Úvaha o problémoch chovov brojlerových kurčiat

Na sociálnych sieťach sa šíria videá z chovov rýchlorastúcich kurčiat – brojlerov. Zábery občianskeho združenia Humánny pokrok ukazujú na podmienky a trápenie kurčiat spojené priemyslovým chovom. Združenie odporúča zmeny životných podmienok kurčiat, ktoré má podporiť aj petícia „STOP rýchlokurčatám a zastavte ich trápenie ešte dnes!“ Petíciu s cieľom získať 23 000 podpísalo už viac ako 22 tisíc občanov.

Ochranárska organizácia Humánny pokrok prezentuje v obsiahlej odbornej správe Rýchlorastúce kurčatá: Odvrátená tvár hydinárskeho priemyslu, aj stanovisko organizácii, ako sú Open Wing Alliance, Eurogroup for Animals a Aquatic Animals Allians, ktorých je členom. Domnievam sa, že viac ako na sociálnych sieťach vzhľadom na závažnosť mala sa správa prednostne prerokovať na úrovni odborníkov a zástupcov výrobcov. Podporuje to skutočnosť, že vo svete sa zabije ročne viac ako 76 miliárd kurčiat, ktoré výrazne ovplyvňujú trh s mäsom. Svojou cenou sú kuracie mäso a výrobky z neho dostupné aj slabšie zarábajúcim, resp. chudobnému obyvateľstvu. Tento trend pozorujeme aj na Slovensku. Celková spotreba mäsa za rok 2024 bola 82,6 kg, z toho bolo 36 kg hydinového mäsa. V porovnaní s rokom 1989 sa spotreba viac ako zdvojnásobila.

Treba si uvedomiť, že podľa správy UNICEF z roku 2022 približne 29,6 percenta svetovej populácie, čo je 2,4 miliardy ľudí, nemalo stály prístup k jedlu. Milióny detí mladších ako päť rokov naďalej trpia podvýživou: v roku 2022 bolo 148 miliónov detí mladších ako päť rokov (22,3 percenta) zakrpatených a 45 miliónov (6,8 percenta) trpiacich. Toto utrpenie čiastočne zmierňuje cenovo dostupnejšie kuracie mäso, ktoré občas obohatí ich chudobnú stavu.

Realizácia navrhnutých zmien ochranárskou organizáciou v chovoch kurčiat si podľa odborníkov vyžaduje technické a technologické zmeny, ktoré znamenajú značné investičné a prevádzkové náklady. Chovateľ by to riešil zvýšením cien produkcie, čo sa následne prejaví vo zvýšených cenách výrobkov. Mäso brojlerových kurčiat sa pre chudobnejších obyvateľov stane menej dostupné, čo je aj sociálny problém.

Podľa správy ochranárskej organizácie sa v intenzívnych chovoch v EÚ chová 90 % kurčiat za podmienok hustoty 42 kg/m2, čo zodpovedá 19 kurčatám. Hmotnosť brojlerových kurčiat pri porážke v EÚ sa zvyčajne pohybuje v rozmedzí 1,8 až 4,3 kg, v závislosti od plemena a dĺžky výkrmu. Priemyselné mäsové druhy brojlerov môžu dosiahnuť hmotnosť 2 kg už za 36 dní, zatiaľ čo ťažšie plemená, ako sú ROSS a COBB, môžu pri správnom chove dosiahnuť 4 až 6 kg… Ochranárske združenia na zlepšenie životných podmienok brojlerových kurčiat považujú za naliehavé medzi iným zníženie hustoty maximálne na 11 kg/m2 (teda o 73 %) a obmedziť rast na maximálne 50 g/deň. Prijatie takýchto odporúčaní znamená, že väčšina chovateľov nebude schopná odolávať konkurencii chovateľov mimo EÚ. V prípade ratifikácie dohody s MERCOSUR-om, ktorá by mala umožniť bezcolný dovoz lacného mäsa, cukru, medu z Argentíny, Brazílie (najväčší producent brojlerov na svete), Paraguaja a Uruguaja, ktorých produkciu nezaťažuje napr. Green Deal, neplatia za vypúšťanie CO2, nemajú ani drahé  energie, poľnohospodári krajín EÚ nemajú šancu obstáť. Neviem do akej miery si tieto skutočnosti uvedomujú občania, ktorý s ľahkosťou podpisujú  petície.

