Ján Gábor. Foto: Archív J. G.
Nový maďarský vodca v jednom z prvých medializovaných prejavov využil (nielen) symbolicky výročie mierovej zmluvy z Trianonu a potvrdil tézu, o ktorej som presvedčený už tridsať rokov. Zahraničná politika nášho južného suseda voči okolitému regiónu sa s výnimkou vo vzťahu k Rakúsku v princípoch vôbec nemení.
Hlavnou líniou a strategickým cieľom zároveň je historický revizionizmus, k čomu je systémovo zneužívaná menšinová otázka. Politické elity v Budapešti sa cielene nezmierili s dejinami vlastného národa napriek tomu, že mali na ich tvorbe a na tom, ako v konečnom dôsledku Maďarsko dopadlo, zásadný podiel. Tak ako sa mení scéna európskeho divadla a postavy na nej, Budapešť obratne prispôsobuje taktiku a konkrétne nástroje na dosahovanie svojho strategického cieľa. To, čo nevidíme za oponou, je však stále to isté, čomu čelili aj naši predkovia.
Vždy sa cez Dunaj pozeráme na ten istý obraz
Na našu škodu nevieme, presnejšie povedané nechceme pochopiť, že spomínaná línia je koncepčná a konzistentná. Súčasne sa teší kontinuálnej a konsenzuálnej podpore politickej reprezentácie Maďarska. Tej včerajšej, dnešnej a ak sa niečo dramaticky nezmení, aj zajtrajšej. Nezáleží na tom, či je tam vláda socialistická, konzervatívna, liberálna, proatlantická, proruská alebo proeurópska. Vždy sa cez Dunaj pozeráme na ten istý obraz. Označovať výroky spoza Dunaja, ktoré verbalizujú túto politiku v rôznych tónoch a akordoch ako nešťastné či hlúpe, je preto hlbokým nepochopením podstaty.
Súčasne je naša politická reprezentácia (nielen) v tejto téme nejednotná, rozpoltená, ba občas roztrieštená alebo dezorientovaná. A preto nemá, ani nemôže mať porovnateľný „výtlak“ ako južní susedia. Je to škoda, lebo historická pravda a medzinárodné právo je na našej strane.
Rovnako je veľkou zmeškanou príležitosťou, že sme za uplynulých tridsať rokov nevyužili potenciál zmluvy z roku 1995. Zásadného dokumentu, ktorý bol výsledkom rokovaní, kedy sa Slovensko a Maďarsko stretlo prvýkrát v dejinách ako rovný s rovným. Dokumentu, ktorý zostáva nadstranícky spôsobom, ako nastavil základné parametre pre rozvoj vzťahov medzi susednými štátmi. A ich spolupráce v nových demokratických podmienkach, v prostredí integrujúcej sa Európy, na základe medzinárodného práva a najvyšších európskych (menšinových) štandardov.
Čítajte viac Dlhoročný diplomat Ján Gábor: Prekážal som nielen prezidentke Zuzane Čaputovej
Štandardov, ktorých plnenie je merateľné a dá sa teda zdokumentovať. Nemalo by nás prekvapiť, že maďarská strana nemá záujem diskutovať o uplatňovaní zmluvy, keďže by vyšlo najavo, že si svoje záväzky zrejme neplní. Nie je ale zrozumiteľné, prečo sa slovenská strana správa tak macošsky k významnému dokumentu, ktorému v čase jeho uzavretia v Paríži tlieskala celá Európa. Hlasný aplauz zaznel preto, lebo zmluva hovorí dnešným jazykom a je orientovaná do budúcnosti. Preto, lebo povedala silné NIE revizionizmu v strednej Európe. Rovnako razantné NIE zaznelo voči zneužívaniu menšinovej otázky na (krátkodobé a pochybné) politické ciele.
