„Čím ďalej dozadu uvidíš, tým ďalej dopredu môžeš vidieť.“
W. Churchill
V dnešnej zložitej dobe je doslova vzácnosťou obdarovať obec či mesto niečím, čo tvorilo jeho históriu vyše trištvrte storočia. Banícky spolok tak urobil v tieto dni. Venoval nášmu mestu na koľajniciach vláčikovú súpravu, ktorá bola roky neoddeliteľnou súčasťou ťažby uhlia v našom baníckom regióne. Aj preto som sa osobne stretol s mojím dlhoročným priateľom Ing. Stanislavom Gurským, ktorý je jedným z autorov tejto myšlienky, aby som sa o jej realizácii dozvedel niečo, ako sa hovorí, priamo z kuchyne.
„Banícky spolok v Novákoch vznikol hneď po ukončení fungovania odštepného závodu Nováky a jeho prechode na ťažobný úsek Nováky v roku 2007, ako občianske združenie pod názvom Spolok priateľov Bane Nováky. Jedným z hlavných cieľov tejto organizácie je udržanie baníckych tradícií v regióne. Ukončením ťažby uhlia a vytiahnutím posledného vozíka uhlia 20. 12. 2023 ťažba uhlia v Novákoch vstúpila do histórie.
O to viac je potrebné po 83 rokoch prevádzky zanechať za sebou ,uhoľnú stopu‘.
Spolok 15 rokov prevádzkuje klubovňu v Dome kultúry v Novákoch. Tri roky je v prevádzke mini múzeum 85-tisícovej rodine nováckych baníkov. Spolok vybudoval pietne miesto v parku pred DK v Novákoch, ktoré sme symbolicky odovzdali mestu.
Ukončenie ťažby sa stalo impulzom na rozšírenie externej časti múzea vybudovaním 16-tej zastávky Turistického náučného chodníka „Uhoľná stopa“ pod názvom Banská Doprava. Jej súčasťou je banský vláčik aj s technologickými dopravnými zariadeniami na 30 metrovom koľajisku, vrátane prehliadkového chodníka.
Oficiálne odhalenie tabule a prestrihnutie pásky sa konalo 14. 6. 2025, t.j. presne 85 rokov od vyťaženia prvého vozíka na ložisku Nováky v štôlni Rudolf. Baňa Nováky vydala z podzemia viac ako 93 miliónov ton uhlia, ktoré sa od päťdesiatych rokov minulého storočia výrazne podieľalo na spriemyselnení Slovenska.“
Pre mňa inštalácia tohto vláčika s rôznymi vozňami má aj osobný spomienkový charakter. Podobný vláčik vozil nielen baníkov do podzemia, ale aj dovážal rôzny materiál a stroje do bane, resp. vyvážal vydolované uhlie z neho. Práve na takejto súprave som v roku 1968 pravidelne spolu s baníkmi fáral v Handlovej do bane. V podzemí som robil aj odborné skúšky na profesiu „banský elektromontér“.
Samozrejme, to ma absolútne neoprávňuje byť baníkom alebo sa odborne vyjadrovať k tomuto tvrdému, no krásnemu povolaniu. Môžem však uviesťspomienky na tú dobu. Ako mladý chlapec som spoznával tvrdých, no správnych chlapov. Mnohokrát padali aj tvrdé či neslušné slová, no nikdy neboli poza chrbát. Na strane druhej však boli všetci vždy pripravení pomôcť kolegovi v akejkoľvek zložitej situácii. Ako nefajčiar som prvýkrát ochutnal tzv. Močku. Používali ju tvrdí fajčiari. Bol to tabak napustený rumom zabalený v takom obale, ktorý baníci v ústach vycuciavali. Bola to pre mňa zlá skúsenosť, lebo mi bolo z toho dva dni veľmi zle. Možno aj pre túto skúsenosť sa stal zo mňa nefajčiar. Tešil som sa však na krásne príbehy, ktoré baníci rozprávali počas prestávok alebo pri ceste do bane, resp. z nej von. Dodnes ľutujem, že som si tie príbehy nezaznamenal. Bolo by to dnes naozaj zaujímavé čítanie.
No vrátim sa k daru baníkov mestu. Možno si dnes ani neuvedomujeme vzácnosť tohto daru, lebo baníctvo tu ešte nedávno bolo a mnohí baníci sú občania nášho mesta. No za pár desiatok rokov to môže byť doslova historický skvost. Každá generácia by totiž mala zachovať niečo čím žila, čo bolo súčasťou jej života. Hovorí sa, že ak nevieš, kam kráčaš, obzri sa odkiaľ prichádzaš. My Nováčania presne vieme odkiaľ prichádzame. Verím, že nám to pomôže nájsť tú správnu cestu do budúcnosti,
Zdar Boh!