Situačnú správu za rok 2024 s výhľadom na rok 2025 Hydina a vajcia zverejnilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR 3. júla 2025. Správa  poskytuje informácie o regulačnej politike trhu, početných stavoch hydiny, produkcií jatočnej hydiny, hydinového mäsa a hydinových vajec k 31. 12. 2024. Obsahuje aj výhľad bilančných ukazovateľov na rok 2025 a informácie o situácii s hydinou a vajcami v EÚ a vo viacerých ukazovateľoch odpovedá aj na správu ochranárov.

Z hľadiska ozrejmenia niektorých skutočností treba pripomenúť: Chov brojlerových kurčiat a Slovensku nemá dlhú históriu, napriek tomu hydinársky priemysel bol do roku 1989 výkladnou skriňou slovenského poľnohospodárstva. Bol výsledkom cieľavedomej práce poľnohospodárov, podnikov služieb, vedeckej základne a zjednoteného úsilia pre budovanie spoločných poľnohospodárskych podnikov. Podmienkou pre úspešný chov hydiny bolo vybudovanie priemyslu na výrobu špecifických krmív pre hydinu (uznesenie vlády č .24/1964), spracovateľského priemyslu a služieb. Slovensko bolo v hydinovom mäse a vajciach sebestačné. Na trh sa dostávali kvalitné výrobky schopné konkurovať zahraničiu. Po roku 1989 hydinársky priemysel neodolal tlaku zahraničných výrobcov. Slovensko po vstupe do Európskej únie, prijatí podmienok a úprave noriem otvorilo dvere pre vstup kapitálu a zahraničných obchodných reťazcov, ktoré v priebehu pár rokov ovládli trh s potravinami u nás. Po viac ako tridsiatich piatich rokov je Slovensko odkázané na dovoz hydinového mäsa bezmála na 60 %.

Chov brojlerových kurčiat je založený na racionálnej výžive, aplikácii moderných technológii a využití genetického potenciálu kurčiat. Rozhodujúcim faktorom v ekonomike výkrmu kurčiat je podiel ceny krmiva (podiel cca 68 %) a podiel ceny jednodňových kurčiat (podiel cca 18 %) na celkových nákladoch. Spotreba krmiva na jedno kilo brojlerových kurčiat je jedným z najdôležitejších ekonomických faktorov vo výkrme kurčiat, preto producent kurčiat sa snaží znížiť spotrebu krmiva na minimum a kompromisom medzi hmotnosťou a cenou jednodňového kurčaťa riešiť dobu výkrmu.

Výžive brojlerových kurčiat sa venujú štáby odborníkov a receptúry kŕmnych zmesí sú prepracované do podrobnosti. Aplikované výsledky výskumu a praxe sú pre bežného občana fascinujúce. V rámci koncepcie rozvoja poľnohospodárstva do roku 2020 sa predpokladalo docieliť konverziu krmiva 1,7 kg kŕmnych zmesí na kilo bojlerového kurčaťa vo všetkých chovoch na Slovensku. Kvalita krmiva znižuje náklady na produkciu, zvyšuje odolnosť kurčiat voči chorobám a umožňuje maximálne využiť genetický potenciál. Kŕmna zmes je vyvážená v potrebe dusíkatých látok, aminokyselín, energie a minerálií. Obsahuje cca 1 % špecificky účinných látok, ako sú vitamíny, stimulátory rastu, antibiotiká a preventívne látky na ochranu zdravia. Pre spotrebiteľa je zaujímavé použitie špecificky účinných látok, ktoré rozhodujú o zdravotnej neškodnosti kurčaťa. Zodpovednosť za produkciu zdraviu nezávadných kurčiat zodpovedá v plnej miere chovateľ a výrobca kŕmnych zmesí.

Slovenskí hydinári oponujú a tvrdia, že slovenské farmy pracujú v súlade s legislatívou Európskej únie, ktorá neumožňuje, aby sa do predaja dostali poškodené časti hydiny. Na každej veľkofarme je stály veterinárny dozor, ktorý sleduje zdravotný stav kurčiat. „Na našich dvoch brojlerových farmách máme welfare program, v ktorom sme zapojení už asi 9 rokov,“ vysvetľuje Ladislav Birčák, riaditeľ Novogalu a zároveň podpredseda Únie hydinárov Slovenska. V praxi to podľa neho znamená hustotu maximálne do 30 kilogramov na meter štvorcový. „Životnosť [kurčaťa je] najmenej 38 dní, nie 35 až 37 ako v štandardných chovoch,“ podotýka. O welfare štandardoch hovoria aj zástupcovia Spoločnosti Hyza a. s., ktorá patrí k popredným moderným spracovateľom a výrobcom hydiny a hydinových mäsových výrobkov nielen na Slovensku, ale aj v Európe.

V smernici EP  č. 2007/43/ES – stanovuje  minimálne pravidlá ochrany kurčiat chovaných na produkciu mäsa medzi iným:

  • Členské štáty EÚ musia zabezpečiť, aby maximálna hustota zástavu kurčiat v chove alebo chovnej budove nikdy nepresiahla 33 kg/m2.
  • Vyššia hustota zástavu maximálne 39 kg/m2 sa povoľuje v prípade, ak majiteľ alebo správca dodrží požiadavky stanovené v prílohe II k smernici (environmentálne parametre).
  • Takéto chovné zariadenia s vysokou hustotou musia byť vybavené systémami vetrania, vykurovania a chladenia na zachovanie správnej teploty, vlhkosti a koncentrácií CO2 a NH3.
  • Vo výnimočných prípadoch stanovených v prílohe V sa môže hustota zástavu zvýšiť maximálne na 42 kg/m2.

Podľa situačnej  správy MPRV SR životná hmotnosť bojlerových kurčiat pri vyskladní za rok 2024 bola 2.17 kg/kus a jatočná hmotnosť 1.89 kg/kus. Pokiaľ v rámci programu welfare sa dodržuje hustota kurčiat maximálne do 30 kilogramov/m2, potom chovatelia pracujú v hlavných ukazovateľoch v rámci noriem EP. Tieto údaje nespochybňuje ani správa MPRV SR.

Treba priznať, že niekedy honba za ziskom nemá žiadne zábrany. Maximálnu snahu zvýšiť zisk potvrdili viaceré publikované kauzy. Pre zisk je schopný chovateľ, ale aj výrobca krmív porušiť akékoľvek normy, technické aj morálne. Tieto prípady sú ojedinelé a zaslúžia si verejné odsúdenie.

Hromadná priemyselná výroba hydinového mäsa prevalcovala akýkoľvek iný spôsob výroby. Aj idylka, že kuriatko vychované na dvore, je to pravé, skončila, Aj sliepočku šestonedieľku už len ťažko nájdeme.

Trend znižovania nákladov na výrobu s cieľom získať trhy nám môže  pripraviť mnohé prekvapenia. Žiadna krajina, Slovensko nevynímajúc, nie je zabezpečená proti výrobcom a obchodníkom, ktorý sa neštítia žiadnych spôsobov, ako zvýšiť zisk, preto aj verejné odsúdenie pokladám za prospešnú formu, ako zvýšiť nie len kvalitu potravín, ale aj vytvoriť lepšie podmienky v chovoch hospodárskych zvierat.

Naše deti už nepoznajú vôňu a chuť na pekáči pečeného kurčaťa, ktoré sa motalo po dvore od jari do jesene, a úprimne povedané, ani im to nechýba.

(Anton Julény senior je poľnohospodársky inžinier)

Úvodná ilustrácia: Humánny pokrok

(Celkovo 325 pozretí, 1 dnes)
Facebook
Telegram
Twitter
Email

5 Odpovedí

  1. Vďaka pán Julény za osvetový článok.
    Bol to Hydinársky priemysel, výrobno-hospodárska jednotka, a jej gen.riaditeľstvo trustu, ktoré zainvestovalo po roku 1966 do chovu broljerových kurčiat. Vtedy to bola jednoznačná úloha: čo najviac zásobiť domáci trh kvalitným a doslova diétnym mäsom. Brojlery nabrali jatočnú váhu do 1,5 i o čosi viac kilogramu a v TOM ČASE to bol najefektívnejší a najmodernejší spôsob výroby diétneho mäsa vo svete. Takto produktovali hydinárne aj vo Francúzsku, v Nemecku, v Taliansku i v Holandsku ( odtiaľ prišla preda táto technológia výroby), v Anglicku a na rozdiel od „zaostalých“ výrobní kurčacieho mäsa v Maroku, v arabských krajináých, v Libanone, sa kuracie mäso „typ brojler“ cenil najviac. Mimochodom, slovenské obyvateľstvo nikdy nebolo po roku 1948 hladné a malo tú správnu výživu. Mesijé Tabarrah, najväčší obchodník Blízkeho východu z Bejrútu, chodil osobne do Cífera a Zvolena na výber broljerov pre jeho obchody – exportoval to Koospol, a.s. pre zahraničný obchod a skupina švajčiarskych obchodov Migros osobitne cenila brojlerové mäso z Unigalu ( značka HR GR trustu). Mimochodom, v Českej socialistickej republike po 1969 bola obdobná výrobnohospodárska jednotka Drúběžářsky prumysl Praha.
    Výživu sme mali. Takže kecy sa kecajú, ale Vy viete, ako dôležité bolo zásobiť obyvateľstvo.

