Podľa konceptu N. J. Spykmana zo začiatku 20. storočia „kto ovláda Rimland, ovláda Euráziu, kto ovláda Euráziu, ovláda osudy sveta“. Mapka: Wikipedia
Spoločným znakom škrtičov je,
že svoju korisť nezabíjajú jedom,
ale silným zovretím,
ktorým zastavia krvný obeh obete.
Stretnutie prezidenta D. Trumpa s lídrami Kazachstanu, Kirgizska, Tadžikistanu, Turkménska a Uzbekistanu, ktoré sa konalo 6. novembra 2025, jednoznačne deklarovalo hospodársku súčinnosť. Podľa niektorých správ USA prisľúbili Uzbekistanu investície vo výške 35 miliárd dolárov počas troch rokov (potenciálne 100 miliárd dolárov počas desaťročia). Kazachstan podpísal bilaterálne dohody v hodnote 17 miliárd dolárov a súhlasil so spoluprácou s USA v oblasti kritických nerastov. Uvedená angažovanosť v Strednej Ázii bola v USA prezentovaná ako spôsob „čeliť Číne a Rusku“ alebo vyhrať „preteky o zdroje“. Štyri z uvedených štátov majú formálny vzťah s Tureckom, ktoré vedie „Organizáciu turkických štátov“. Kazachstan a Kirgizsko sú súčasne ruskými spojencami v rámci Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB). Pre Rusko je znepokojivé, že Kazachstan koncom minulého roka oznámil plány na výrobu streliva podľa štandardu NATO, čo uľahčí vojenskú logistiku USA, Turecka a v konečnom dôsledku aj NATO v prípade krízy s Ruskom.
Cesta viceprezidenta J. D. Vancea do Arménska sa skončila tromi strategickými dohodami o partnerstve v jadrovej energii a dohodou o čipoch, ktorá viedla k projektu dátového centra s umelou inteligenciou a predajom sledovacích dronov. Jednali aj o implementácii „Trumpovej cesty pre medzinárodný mier a prosperitu“ (TRIPP Corridor), ďalej o paralelnej výstavbe plynovodu z Kaspického mora a tankerovej flotile. TRIPP, v ktorom budú mať USA zásadný podiel a exkluzívne práva na rozvoj počas nasledujúcich 49 až 99 rokov, predstavuje okrem spomínaných politických a ekonomických aspektov najmä vojenský aspekt. TRIPP sa po dokončení prepojí s ďalšími rozvíjajúcimi sa infraštruktúrnymi projektmi v Azerbajdžane, Nachičevane a Turecku. Bude slúžiť ako dôležitý uzol spájajúci TRIPP so vznikajúcou 6 500 kilometrov dlhou obchodnou trasou nazvanou Stredný koridor (TITR). Tento obchádza Rusko a spája Čínu s Európou cez Strednú Áziu a Kaukaz. TRIPP by tiež pomohla obísť Gruzínsko, ktorého vzťahy so Spojenými štátmi a Európou sa v posledných rokoch zhoršili. Súčasne Arménsko začalo dovážať azerbajdžanský benzín, čo je krok na zníženie závislosti od Ruska. Arménsko je tak pripravené zohrať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní transregionálnej logistiky medzi USA/EÚ/Tureckom a Strednou Áziou. V tomto zámere sa synchronizujú záujmy Azerbajdžanu, Turecka a USA. Zároveň, ako bolo uvedené vyššie, je to uľahčenie logistického prístupu USA k stredoázijským republikám na druhej strane Kaspiku. Tento Arménsky obrat k USA zasiahne ruské energetické spoločnosti, oslabí vplyv Ruska, posilní vplyv USA v regióne a zbavuje Moskvu schopnosti monitorovať turecký vývoz zbraní do Strednej Ázie. Toto by znížilo jej vplyv v Kazachstane a Kirgizsku až po ich odchod z OZKB. Svoje vytesnenie Rusko bezmocne sledovalo a ministerstvo zahraničných vecí Ruska dohodu oficiálne privítalo ako krok k stabilite. Nezanedbateľne to povzbudí vplyv Turecka v jeho dlhodobých aktivitách v Azerbajdžane a v turkických štátoch. Turecko sa snaží stať sa hlavným logistickým uzlom medzi Áziou a Európou. V lete 2026 sa konajú v Arménsku voľby a tak možno chápať aktivity J. D. Vancea ako celkom jednoznačnú podporu Pašinjanovi. Starší ruský plán vybudovať koridor pozdĺž tej istej trasy v povojnovom južnom Kaukaze, ktorý by kontrolovali ruské sily, je bagatelizovaný. Arménsko v súčasnosti otvorene prejavuje nespokojnosť s ruskými bezpečnostnými zárukami a posilňuje spoluprácu so Západom a pozastavilo členstvo v OZKB. Je zjavné, že po tom, ako Rusko uviazlo v ukrajinskej ŠVO, nemá síl na elimináciu kombinovaného tlaku USA a Turecka na svojich južných hraniciach. Rusko o stabilitu na Kaukaze bojuje v podstate viac ako 200 rokov a teraz o tieto výsledky prišlo. Rusko môže postupne stratiť monopol na eurázijskú logistiku a jeho oslabenie povzbudí Azerbajdžan a Turkménsko k výstavbe Transkaspického plynovodu.
