V e-mailovej pošte mi pristála pozvánka na slávnostné odovzdávanie slovenských filmových ocenení „Slnko v sieti“. Ešte pred samotnou udalosťou vypukla ďalšia – jedna z tisícky – mediálnych chaotických kampaní progresívnych aktivistov. Ako inak: proti Ministerstvu kultúry SR. Spomenul som si pri tom – sťa občan Slovenskej republiky a člen Rady Audiovizuálneho fondu – ako som pred časom musel pretrpieť priamy prenos z parádneho odovzdávania filmových cien „Český lev“ z Prahy.
Vo sviatočnú sobotu „Dňa žien“, 8.marca 2025, sa v pražskom Rudolfíne uskutočnil 32. ročník odovzdávania ocenení Českej filmovej a televíznej akadémie. Medzi 29 nominovanými dielami v 24 kategóriách bolo aj 12 filmov, ktoré vznikli s finančnou podporou Audiovizuálneho fondu. Z nich ocenenie Český lev 2024 získali slovenskí tvorcovia (producenti, režiséri, scenáristi, herci, kameramani, strihači, zvukári) až v 14-tich kategóriách. Pre 12 z nominovaných filmov schválil dotáciu slovenský Audiovizuálny fond v celkovej sume 3,312 milióna eur.
Tsunami radosti a nadšenia spôsobil film „Vlny“ s koprodukciou Wandy Adamík Hrycovej, ktorý sa stal Najlepším celovečerným hraným filmom. Herečka Tatiana Pauhofová za rolu českej rozhlasovej novinárky Věry Šťovíčkovej-Heroldovej získala cenu za najlepší výkon vo vedľajšej úlohe. Nestačilo! Takmer ako odtrhnutá z reťaze – zachcelo sa jej hneď v úvode dlhého večera strhnúť pozornosť na seba v hlavnej role. V pozícii neohrozenej bojovníčky za demokraciu a celosvetový mier poslal zo Stovežatej (ako inak?) odkaz na Slovensko: „Okrem toho, že to patrí Jirkovi (Mádlovi – pozn. autora), by som chcela cenu venovať všetkým odvážnym novinárom na Slovensku, ktorí hája všetky demokratické princípy, aby sme išli správnym smerom. Česi, ďakujeme, že kráčate s nami. Aj my sme s vami,“ povedala herečka pri preberaní ocenenia. Je všeobecne známe, akými hysterkami herečky dokážu byť i to, že za honorár sú ochotné a pripravené odohrať akúkoľvek etudu. Svoje skúsenosti s tým majú najviac producenti, režiséri i hereckí kolegovia… (Roman Polaňski, Jong-su, Dalibor Matanič, Gérard Depardieu a iní). Tentoraz to vraj bolo za peniaze uhlobarónov (čo vytunelovali Mosteckú uhelnú společnost. „Ľahšie je byť na javisku levom ako byť v živote človekom,“ povedal zo skúsenosti herca rumunský básnik a románopisec Valeriu Butulescu. Pauhofová si pritom vôbec neuvedomila, ako významne ocenila slovenskú mediálnu „alternatívu“ – lebo v Slovenskej republike sú nositeľmi demokracie, pravdy a slobody slova už len nezávislí žurnalisti mimo mainstreamu.
Presláviť sa na doskách, znamenajúcich svet a užiť si svoju minútku nesmrteľnej slávy potom zatúžila ďalšia „Slovena“. Pri preberaní ceny si zo situácie na Slovensku uťahovala v televíznom prenose aj Zuzana Zlatohlávková, ktorú ocenili ako najlepšiu seriálovú herečku. Rodáčka z Prešova je totiž presvedčená, že práve teraz je treba Slovensko podporiť. Keď preberala Českého leva, pokúsila sa o vtip: „A nemusíte mi ani púšťať sovietsku…, pardón…, slovenskú hymnu…“
Myslím si, že v tom momente väčšina divákov na Slovensku siahla po diaľkovom ovládači. Doplním im preto informácie, že za najlepší dokumentárny film „Ješte nejsem, kým chci být“ získal cenu Jakub Viktorín. Ocenení boli aj: Michal Novinski (najlepšia filmová hudba) v animovanom filme s producentkou Agátou Novinski – za najlepší animovaný film „Keď život chutí“. Audiovizuálnym fondom finančne podporené filmy získali Českého leva aj v ďalších kategóriách. Okrem spomínaných aj hraný film „Amerikánka“ v troch a „Rok vdovy“ jedného Českého leva za rok 2024.
Na pozvanie Českej filmovej a televíznej akadémie sa na slávnostnom odovzdávaní v Prahe zúčastnili riaditeľ Audiovizuálneho fondu Vladimír Burianek a členka Rady fondu a predsedníčka Rady štátneho fondu audiovízie v ČR Marta Švecová. Neviem, aké mali pocity z faktu, že poďakovanie slovenskému Audiovizuálnemu fondu ani Slovenskej republike nezaznelo ani raz. Možno sa najbližšie opýtam… No som presvedčený o tom, že vyše 3 milióny eur je príliš vysoká cena vstupeniek na exhibíciu dvoch herečiek vo voľnej jazde na suchu.
Fotozdroj: ceskatelevize.cz
2 Odpovede
Pauhofová a Zlatohlávková! Sprostô je to ako teľa, naspamäť sa naučí a vie, že za kydanie do vlastného hniezda jej budú tlieskať do zblbnutia. Za misôčku šošovice nielen vlastnú mater, ale aj pra-prapredkov ochriaka. Tak ako si futbalisti zakrývajú od hanby dresom tvár, mali by si ho prekryť aj rodičia a učitelia, čo ich takto /ne-/ vychovali. Madam Bubílková mala aspoň toľko hanby, že tam ostala, Markovič sa ,,prekrstil“, ale tieto chcú ešte chrliť na všetko navôkol, čo zaváňa slovenskosťou. Hanba! Fuj!!!
Som už veľmi posivený svedok minulej doby, ale kydať na všetko čo bolo je nie len neúcta k Slovensku, ale i prejav vlastnej úbohosti. Naši terajší herci a herečky sa s našimi bardmi ani porovnávať nedajú. Už v začiatkoch „sametovky“ vystupoval Kňažko ako predstaviteľ komunistických funkcionárov a partizánskych veliteľov vo filmoch a teraz vtedajším chlebodarcom nevie prísť na meno. No čo už zabudli sme aj na: „Ohýbaj ma mamko…“