USA napredujú smerom k štátnemu kapitalizmu s americkými črtami

Prezident Trump napodobňuje Komunistickú stranu Číny tým, že rozširuje politickú kontrolu stále hlbšie do ekonomiky.

Nie, titulok nie je z čínskej tlače, napríklad z Ľudového denníka (Žen-min ž‘-pao). Zdrojom je renomovaný a krátkodobým trendom vzdorujúci Wall Street Journal. L. H.

Šéfkomentátor pre ekonomiku WSJ samozrejme vie, že Čína má (v súlade s konvenčným presvedčením predchádzajúcej generácie) liberalizovať a jej ekonomika sa začne podobať na americkú. Lenže namiesto toho americký kapitalizmus začína vyzerať ako ten čínsky.

Autor uvádza prípady zasahovanie zo strany Trumpa, napríklad ohľadom Intelu a Nippon Steel. Nejde o socializmus, keď štát vlastní výrobné prostriedky. Skôr sa uvedené podobá na štátny kapitalizmus, hybrid medzi socializmom a kapitalizmom, kedy štát silne ovplyvňuje rozhodnutia formálne súkromných podnikov.

Tento hybrid Čína označuje ako „socializmus s čínskymi charakteristikami“. USA nezašli tak ďaleko ako Čína, prípadne miernejší praktici štátneho kapitalizmu – Rusko, Brazília a niekedy Francúzsko. Nazvime tento variant „štátny kapitalizmus s americkými črtami“. Tak či onak ide o zásadnú zmenu oproti étosu slobodného trhu, ktorý USA donedávna predstavovali.

Ako sme sa naučili milovať štátny kapitalizmus

Nefušovali by sme do štátneho kapitalizmu, keby verejnosť a obe US strany neboli presvedčené, že kapitalizmus slobodného trhu nefungoval. Systém povzbudzoval generálnych riaditeľov maximalizovať zisk prostredníctvom prenesenia produkcie do zahraničia. Výsledkom toho bol pokles pracovnej sily v továrňach, závislosť od Číny v životne dôležitých produktoch, ako sú kritické minerály plus podinvestovanie v odvetviach budúcnosti, ako čistá energia a polovodiče.

Federálna vláda sa často miešala do sveta korporácií. Prikazovala výrobu počas druhej svetovej vojny a na základe Defense Production Act v núdzových situáciách, ako bola pandémia Covid-19. Vláda zachránila banky a automobilové spoločnosti počas finančnej krízy v rokoch 2007 – 09. To však boli dočasné opatrenia.

Predchádzajúci prezident Joe Biden postupoval ďalej a pokúšal sa formovať aktuálnu štruktúru priemyslu. Autor uvádza príklady, ako je obrovská pôžička na čistú energiu (400 miliárd $), resp. 39 miliárd $ na podporu domácej výroby polovodičov; z tejto sumy 8,5 miliardy dostal Intel, aby Trump mohol tlačiť na riaditeľov obmedziť minulé väzby s Čínou, čo Intel doteraz odmieta.

Bidenovi spolupracovníci zvažovali bohatý suverénny fond na financovanie strategicky dôležitých, lež z komerčného hľadiska riskantných projektov, ako sú kritické minerály, v ktorých Čína dominuje. Trumpovo ministerstvo obrany oznámilo, že chce získať 15-percentný podiel v bani na vzácne zeminy (critical minerals).

Na Západe mnohí obdivujú Čínu pre jej schopnosť super rýchleho rastu prostredníctvom masívneho budovania infraštruktúry, vedeckého pokroku a účinnej podpory lukratívneho priemyslu. Americké snahy v tomto smere často zapadnú, lebo uviaznu na polceste medzi kontrolami, vyvažovaním a kompromismi pluralitnej demokracie.