Severo-južný koridor (INSTC Corridor), spájajúci Rusko, Irán a Indiu, je momentálne v kľúčovej fáze rozširovania a zrýchľovania prevádzky. Tento 7 200 km dlhý multimodálny projekt (železnica, cesta, more) má slúžiť Rusku ako hlavná obchvatová trasa voči západným sankciám a tradičným námorným cestám. Výstavba kritického úseku v Iráne (železnica Rašt – Astara), ktorý prepojí ruské a iránske železnice cez Azerbajdžan, sa má oficiálne začať v roku 2026. Rusko financuje 85 % nákladov (cca 1,6 mld. eur). Dokončenie celého úseku je naplánované na rok 2028. Vo svetle posledných udalostí je to však neisté. Podobne neistá je aj tzv. Kaspická trasa (Astrachán – Anzali). Jeho východná trasa cez Rusko – Kazachstan – Turkménsko – Irán je už plne funkčne prepojená železnicou. Využívanie východnej trasy INSTC koridoru Indiou malo zmeniť jej prístup do Strednej Ázie, znížiť závislosť od Číny a otvoriť rýchlejšiu obchodnú trasu. Po tom, čo India, napriek svojej multivektorovej orientácii, výslovne podporila Izrael, resp. USA pri útokoch na Irán, je jej zapojenie nedôveryhodné. Otázkou je, aký to bude mať ďalší vplyv na zoskupenie BRICS. Konflikt na Blízkom východe predstavuje nielen oslabenie stratégie Moskvy v regióne, ale aj potenciálne ekonomické a vojenské straty. Rusko nie je schopné dostatočne pomôcť svojim partnerom v konfliktoch či už diplomaticky, alebo demonštráciami sily. Operácia Epic Fury potvrdila oportunistický a obmedzený charakter partnerstva medzi Teheránom a Moskvou. Navyše po podpísaní dohôd TRIPP budú severnú hranicu Iránu kontrolovať turkické krajiny, čo je geopolitická hrozba Iránu.
Stredný koridor (Middle Corridor, Transkaspická medzinárodná dopravná trasa (TITR)) obchádza Rusko a spája Čínu s Európou cez Kazachstan, Kaspické more, Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko. Keďže EÚ naďalej potvrdzuje, že nie je ochotná zmierniť diplomatické a hospodárske sankcie voči Rusku, diverzifikuje svoje obchodné trasy s cieľom obísť Rusko, ale aj udržať tlak na Rusko. TITR sa rozvíja po sankciách, ktoré Európska únia uvalila na Rusko. Trasa čelí logistickým úzkym hrdlám v kaspických prístavoch (Baku, Aktau) a nedostatku plavidiel. Európa predpokladá, že vzťahy s Ruskom sa nevrátia na predvojnovú úroveň a venuje sa hľadaniu alternatívnych obchodných trás, ktoré ho obchádzajú. Prostredníctvom svojej iniciatívy Global Gateway EÚ vyčlenila 10 miliárd eur na projekty infraštruktúry, ktoré súvisia s obchodom v Zakaukazsku a Strednej Ázii, a najmä aby vytvorila plnohodnotnú alternatívu k osvedčenému Severnému koridoru (Northern Corridor, Transibírská magistrála). Otázkou zostáva, či Stredný koridor dokáže využiť globálne obchodné preorientovanie a presadiť sa ako primárna trasa medzi východom a západom, nakoľko zápasí s množstvom problémov o.i., je oveľa drahší ako Severný koridor. Logistika sa mení z ekonomického problému na bezpečnostný problém.
Severná morská cesta vedie pozdĺž arktického pobrežia Ruska a mohla by výrazne skrátiť námornú dopravu medzi východnou Áziou a západnou Európou. Rusko ju využíva na prepravu LNG, cesta bola odskúšaná aj čínskym prepravcom. Spojené štáty a Kanada v januári 2026 posilnili prítomnosť lietadiel NORAD na ostrove Grónsko kvôli monitorovaniu arktických trás. Grónsko poskytuje USA a NATO „oči a uši“ nad celou oblasťou Severnej morskej cesty prostredníctvom vesmírnych technológií a strategického postavenia pri vstupných bránach do Arktídy. Vo februári 2026 spustilo NATO novú stálu misiu Arctic Sentry, ktorej cieľom je zabezpečiť plnú viditeľnosť aktivít v regióne. Grónsko tvorí západnú hranicu strategického koridoru GIUK Gap (Grónsko – Island – Spojené kráľovstvo). Každá loď alebo ponorka Ruskej severnej flotily, ktorá opúšťa Severnú morskú cestu a smeruje do Atlantiku, musí prejsť týmto monitorovaným priestorom. Podľa Centra pre strategické a medzinárodné štúdie je Severná morská cesta kľúčová pre bezpečnostnú pozíciu Ruska v Arktíde. Vyhlásenie D. Trumpa, že prevzatie dánskeho autonómneho územia je „nevyhnutné pre národnú a svetovú bezpečnosť“, nie je neočakávaná formulácia. Najväčší ostrov sveta leží na polárnom kruhu a jeho vlastníctvo strategicky kontroluje uvedený priestor, obmedzuje ruskú Severnú flotilu a zaisťuje dominanciu USA.
