Dobrých ľudí sa veľa zmestí

Tradičná nomádska jurta je mimoriadne praktické obydlie. Má kruhový tvar a drevenú konštrukciu, potiahnutú plstenou tkaninou. Možno ju rýchlo postaviť i rýchlo zložiť (do dvoch-troch hodín) a bez problémov prenášať kamkoľvek po šíro-šírej stepi. V zime či v lete poskytuje svojmu majiteľovi domov, zázemie, bezpečie; je miestom bežného života i slávnostných chvíľ, žili v nej rodiny a v prípade potreby sa zmestili i hostia. Lebo dobrých ľudí sa veľa zmestí… Hoci jurta nevyhnutne musí byť skromná, je v nej napokon všetko, čo jej užívatelia potrebovali.

Dnes už jurty ako biele bodky šíre stepi Kazachstanu nezdobia – život a životný štýl sa zmenil, ľudia sa usadili, celé spoločenstvo má celkom iných charakter: Kazachstan je dnes veľká, silná a moderná krajina. Ale v srdciach jej obyvateľov ostane jurta navždy symbolom vlastných koreňov, symbolom rodinného krbu, pohostinnosti a priateľstva.

Umelecký súbor Arnau a tradičná kazašská jurta, ktorá je zapísaná na Zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Presne taká istá je (bola) aj tá, ktorá v piatok 24. marca t. r. „ozdobila“ Hlavné námestie v Bratislave – pozývala návštevníkov do svojho vnútra, aby aj navonok ukázala, že to najdôležitejšie je dôvera medzi rozličnými ľuďmi, vzájomné poznanie, priateľstvo a prijatie tézy, že v rozmanitosti sveta je nielen jeho krása, ale aj jeho úplnosť. Keď otvárate niekomu svoje obydlie, podávate mu v priateľskom geste ruku; keď niekto vchádza, s rovnakým pocitom ju prijíma.

Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Kazašskej republiky v SR Toležan Barlybajev od počiatku svojej misie na Slovensku túžil po tom, aby raz v Bratislave on a celý jeho tím mohli predstaviť kazašskú jurtu – vyšlo to. Jurta sa v celej svojej paráde (lebo napriek skromnosti a praktickosti ju má: krásne farebné koberce, ozdobné stuhy, hudobné nástroje a umeleckoremeselné predmety, kazašské národné kroje, kožené obrazy či brnenie nomádov) predstavila nielen v Bratislave, ale zavíta aj do viacerých slovenských miest, aby nakoniec „zakotvila“ na dvore budovy veľvyslanectva.

Príležitosťou na jej inštaláciu bol kazašský sviatok s názvom Nauryz Meiramy – oslava jarnej rovnodennosti, nového života a nového roka, v ktorom sa opäť všetko obnovuje. Oslava tohto druhu je vlastná viacerým národom a viacerým kultúram – to jej význam neznižuje, naopak, skôr zvýrazňuje, že hoci Slovensko a Kazachstan sú na tisíce kilometrov vzdialení, tradícia je známa a zachováva sa  v oboch kultúrach.

Vnútro jurty

Na bratislavskom námestí znela aj tradičná, ľudová hudba a piesne Kazachstanu najmä v podaní umeleckého súboru Arnau. Tradičné strunové nástroje a krásne hlasy, v ktorých ako by ste počuli ozvenu ďalekých stepí, dotvárali atmosféru piatkového popoludnia. Kazachstan si svoje tradície hlboko váži a považuje za česť ich prezentovať – v tomto prípade to bolo vyjadrené aj účasťou bývalého člena vlády, ministra kultúry. Kazašskej republike záleží na tom, aby jej zastúpenie a reprezentácia dosahovali najvyššiu úroveň. Môžem doplniť z vlastnej skúsenosti a z nedávnej návštevy hlavného mesta Astany – predstavitelia organizácií, s ktorými sme sa ako zahraniční novinári mali možnosť stretnúť, bola mimoriadne vysoká. Ľudia rozhľadení, vzdelaní, skúsení, odborne i ľudsky múdri, ale aj rozvážni vo svojich vystúpeniach, vedomí si zodpovednosti za to, že v tej chvíli práve reprezentujú svoju vlasť. Vidí sa mi, že na Slovensku je takých ako šafranu, alebo azda ešte menej. Aj preto ma sprevádzal na podujatí istý pocit zahanbenia – mal ho totiž spolu s veľvyslancom Kazachstanu otvárať primátor hl. mesta Matúš Vallo. Ale – nedostavil sa a zrejme ani nikto iný… Česť Slovenska zachraňoval bývalý veľvyslanec SR v Kazachstane Peter Juza a poslanec, podpredseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Peter Kmec.

Treba vedieť, že pohostinnosť a úcta k hosťom nie je v Kazachstane len „povinnou jazdou“, ale hlboko prežívanou a zvnútornenou ani nie povinnosťou, ale životnou hodnotou. Vyznačuje sa ňou nielen celok, ale aj jednotlivci a neuctiť si hosťa je hrubý, hanebný prehrešok, niečo, čo sa v Kazachstane jednoducho nesmie urobiť. Hlavné mesto síce poskytlo veľmi cenný ústredný priestor mesta, ale aké posolstvo vyslalo vo funkcii hostiteľa…?  

Kazachstan prikladá veľký význam rozvoju priateľských vzťahov s inými krajinami, rovnocennej a čestnej spolupráci; dúfajme, že v takomto duchu sa budú aj naďalej rozvíjať vzťahy oboch našich štátov. Oficiálne, politické, obchodné a iné vzťahy však často ostávajú pre obyvateľov skryté. Jurta, naopak, je ich viditeľným a názorným prejavom. Zameriava sa na tzv. bežných obyvateľov a je to výborný nápad – pretože jej návšteva je pre nás taká zvláštna, že ostane v pamäti na dlhý čas, ak nie natrvalo.

Nielen tým, ktorí sa jurty dotkli, by som želala, aby sa raz aspoň nakrátko mohli „dotknúť“ aj vzdialeného Kazachstanu a zazrieť nielen jeho fascinujúce obrovské stepi, históriu a tradície, ale aj obdivuhodné tempo súčasného rozvoja.

Snímky: Martin Krno a autorka

(Celkovo 157 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter