Svetový terorizmus sa nezrodil v septembrových ruinách Dvojičiek… Jeho prejavy sme v sledovali dlhé desaťročia. Najviac proti potentátom, proti vojenským základniam, strategickým objektom. Potom prišla éra zacielenia ničivých zásahov na najzraniteľnejšie nevinné obete – na civilistov. Zákerným sprisahaniam sa nevyhol ani svet športu. Uplynulo už 53 rokov odvtedy, čo svet znehybnel pred televíznymi obrazovkami. V kalendári dominoval dátum 5. september 1972, športoví fanúšikovia sústreďovali pozornosť na hry letnej olympiády v Mníchove. Žiaľ, spolu s nimi aj palestínski teroristi z extrémistickej organizácie Čierny september. Prekvapivo a zákerne vtedy prepadli ubytovňu izraelskej výpravy, zabili dvoch športovcov a zadržali deväť rukojemníkov.
Slovenská verzia hokejového terorizmu našťastie nezaknihovala ľudské obete. Zatiaľ… „Šľak ma ide trafiť“ – hovorieval vo svojom humoristickom pásme herec Julo Satinský ešte v 90-tych rokoch. Stačí chvíľu googliť, aby sme sa dozvedeli nemecký pôvod slova „der Schlag“ – znamenajúci úder či ranu. No doteraz sa používa na vyjadrenie silných emócií, ako je nemilé prekvapenie či hnev. Stojac na prahu svetového hokejového šampionátu v Štokholme a v Herningu tieto pocity opäť ovládajú všetkých nás – slovenských fanúšikov najrýchlejšieho a najúspešnejšieho kolektívneho športu. Reprezentačný dres teraz – v roku 2025 – odmietlo až 26 slovenských hokejistov, vrátane najznámejších mien ako: Juraj Slafkovský, Šimon Nemec, Tomáš Tatar, Martin Pospíšil či Erik Černák. Zámerne som nepoužil označenie „hviezdy“! Tými by sa boli stali, ak by na Slovensko priviezli z Majstrovstiev sveta IIHF ďalšiu medailu… Bývalý hokejový reprezentant, dvojnásobný Majster sveta, člen Siene slávy slovenského hokeja, jeden z členov svetového útočného tria, ktoré Československu závidel celý svet – Vincent Lukáč – ich tiež považuje len za priemerných hráčov, ktorí svoju výnimočnosť mohli pred svetom a domovinou preukázať práve v drese s dvojkrížom na hrudi. „Vedenie urobilo, čo sa dalo, ale aby sme sa niekomu prosili, nech ide reprezentovať? A to sa ešte pýtam, či daní hráči majú výkonnosť. U nás je totiž zvyk , že niekto vypadne a je zrazu voľný pre národný tím, hoci v klube je nosič vody alebo sedí na tribúne a chce reprezentovať. To kde sme videli toto?! Ďakujme tomu, čo máme a tí, čo neprišli a našli si tragické ospravedlnenia, nech sa hanbia a nech sa pozrú na seba. Keby bolo ďalej play-off , už by neboli zranení alebo unavení?“ (web: sport24) Výstižne k tomu svoje slová pridal aj najúspešnejší tréner hokejovej reprezentácie Ján Filc: „Myslím si, že by si mali uvedomiť, že bez toho, aby dostali možnosť reprezentovať v mládežníckych kategóriách alebo v seniorskom mužstve, by sa do skvelých pozícií, v akých sú dnes, dostali len veľmi ťažko. Je ich morálnou povinnosťou to slovenskému hokeju splácať.“ (ŠPORT.sk)
Tichý, zákerný a plazivý ,terorizmus‘ v slovenskom hokeji nie je novinkou. Uplatnil a uplatňuje ho dodnes na diaľku černokňažník, mocnejší než Rumburak. Vždy, keď nebol (alebo už zase nie je) tento nešťastník pri koryte… Nedávno na to poukázal v spomienkach jeden z bývalých reprezentačných kormidelníkov Zdeno Cíger. Organizovaný bojkot účasti na MS IIHF v roku 2017 v Kolíne vtedy priniesol desiatky odmietnutí najkvalitnejších hokejistov, vrátane „Zlatých chlapcov“.
O čo viac závidíme hokejovým mužstvám Kanady, USA, Švédska, Fínska, Česka i Švajčiarska, do ktorých sa kluboví spoluhráči našich slovenských ,záškolákov‘ či ,fluktuantov‘ bez zaváhania ponáhľali, o to viac budeme držať palce nášmu mladému tímu, aby so srdcom a hrdo bojoval za česť mladého štátu pod Vysokými Tatrami.
Terorizmus je hnusný, odporný a odsúdeniahodný v akejkoľvek podobe. Bohužiaľ, v hokeji nie je trestný ani stíhateľný. Tomu slovenskému – hokejovému – želám podobný osud, aký stihol filmového darebáka v čiernej komédii „Teroristka“, ktorú tak geniálne presvedčivo (v role učiteľky na dôchodku) zahrala Iva Janžurová. Lebo veď „humor, je najdôstojnejší prejav smútku“ a z prípadného úspechu by asi šľak trafil toho nešťastníka v tieni zákulisných machinácii…
Úvodné foto: Facebook
Jedna odpoveď
Budem do omrzenia opakovať, čo hovorím už desaťročia: Aká je na našich školách vlastenecká výchova? Tak čo teda? Sme globalisti? Alebo nám netreba odpovedať na otázku:-Kto som? Aká je moja identita? Som Eskimák, Anglosas, Indián,Ugrofín, Cigáň, Eritrejec…? Ja ako učiteľ som svoju identitu prezradil 2400 žiakom, ktorých som učil dejepis, slovenčinu i občiansku výchovu. Som naivný? Samozrejme. A popritom som nezábudal pripomínať im aj to, že treba milovať svojho blížneho. To isté si myslí – a povedal to jasne – aj Casius Cley.