Bubeník Matej a politika

Históriu si predstavujem ako veľkú mapu, na ktorej sa každá politická osobnosť usiluje zaujať čo najdôstojnejšie miesto. Snaží sa byť na svetlej stránke, nikomu nechce ustúpiť niekde do kúta a vypariť sa tak z pamäti ľudí. Politika však nepozná zľutovanie a do ústrania eskortuje aj takých ľudí, ktorým sa tam nechce. Časom sa však ukáže, aké miesto a na ako dlho na tejto mape zaujmú také osobnosti, ako je napr. Leyenová, Trump, Putin, Zelenskyj, Orbán, Fico alebo aj Matovič, Šimečka, Pročko. Začnem však trochu inak.

Už viac rokov sa dnes najčastejšie hovorí a píše o Ukrajine a v tejto súvislosti sa z času na čas objaví aj meno Chruščov, ktorý vraj veľmi ľahkomyseľne daroval polostrov Krym Ukrajincom Nech to bolo už akokoľvek, svet si ho ešte stále pamätá ako odvážneho politika, ktorý si trúfol a nebál sa odhaliť Stalinove zločiny. Kvôli tomu, ale aj iným veciam si získal vo svete veľký obdiv, ale aj veľa nepriateľov, ktorí ho nenávideli viac ako jeho predchádzajúceho šéfa Stalina. Jedným z nich bol aj našinec zo Záhoria – bubeník Matej. Inak to bol fajn chlapík, no Chruščov mu ležal v žalúdku. Hrával po krčmách na harmonike, spieval, zabával ľudí, myslím tým Mateja. no keď niekto spomenul Chruščova, bol oheň na streche, išlo ho od hnevu rozhodiť. Priam soptil a nešetril aj nadávkami na adresu tohto sovietskeho politika. Chruščov ho totiž obral o živnosť.

Matej bol chlap vysokej postavy s mohutným hlasom, vedel čítať aj písať, a to stačilo, aby za prvej republiky, aj Slovenského štátu, ale aj v povojnovom Československu v obci bol profesionálnym bubeníkom. Na obecnom úrade bol pečený-varený, vedel o všetkom, čo sa v obci dialo a bude diať. Vybubnovával všetky oznamy a nové vyhlášky, ak sa chcel niekto dozvedieť aj viac, zašiel aj do dvorov. Domov si potom odnášal nejaké to vajíčko, kúsok slaninky, fľaštičku vínka, alebo len tak, niečo po čapicou. Bola to na tú dobu celkom dobrá „živnosť“. Niekedy v polovici päťdesiatych rokov však začali po dedine kopať jamy stavať stĺpy, naťahovať káble a Matej ostal bez práce. Koniec jeho zlatým bubeníckym časom.

Prečo ste mi to urobili, pribehol na obecný úrad s krikom, keď sa dozvedel, že jeho profesiu nahradí dedinský rozhlas Jeden vtipkár mu tam povedal, že rozkaz prišiel až z Moskvy, každá dedina musí mať dedinský rozhlas a si to Chruščov vraj príde osobne skontrolovať. Matej tomu uveril a keď Chruščov skutočne na Slovensko v roku 1961 prišiel, vybral sa do Leopoldova, aby mu do očí povedal, čo si o ňom myslí. Na vlastné oči videl, ako vystúpil z vlaku, vtedy ešte papaláši cestovali vlakmi, niesol na rukách dievčatko a vraj sa tam zapísal aj do pamätnej knihy. Chruščov mal vtedy šťastie, že sa Matej cez ochranku nedostal, tak iba vykrikoval. Šťastie mal tak trocha však aj Matej, keď o niečo neskôr v nejakej krčme vykrikoval o Chruščovovi, že je to lump, gauner a darebák, ktorý ho pripravil o živnosť. Opovržlivo sa vyjadril aj o jeho minulosti, vraj by chcel vidieť tú baňu, v ktorej vraj doloval uhlie. Za tento pijanský výstup Mateja aj zatkli, zbalila ho kriminálka. Prespal sa na cele, no na druhý deň ho pustili. Bolo to 15 októbra 1964. Deň predtým totiž Chruščova zbavili všetkých funkcií a prinútili ho odísť do politického dôchodku.

Dnes si už iba málokto spomína na bubeníka Mateja aj na Chruščova, obaja sú už dávno na pravde Božej. Nikto nič nevie ani o bani, v ktorej úderník Nikita začínal svoju kariéru a nikto ju ani nehľadá. Objavujú sa však ďalší Matejovia, zo všelijakých neziskových organizácií, ktorí znenávideli svoju vrchnosť, že ich obrala o ich živnosť miešania sa do politiky.

Ilustračné foto: Pixabay