  2. vraj v roku 2022 toľké milióny ľudí hladujú… nedá sa iba urobiť HAHAHAHa…pretože ako to cítia hlúpe európske bytosti , ako sú ľudia v „Ochranárska organizácia Humánny pokrok prezentuje v obsiahlej odbornej správe Rýchlorastúce kurčatá: Odvrátená tvár hydinárskeho priemyslu, aj stanovisko organizácii, ako sú Open Wing Alliance, Eurogroup for Animals a Aquatic Animals Allians,“ tak týmto bytostiam chutia lepšie červy, larvy a iné „bioprodukty“ a chránia kurčiatka pred stučnením…idioti!
    Veľa by sa dalo s tým hladomorom urobiť, ak by Eurokomisie netrpeli detinskými predstavami o živých ľudských bytostiach – brojleroch…

  3. A veľmi osobný postreh: somchlapec z Bratislavy, od okolia dunajského nábrežia. Mäso a výrobky som poznal iba zo samoobsluhy a z predajne s nadpisom „Mäso – hydina“, kde za pultom boli kusy „nechutného“ mäsa a ešte aj na Centrálnom trhovisku sa kurčatá z dedín predávali nažltlé s muchami na koži zabalené vo včerajšom vydaní Pravdy…
    a potom mi ohromne chutilo mäsko u babky na dedine, pečené, bravčové…a ona mi ukázala „mašurku“, ktorá príde na rad ako mäso v decembri. Že kurčatá – to áno, pekne pečené stehienka- ale na dvore u babky ich bolo aj zo dvadsať…aj králiky, aj husi.
    Lenže nás tu v ČSSR bolo 15 miliónov a otec, štatutárny zástupca GR Hydinárskeho priemyslu, mi povedal, že aj keď brojlerami, i tak nestíhajú zásobovať mestské aglomerácie. A to mali vlastné podnikové predajne.
    Tak nech tieto detinské pindy prestanú… i tak je cena kurčaťa neskutočne vysoká! V roku 2025…asi ich vozíme opäť z arabských krajín, kde žerú…fuj.

  4. O dohode s Mercosur pozri tiež tu:

    Obchodní dohoda mezi EU a státy v jižní Americe, sdruženými v spolku Mercosur, je znovu před podpisem. Čeští zemědělci před ní varují, zvýšení možnosti dovozu hovězího nebo drůbežího masa a cukru z jižní Ameriky podle nich ohrozí evropský trh a sníží výkupní ceny komodit.

    Zdroj: https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/zemedelstvi-eu-mercosur-potraviny.A241205_115956_ekonomika_drh

  5. Vážený pán inžinier,
    nuž toto:
    V prípade ratifikácie dohody s MERCOSUR-om, ktorá by mala umožniť bezcolný dovoz lacného mäsa, cukru, medu z Argentíny, Brazílie (najväčší producent brojlerov na svete), Paraguaja a Uruguaja, ktorých produkciu nezaťažuje napr. Green Deal, neplatia za vypúšťanie CO2, nemajú ani drahé energie, poľnohospodári krajín EÚ nemajú šancu obstáť. Neviem, do akej miery si tieto skutočnosti uvedomujú občania, ktorí s ľahkosťou podpisujú petície.
    A ak dovolíš, tak ozaj musím zacitovať, čo si napísal:
    Naše deti už nepoznajú vôňu a chuť na pekáči pečeného kurčaťa, ktoré sa motalo po dvore od jari do jesene, a úprimne povedané, ani im to nechýba.
    Ja som bol ešte z tých, čo vedeli, čo je kura doma vychované a aká bola kuracia polievka, koľko mala očiek na povrchu.
    jhusár

    Čo je však hlavné, že sme zničili náš hydinársky priemysel, a nielen hydinársky, celé poľnohospodárstvo. A musím dodať, že po VŠ som začal pracovať v ZSMK Tlmače. Vyrobili njaväčší elektromotor na vete. A kde sú? Žiaľ, Kretisnký a JaT ich pomohli pochovať. Mali dirigovať strojárskemu priemyslu na európskom kontinente.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Dĺžka komentára nesmie byť dlhšia ako 1800 znakov.

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525