Tento text je nielen o technike, ale i o inšpirácii, o fikcii meniacej sa v skutočnosť. Je o agentúre pre pokročilé výskumné projekty v oblasti obrany (DARPA – Defense Advanced Research Projects Agency), čo je agentúra americkej vlády zameraná na vyhľadávanie a koordináciu výskumu v oblasti technológií s potenciálnymi vojenskými aplikáciami.
DARPA vznikla v roku 1958 ako reakcia na úspechy ZSSR v oblasti kozmického výskumu. DARPA nemá výskumné pracoviská, ale pracuje ako zadávateľ, koordinátor a kontrolór projektov. Projekty financujú rizikový výskum a radikálne inovácie s potenciálom pre armádu. Pracuje s rozpočtom cca 4,5 mld. USD v niekoľkoročných programoch (3-6). Šesť technických kancelárií plánuje a realizuje súbor výskumných programov, výziev a prechodných aktivít. Napr. kancelária biologických technológií (BTO) vyvíja diagnostické a hodnotiace systémy na identifikáciu chemických a biologických hrozieb, lekárske protiopatrenia a nové prístupy k taktickej starostlivosti a zotaveniu vojakov na bojisku aj mimo neho. Projektoví manažéri vytvárajú tímy z univerzít a korporácií, ktoré prepájajú špecialistov v oblasti. Alebo priamo zakladajú katedry na univerzitách. Známe sú výsledky projektov v riadení výskumu v oblasti informatiky (vytvorenie ARPANETU), pokročilých materiálov (stealth materiály), v objavovaní nových molekúl pre medicínske, vojenské a civilné aplikácie, nanotechnológie, protiraketové strely, bezpilotné systémy, detekcie jadrových testov, detekcia ponoriek, radary, vysokoenergetické lúče, počítačová grafika, GPS. Vytvára si aj humanitárny imidž, napr. vývojom špičkových protetických pomôcok veteránom.
Prakticky každá zo spomínaných technológií vytvorila celé nové odvetvia ekonomiky. To znamená, že napriek vysokej rizikovosti (cca 80 % projektov nedosiahne cieľ), je celková návratnosť investícií extrémne vysoká, aj keď finančne nevyčísliteľná. Strategické dopady však majú globálny charakter. V čase vypuknutia epidémie Covid-19 DARPA už mala pripravenú platformu pre triedu mRNA vakcín, vtedy ešte neschválených pre aplikácie. DARPA tak prispela k technologickému ekosystému rýchlej vakcinácie, i keď nebola primárnym vývojárom COVID vakcín. Model DARPA sa overil ako efektívny nástroj technologickej geopolitiky, teda jasne patrí medzi najstrategickejšie technologické investície v dejinách. Model vytvára vysokú koncentráciu technologickej moci v rámci vojensko-priemyselno-akademického komplexu, ktorý je formálne pod demokratickou kontrolou. Ale vo fázach testovania a operačného nasadenia je jeho fungovanie pre verejnosť len obmedzene transparentné.
Po otvorení BTO vzniká rad projektov, pre názornosť uvádzam aspoň niekoľko. DARPA financovala výskum „mäkkých, pružných gélov vo firme Profusa, ktoré sú aplikovateľné pod kožu za účelom monitorovania zdravotného stavu prostredníctvom mnohonásobnej detekcie. Výsledky sa synchronizujú cez telefón, s okamžitým vyhodnotením a zdieľaním. DARPA pracovala na projekte „Pokročilé nástroje pre genetické inžinierstvo u cicavcov“, pričom sa sústreďuje na vylepšenie „využitia umelých ľudských chromozómov ako základného nástroja pri vývoji pokročilej liečby“. Ide o program smerujúci k „vylepšovaniu“ ľudí novými vlastnosťami, včítane spomalenia starnutia alebo zvýšenia kognitívnych funkcií. Spoločnosť CarryGenes Bioengineering (spolupracujúca s DARPA v roku 2013) podala sériu patentových prihlášok na technológiu syntetických chromozómov. Patenty naznačujú možnosť vytvorenia nových produktov, ktoré predtým v prírode neexistovali. Agentúra vyzýva na vývoj metód na identifikáciu nových molekúl, ktoré vykazujú inhibičné účinky na génovú editáciu. Tieto genetické vypínače sa môžu vložiť i do genómu živých ľudí.
Program „Roh hojnosti“ sa snaží umožniť výrobu potravín mikrobiálneho pôvodu z vody, zo vzduchu a elektriny s minimálnym alebo žiadnym dopĺňaním ďalších látok. Program „Bioelektronika na snímanie a liečbu“ rieši vývoj automatizovaných technológií, ktoré dokážu predpovedať a predchádzať infekcii rán skôr, ako k nej dôjde, a eliminovať infekciu, ak už prepukla. V rozpočte na rok 2025 bola vyhlásená „platforma samoorganizujúcich sa vakcín“ za účelom rýchlej imunizácie. Táto platforma, nahradzujúca vakcíny pre špecifické ochorenia, však pomocou takéhoto nástroja umožní navrhnúť nové vírusy. Vyvíja sa prenosný systém bez chladenia, ktorý dokáže uchovať mikroorganizmus z akejkoľvek vzorky alebo prostredia. Má tak poskytnúť informácie ministerstvu obrany o možných hrozbách a ochrániť zdravie vojakov. S týmto programom je prepojené množstvo projektov pre detekciu a identifikáciu mikroorganizmov a chemických látok. Ďalší program sa snaží vytvoriť výpočtové simulácie, ktoré presne predpovedajú správanie mikroorganizmov v rôznych prostrediach. Iný skúma možnosť detegovať a využiť molekulárne biomarkery na predpovedanie fyziologických stavov bojovníkov spojených s fyzickou a kognitívnou pripravenosťou. Iný program rieši krvácanie v teréne s cieľom vyvinúť praktickú, skladovateľnú, univerzálnu náhradu krvi. Cieľom programu „RBC-Factory“ je vytvoriť platformu na vkladanie ďalších biologicky aktívnych zložiek do ľudských červených krviniek. Zámerom programu inteligentných červených krviniek je podporiť výkon vojakov v extrémnych a nebezpečných prostrediach. Je zrejmé, že ide väčšinou o opatrenia biologickej ochrany, čo znamená, že sa uvažuje s použitím bakteriologických alebo chemických zbraní. Cieľom programu AWARE je vyvinúť kombinovaný liek a zariadenie na zvýšenie bdelosti po strate spánku bez negatívnych vedľajších účinkov a so zníženým návykovým potenciálom. Ak je prepojenie na armádu v týchto programoch viac-menej zjavné, iné programy majú potenciál nielen na ovládanie jednotlivcov, ale aj celej spoločnosti.
Práce na „mozgových implantátoch“ v rámci projektu „Nechirurgická (neinvazívna) neurotechnológia novej generácie“ smerujú k využitiu „neinvazívneho rozhrania mozog-stroj/počítač“. Kontrola aktivít jednotlivých neurónov umožňuje manipuláciu požadovaných oblastí mozgu. Uvedené je predmetom spolupráce nie len s armádou, ale aj s Googlom alebo Neuralink Elona Muska. Technológia vytvára potenciál pre budúcu kognitívnu manipuláciu a vyžaduje striktné regulačné rámce. Program eXVirentia je zameraný na štúdium vlastností rastlín so zameraním využiť ich ako senzory. Akákoľvek rastlina sa môže stať „prvkom pasívneho monitorovania špecifických spektier a prvkom globálnej siete dohľadu a monitorovania“. V oblasti senzorov je projekt, ktorý má za cieľ „vyvinúť biologické zdroje energie na napájanie systému senzorov a zariadení umiestnených vo svetových oceánoch“. Budú použité baktérie, ktoré spracovávajú látky z morskej vody na elektrinu. Je zjavné, že projekty majú inherentný „dual-use“ charakter a vzbudzujú obavy so zneužitia. Program môže byť reálne obranný alebo strategicky výhodný pre USA, ale zároveň je legitímne podozrivý pre iné strany. Inovácie DARPA posúvajú technologické hranice, ich implementácia môže narušiť vojenskú rovnováhu a zdá sa, že toto sa preferuje pred etickými a globálnymi bezpečnostnými aspektmi. Rovnováha sa jednoducho naruší, napríklad ak sa rozšíri počítačový vírus alebo nový mutantný vírus, trebárs aj prírodný. V roku 2018 spustila DARPA projekt s cieľom zabrániť prenosu vírusov zo zvierat na ľudí. Výskum sa zameral na netopiere, ktoré sú prirodzenými rezervoármi koronavírusov, filovírusov, ako aj vírusov Zika, Lassa a chrípky. O niečo neskôr začala epidémia Covid-19, nedovoľujeme si implikovať kauzalitu.
