprával nám o ľuďoch, pre ktorých vykopal hrob. O tých uhorených v Apolke počas spojeneckého náletu, s ktorými sa gardisti lúčili pozdravom Na stráž, aj na tých pri oslobodzovaní Bratislavy, s ktorými sa sovieti lúčili salvou z pušiek na ich počesť. Každý chcel ešte žiť, vravieval.. Tým dolu už bolo jedno, kto ich pripravil o život.
Nežije už starý hrobár medzi nami, no pamätám si na niektoré príbehy z jeho čias, o akých nás v škole neučili. Najviac ho hnevalo, že veterán porazenej krajiny poberal väčšiu penziu ako ten, ktorého vlasť zvíťazila. Dnes si už starý pán nad takouto nespravedlnosťou hlavu neláme, odpočíva v skromnom hrobe v kúte cintorína. Povráva sa, že chcel byť pochovaný v hrobe, ktorý si sám vykope svojou lopatou a krompáčom. Choroba mu to prekazila. Keď niekedy prechádzam okolo hrobu tohto starého pána, občas sa mi zazdá, že v povetrí zacítim vôňu tabaku z jeho vrecúška. čo mu ostalo po Rusoch.
Ešte jedna vec mi utkvela v pamäti, keď som si už zaspomínal na starého hrobára. Občas, keď mal dobrú náladu, si pobrumkával pri pive – Hrobári hrobeček vykopali pre môjho milého v cudzej zemi… Keď sme mu vraveli, že sa to spieva inak a má to aj iné slova, iba zahundral. Ja to spievam takto a vy buďte radi, ak vás bude mať kto pochovať. Ozaj, bude nás mať ešte kto pochovať v tomto šialenom svete, ktorý akoby dozrieval ku koncu? Len šialenci si môžu myslieť, že zbraňami ho udržíme pri živote.