Projekt integrácie maďarského národa v Karpatskej kotline
A tak aj toto naše (ne)konanie umožnilo maďarskej strane postupne minimalizovať strategický význam zmluvy a namiesto susedskej spolupráce „ísť svojou cestou“. Začiatkom tohto storočia začala Budapešť veľkolepý projekt integrácie maďarského národa v Karpatskej kotline, t. j. spájania Maďarska s menšinami v susedných štátoch (s výnimkou Rakúska). Jeho pozadie a ciele nemôže vidieť len ten, kto to vidieť nechce. Ide o projekt v priestore, ktorý sa do istej miery prekrýva s územím dávno zaniknutého Uhorského kráľovstva. Takýmto spôsobom sa Maďarsko rozhodlo „odčiniť krivdu Trianonu“, treba však poznamenať, že ide o fiktívnu krivdu. Za odčinením nemožno vidieť nič iné ako snahu revidovať dejiny. V tomto kontexte a nijako inak treba vnímať slová maďarského lídra…
Nasledujúce riadky píšem tiež v súvislosti s niektorými vyjadreniami, že by sme sa mali pri „susedskom zmierovaní inšpirovať česko-nemeckou deklaráciou“. Veci treba uviesť na pravú mieru v duchu príslovia: keď dvaja robia to isté, nie je to to isté.
Rovnaké princípy v odlišnom kontexte
Po rozdelení ČSFR, ktorého pokojný spôsob prispel k stabilizácii strednej Európy v citlivom období, stáli dva nové štáty pred ďalšou a rovnakou dilemou. Ako usporiadať vzťahy so svojimi historickými susedmi. Susednými štátmi, Nemeckom a Maďarskom, ktoré v súčinnosti agresívne prepadli a okupovali na konci tridsiatych rokov 20. storočia vtedajšie Česko-Slovensko, teda územie dnešnej ČR, respektíve SR a správali sa brutálne k miestnemu obyvateľstvu. Prirodzenou motiváciou nových štátnych útvarov – a starých národov v nich žijúcich – bolo v princípe nastavenie štandardných, najmä históriou nezaťažených vzťahov.
Po studenej vojne sa táto motivácia vzácne zhodla s ambíciou demokratických euroatlantických štruktúr mať takých nových členov, ktorí by sa nestali slabými článkami z tu popisovaných dôvodov. Veľmi zjednodušene povedané princípy slovensko-maďarského a česko-nemeckého pomeru boli takmer identické. Kontext v týchto vzťahoch bol však, v dôsledku viacerých asymetrií natoľko iný, že azda odlišnejší ani nemohol byť.
Nemecký veľvyslanec: Ani v najčernejšom sne!
Pre ilustráciu rozdielu vo vnímaní susedských vzťahov zo strany Budapešti, respektíve Berlína, uvediem konkrétny príklad. V čase legendárnej (ne)návštevy maďarského prezidenta v SR, ktorej cieľom bolo provokatívne odhalenie sochy uhorského kráľa sv. Štefana v Komárne, som zodpovedal na ministerstve zahraničných vecí za spoluprácu s krajinami západnej Európy.
Navštívil ma nemecký veľvyslanec, tak trochu zvedavý, ale aj roztrpčený z obrazu, ktorý videl. Jeden členský štát EÚ nedovolí hlave druhej členskej krajiny uskutočniť návštevu. Položil som mu protiotázku. Vie si predstaviť, že by do alsaského Štrasburgu s úmyslom odhaliť pamätník Ottovi von Bismarckovi, zjednotiteľovi Nemecka, cestoval nemecký kancelár a zámerne by ignoroval francúzske inštitúcie a spoločnosť? Používal by výlučne nemecké štátne symboly – vlajky, hymnu, jazyk?
Inými slovami, oslavoval by tak nemeckú štátnosť na výsostnom francúzskom území. Jeho cesta by sa uskutočnila na výročie vojenskej invázie s účasťou nemeckej armády do Francúzska? Ani v tom najčernejšom sne! Tak znela razantná reakcia nemeckého diplomata, ktorý spočiatku zostal bez slov. Vidíte, pokračoval som, sused sa správa krajne neštandardne voči krajinám s prítomnosťou maďarskej menšiny a núti svojich susedov k reakciám, ktoré logicky nemôžu byť len štandardné. Ak susedia nereagujú, berie to Budapešť ako ich súhlas s jej konaním. A súčasne pozvánku na budúce aktivity tohto druhu…
Nevnímanie týchto súvislostí zahmlieva zrak tým, ktorí pri riešení vzťahov cez Dunaj hovoria, chcem veriť, že s dobrým úmyslom o inšpirácii inými príkladmi. Predtým, než prejdem k forme a obsahu dokumentov, treba pripomenúť, že česko-nemecké dojednanie uzrelo svetlo sveta o dva roky po podpise zmluvy medzi SR a MR. V danom dynamickom období to poskytlo Prahe väčší časový komfort pre rokovanie s náročným susedom.