Uvedený prehľad možného použitia pokročilých biotechnológií a neurotechnológií, ktoré sú financované alebo urýchľované vojenskými výskumnými programami, ukazuje výhody aj riziká takéhoto výskumu. V oblasti biotechnológii a patogénov automatizovaná syntéza DNA, rýchle biologické návrhy, tvorba nových patogénov, obchádzanie imunity, prediktívne modelovanie, biohackeri výrazne minimalizujú bariéru pre vývoj biologických agens. Toto je reálne globálne bezpečnostné riziko. Pandémia s vyššou letalitou než COVID by mala systémové následky. Technológie vždy uniknú z vojenského monopolu, zbrane hromadného účinku budú bez kontroly štátu. V projektoch „human performance enhancement arms race“ má prísť ku kognitívnemu zlepšeniu, rezistencii vojakov voči únave a prípadne ku genetickej modifikácii s očakávanou odolnosťou voči chorobám. Vznikne biologické zbrojenie ľudí, optimalizovaní vojaci, čo mení charakter bojov. V oblasti biosurveillance a biologického monitorovania sú pripravené kontinuálne biometrické monitorovania, implantovateľné biosenzory a prediktívne zdravotné modely. Následná vysokokapacitná populačná biosurveillance umožňuje biologické profilovanie jednotlivcov a skupín s následným zásahom štátu podľa požiadavky. Osobitnú časť rizika výskumu tvoria ekologické biologické zásahy prostredníctvom geneticky modifikovaných organizmov v prírode, environmentálnych biosenzorov a „gene drives“. Obavy sú z nevratných zmien ekosystémov, kolapsu potravinových reťazcov a následné biologicko-geopolitické konflikty. Sme poučení, že Hybris ako vzdor prirodzenému poriadku, morálnym hraniciam, k pýche a neúcte k ostatným, vedie k trestu?
A ako sa prejaví strategická biologická rivalita veľmocí? Zrejme cez štandardné prístupy ako doteraz, teda biologické odstrašenie, preventívne obranné programy, zbrojné preteky. Najvyššie riziko nepredstavuje konkrétny projekt. Najvyššie riziko je technologická akcelerácia bez globálnej regulácie, kombinácia biológie s AI a bezhraničným vojenským financovaním. Dopĺňame, že USA v rôznych programoch pomáhali budovať a financovať biologické laboratóriá v postsovietskom priestore. Okrem toho USA majú rad „ARPA modelov“ rozdelených podľa sektorov. Početné projekty americkej obrannej agentúry naznačujú pomerne nebezpečné trendy, predstavujúce hrozbu a výzvu pre potenciálnych protivníkov. To historicky vždy viedlo k eskalácii. Je jasné, že to neostalo bez odozvy a špirála strategickej destabilizácie sa už roztočila. Technologicky vyspelé štáty dnes majú štátom financované high-risk výskumné agentúry s rýchlym grantovým mechanizmom obchádzajúcim klasickú byrokraciu. Tieto sú napojené na armádu, univerzity a priemysel so zameraním na dual-use technológie. Biologické technológie sa stanú jedným z ťažísk geopolitiky, vznikne biologická spravodajská infraštruktúra, „human enhancement“ sa militarizuje a genetické dáta budú strategickou surovinou za vzniku globálneho biologického bezpečnostného režimu.
Vo februári 2026 Svetový index neistoty (WUI), ktorý meria frekvenciu slova „neistota“ v ekonomických správach zo 143 štátoch dosiahol historické maximum. Nakoľko sa na tom podieľajú neistoty z budúceho technologického vývoja popri ostatných činiteľoch nebolo špecifikované. Ale technológie, ktorým nerozumieme ale ich inštinktívne podozrievame, a predsa používame, ovládané úzkou skupinou ľudí, istotu nevzbudzujú. Ak technológiu nevytváraš, ťažko porozumieš jej dôsledkom. V tejto súvislosti freudovské váhanie P. Thiela pri otázke, či má ľudstvo prežiť, a následné reči o radikálnej technologickej transformácii človeka smerom k transhumanizmu, reprezentuje myslenie časti technologických elít (NYT, 26. 6. 2025). Táto technologicko-libertariánska elita má s agentúrami model DARPA spoločnú ideu, že technológia je motor evolúcie človeka a ľudská prirodzenosť nie je fixná.
Technologická periféria nie je len ekonomická kategória, ale závislosť od externých inovačných centier a deficit znalostí, ktoré určujú smer vývoja. Slovensko je periféria aj v rámci Európy, jeho inovačná kapacita je nulová, a nezmení to ani imitovanie výskumu. Technologická suverenita malých štátov nevzniká snahou o sebestačnosť, ale schopnosťou kontrolovať úzke strategické oblasti, ktoré určujú ich bezpečnostnú a ekonomickú autonómiu.
(Ilustrácia vytvorená pomocou AI)
Jedna odpoveď
K tomu všetkému musí byť veľa PEŇAZÍ – PEŇEŽI – PĚNĚŽI a svet je pritom tak zadĺžený….dobre to navrhol americký filozof David Schweickart: vziať majetky tým a bohatstvo tých, čo už „trčia“ príjmami ponad Manhattan…a on nie je žiadny komunista. Bol tu v 2011 roku v Aule Ekonomickej univerzity. Čítajte Ekonomickú demokraciu – po kapitaizme.