Tieňová flotila je závažným bodom ekonomického boja medzi Západom a Ruskom. Ide o sieť tankerov (možno až 1 400 plavidiel) s netransparentným vlastníctvom, ktoré Rusko využíva na obchádzanie cenových stropov a sankcií pri vývoze ropy. Tieto lode prepravujú okolo 50 % ruskej námornej ropy. Európska únia v spolupráci s partnermi z G7 prechádza od systému „cenových stropov“ k totálnemu zákazu námorných služieb pre ruskú ropu bez ohľadu na cenu. To zahŕňa zákaz poistenia, financovania, technickej pomoci a prístupu do prístavov pre akúkoľvek loď zapojenú do tohto obchodu. USA a ďalšie štáty NATO dramaticky zvýšili počet inšpekcií na tankeroch prechádzajúcich cez Veľký Belt a Sundský prieliv a vo svetových oceánoch. NATO a štáty EÚ využívajú pokročilé satelitné snímkovanie a analýzu správania sa lodí (napr. nečakané zastavenia na otvorenom mori), aby identifikovali lode, ktoré majú vypnuté sledovacie zariadenia. USA a EÚ sa zameriavajú na správcovské spoločnosti v Spojených arabských emirátoch, Grécku, Indii a Turecku, ktoré tieto lode technicky prevádzkujú. Boli pokusy obviniť Rusko, že využíva tieto plavidlá na sabotáže podmorských káblov v Baltskom mori. Právne dokázané v zmysle súdneho rozsudku to však nebolo. Keď dôjde k incidentu, často nie je jasné, či ide o nehodu, trestný čin nedbanlivosti alebo agresiu sponzorovanú štátom. Napriek mediálnemu humbugu doteraz nedošlo k ani jednému úspešnému stíhaniu tieňovej lode. Čo však neznamená, že perlustrácia voči plavidlám sa skončila. Naopak, v súčasnosti sa zameriava na kontrolu poisťovacích spoločností, ktoré sú mimo Veľkej Británie alebo EÚ.
Po strate viacerých plavidiel je ruská Čiernomorská flotila v roku 2026 viac-menej zablokovaná v prístavoch. Hoci stále disponuje ponorkami a hladinovými loďami schopnými odpaľovať rakety z bezpečnej vzdialenosti, stratila schopnosť blokovať ukrajinské prístavy alebo uskutočniť obojživelnú operáciu. Ukrajine sa podarilo udržať otvorený námorný koridor pre export obilia aj bez vlastného klasického námorníctva. To, že riziko pre Rusko ďalej graduje, ukazujú ataky na ruské tankery v Stredozemnom a Čiernom mori a v termináli v Kaspiku.
Zdroj: greatgameasia.bisr.by | Autor: Ayjaz Wani
Eurázijská dopravná sieť je integrovaný systém viac ako 50 000 km cestných a železničných koridorov spájajúcich Áziu, Európu a Blízky východ s piatimi kľúčovými trasami: severnou, strednou, južnou, TRACECA a INSTC. Medzi kľúčové koridory patrí severný koridor (primárny, rýchly, so zameraním na Rusko), stredný koridor (cez Kaspické more, obchádza Rusko) a 7 200 km dlhý INSTC (spájajúci Rusko, Irán a Indiu).
Vidíme, že tlak USA a EÚ voči obchodným trasám Ruska je dlhodobý, systematický, previazaný, a kontrolou pobrežného pásu Eurázie, námorných a strategických prielivov nadväzuje na idey Rimlandu. Po geopolitickom oslabení na Kaukaze, v Sýrii, vo Venezuele, Iráne, a vari aj na Kube, pri oportúnnom správaní sa Indie, a strate reputácie tak môže Rusko očakávať silné výzvy a obmedzenia. Systémovým dohľadom na väčšinu dopravných trás Ruska získavajú Spojené štáty kontrolu nad jeho ekonomikou. Konflikt medzi Ruskom a Západom sa postupne presúva z vojenského priestoru na kontrolu logistických trás, energetických tokov a finančných mechanizmov globálneho obchodu.