Medzinárodný huriavk, ktorý ani zďaleka nezodpovedal geografickým parametrom
O tom, ako vznikala slovensko-maďarská zmluva, som písal v predchádzajúcich textoch v Pravde. Porovnávacia štúdia oboch príbehov by naplnila program aj dvojdňovej konferencie. a preto sa sústredím na vybrané aspekty. Presnejšie na niektoré asymetrie, ktoré vysvetľujú nemožnosť mechanického prenosu použitej metódy v jednom prípade na druhý.
Ad: asymetria partnerov, či oponentov v spore, respektíve ich správania. Niet pochýb o priepastnom rozdiele medzi Maďarskom a Nemeckom. Azda vo všetkých aspektoch. Po studenej vojne náš južný sused „produkoval“ masívny medzinárodný huriavk, ktorý ani zďaleka nezodpovedal jeho geografickým parametrom. Budapešť maximálne využívala každú príležitosť na blokovanie integrácie novej SR do medzinárodného spoločenstva. Vo svojom nátlaku pokračovala aj počas rokovaní o zmluve so slovenskými partnermi.
Nemecko vystupovalo voči Prahe výrazne kultivovanejšie. Pochopiteľne už jeho veľkosť a váha v medzinárodnom spoločenstve budí rešpekt. ČR vychádzala z premisy, že základné vzťahy Nemecka boli s ČSSR upravené (vyriešené) zmluvou z roku 1973 a po páde železnej opony zmluvou s ČSFR z roku 1992. Sprievodná deklarácia Spolkového snemu k poslednej uvedenej zmluve však na českej strane vyvolala obavy z možných komplikácií v integračných procesoch. Najmä výroky nemeckých politikov o tzv. práve na vlasť a o nastoľovaní majetkových otázok, spojených s tragickou kapitolou spoločných dejín.
Diskutovalo sa o veciach súčasnosti, teda životných
Ad: asymetria predmetu. Budapešť otvorene nastoľovala základné právne otázky a navyše ich výdatne internacionalizovala. (Poznámka: česko-nemecké rokovania ani zďaleka neboli pod takým drobnohľadom medzinárodného spoločenstva.) Preto SR a MR riešili svoje vzťahy (sporové otázky) zmluvou a teda právnym dokumentom. V súvislosti so vznikom samostatnej SR viedla Budapešť rozsiahlu medzinárodnú kampaň proti SR v dvoch oblastiach. V ochrane národnostných menšín a Vodného diela Gabčíkovo.
V druhom prípade boli podprahovo spochybňované štátne hranice nového štátu. Diskutovalo sa o veciach súčasnosti, teda životných. Medzinárodno-právny základ pre dvojstranné slovensko-maďarské riešenie poskytli medzinárodné a tie najkompetentnejšie organizácie. V prípade menšinovej otázky to bola Rada Európy prijatím Rámcového dohovoru o ochrane menšín a Medzinárodný súdny dvor v Haagu vynesením rozsudku o spore na Dunaji.
V česko-nemeckom pomere bola obojstranná snaha zbaviť sa minulosti. V tomto kontexte bolo potrebné oddeliť politické a právne aspekty od morálnych a historických hľadísk. Strany vyjadrili vôľu nezaťažovať vzťahy politickými a právnymi otázkami pochádzajúcimi z minulosti. Súčasne uznali, že zostávajú viazané svojim právnym poriadkom. S ohľadom na odlišnosť právnych pozícií bolo dojednanie medzinárodnej zmluvy nereálne, a preto sa prikročilo k spoločnému politickému prehláseniu oboch vlád, následne potvrdeným parlamentami.
Čítajte viac Yeti, priateľ detí. Prvý slovenský diplomat napísal rozprávku. Vyšla v dvoch jazykoch
Každé slovo aj čiarka v texte boli posudzované na lekárenských váhach
Kľúčovým bodom deklarácie je politická, historická a morálna sebareflexia nemeckej strany za jej zodpovednosť na historickom vývoji, ktorý viedol k Mníchovskej dohode, k úteku a vyháňaniu ľudí z čs. pohraničia, rozbitiu ČSR a k okupácii. Bola potvrdená kauzalita medzi vojnovými udalosťami a povojnovom vysídlení Nemcov, na ktorú nadväzuje sebareflexia ČR. Jej cieľom však nie je hodnotenie samotných následkov, ale vyjadrenie ľútosti českej strany nad krivdami, ktoré sa v tomto kontexte udiali nevinným ľuďom.
Z bližšej analýzy deklarácie a samotných rokovaní o nej vyplýva, že každé slovo aj čiarka v texte boli posudzované na lekárenských váhach. Je šitá presne na mieru originálnych, autentických česko-nemeckých vzťahov, a preto nie je prenosná. V danom období bolo urovnanie vzťahov podmienkou USA pre vstup ČR do NATO. Súčasne platí, že Praha mala v Clintonovej vláde silného spojenca v osobe ministerky zahraničných vecí Madelaine Allbrightovej.
SR takéhoto spojenca nemala. Naopak, Budapešť sa tešila výraznej podpore na mnohých medzinárodných frontoch. Preto sa voľba právneho dokumentu aj s odstupom doby javí pre obhajobu národnoštátnych záujmov SR ako správna.
Signatár deklarácie Václav Klaus o dvadsať rokov neskôr zdôraznil jej hlavné posolstvo: problémy minulosti riešiť nebude, lebo sú neriešiteľné. Deklarácia sa podľa neho stala víťazstvom realistického postoja k histórii. Dôkaz – získala rýchlu a zásadnú podporu v oboch parlamentoch (578 zo 672 poslancov v SRN a 131 z 200 v ČR).
Nemusí mať pravdu ten, kto kričí najviac
Čo má spoločné diskusia o tzv. Benešových dekrétoch u nás a nedávny zjazd sudetských Nemcov v Brne? Obe udalosti sa pozerajú do minulosti a tam by mali aj zostať. Nemali by sa stať dnešnou politickou agendou. Je otázka, či, akokoľvek dobre myslené, avšak konjunkturálne politické alebo legislatívne reakcie sú tým najlepším riešením. Objektívne, ani byť nemôžu.
Pestrosť vnímania historických krívd v otvorenej spoločnosti je zrkadlom rôznorodosti krajiny. Súčasne platí, že nemusí mať pravdu ten, kto kričí najviac. Spracovávanie histórie je vždy proces a tak to treba uchopiť. V prípade veľkých vojnových tragédií ide skôr o maratón. Každého môže pri ňom bolieť niečo iné a rôzne dlho. Mali by sme však byť veľmi opatrní pri takých slovách o tolerancii a o zmierení, ktorých skutočným cieľom je meniť minulosť alebo jej dať úplne novú interpretáciu.
Čítajte viac O najkrajšej krajine na svete rozhoduje vnímavosť každého človeka
Poučme sa aj od iných príkladov, ale… Predtým, ako zauvažujeme o použití nového alebo cudzieho receptu na našu diagnózu, by som odporúčal veľmi pozorne preštudovať okolnosti, ktoré viedli k slovensko-maďarskej zmluve a jej samotný obsah. To isté urobiť aj vo vzťahu k česko-nemeckej deklarácii.
Politická búrka, ktorú popisované témy nedávno spôsobili na oboch stranách rieky Moravy, nás privedú k záveru, že univerzálne riešenia neexistujú. A nikdy existovať nebudú! Súčasne ma veľká časť spoločného historického dedičstva privádza k dlhodobému presvedčeniu o potrebe hlbšieho slovensko-českého dialógu. Démoni minulosti nespia, len čakajú na svoju príležitosť. Je to náhoda, že maďarský predseda vlády informuje o konaní dôležitého stretnutia V4 z Berlína? Prečo tak neučinil zo svojho úradu v Budapešti? Prípadne z Varšavy alebo hoc aj z Bruselu? Možno sa to čoskoro dozvieme… Nemali by sme sa však nechať prekvapiť!
Čítajte viac Čaputová odmietla skúseného diplomata. A vysvetlenie nemá
(JUDr. Ján Gábor, autor literatúry faktu a bývalý diplomat)
(Text bol publikovaný na zurnal.pravda.sk 14. júna 2026)