Autor Dan Wang vo svojej pripravovanej knihe „Breakneck: China’s Quest to Engineer the Future“ (Závratná úloha Číny ako inžiniera budúcnosti) napísal: „Čína je technický štát, buduje vo veľkom závratnou rýchlosťou, na rozdiel od právnickej spoločnosti v USA, ktorá blokuje všetko, čo sa dá, či už  dobré alebo zlé.“

Trumpova príťažlivosť pre obdivovateľov spočíva v tom, že demoluje zmienené právne prekážky. Zaviedol clá vo vzťahu k množstvu krajín a odvetví, uplatnil pritom autoritu, o ktorej sa predpokladá, že patrí Kongresu. Vytiahol 1,5 bilióna $ z investičných prísľubov od Japonska, EÚ a Južnej Kórey, tvrdiac že to bude osobne režírovať, hoci na to neexistujú žiadne právne mechanizmy. (O týchto prísľuboch sa práve diskutuje.)

Ťažkosti so štátnym kapitalizmom

Sú dôvody, prečo sa štátny kapitalizmus neuchytil nikdy predtým. Štát nedokáže alokovať kapitál efektívnejšie ako súkromné trhy. Poväčšine nasledujú prekrúcania, plytvanie a klientelizmus. Rast v Rusku, Brazílii a Francúzsku bol oveľa pomalší ako v USA.

Čínsky štátny kapitalizmus nepredstavuje taký úspešný príbeh, akým sa zdá. B. Naughton (University of California, San Diego) zdokumentoval, že čínsky rapídny rast od roku 1979 pochádza zo súkromných trhových zdrojov, nie od štátu. Akonáhle čínsky vodca Si Ťin-pching znovu zaviedol štátnu kontrolu, rast sa spomalil. Čína má dostatok úspor, ale čínsky štát veľa úspor premrhal. Od ocele po vozidlá, nadmerná kapacita vedie k prudkému pádu cien a zisku. USA neobišli oveľa lepšie. Zásahy v mene národnej bezpečnosti alebo rozbehnuté začínajúce odvetvia viedli k nezmyselnému utrácaniu.

Štátny kapitalizmus zahrňuje v Číne všetky spoločenské záležitosti, je riadený z Pekingu prostredníctvom miliónov kádrov a vedúcich kádrov spoločností. V USA štátny kapitalizmus obsahuje prevažne oznámenia z Oválnej pracovne, ktoré nemajú žiadny politický alebo inštitucionálny rámec. Wang v jednom rozhovore povedal: „Podstatnou charakteristikou čínskeho štátneho kapitalizmu je disciplína a Trump je pravým opakom disciplíny.“

Spôsoby kontroly

Štátny kapitalizmus je prostriedkom politickej, nie iba ekonomickej kontroly. Si Ťin-pching bezohľadne využíva ekonomické páky na potlačenie akéhokoľvek spochybnenia prvenstva strany. Spoluzakladateľ Alibaba Jack Ma, pravdepodobne najvýznamnejší čínsky obchodný líder, kritizoval čínskych regulátorov, že potláčajú finančné inovácie. Odveta bola rýchla. Regulátori zrušili jeho finančnej  spoločnosti Ant Group pôvodné overenie záruky na finančných trhoch a udelili pokutu 2,8 miliardy $ za zneužívanie monopolného postavenia. Jack Ma krátko potom zmizol z verejného dohľadu.

Trump podobným spôsobom uplatnil výkonné nariadenia a regulatívne právomoci proti mediálnym spoločnostiam, bankám, právnickým firmám a iným spoločnostiam, o ktorých je presvedčený, že mu oponujú. Pritom odmeňuje manažérov, ktorí sa stotožnili s jeho prioritami.

V Trumpovom prvom období riaditelia rutinne dávali najavo, že nesúhlasia s jeho politikou, napríklad ohľadom migrácie alebo obchodu. Dnes ho buď zahŕňajú darmi a chválou alebo prevažne mlčia.

Trump tiež usiluje o politickú kontrolu nad úradmi, ktoré doteraz operovali nezávisle od Bieleho domu, ako Úrad pracovnej štatistiky a FED (Federálny rezervný systém). To pripomína Čínu, kde je byrokracia úplne podriadená vládnucej strane.

Trump dlho obdivoval kontrolu, ktorú vykonáva Si nad svojou krajinou, lenže teoreticky existujú hranice, do akej miery môže čínskeho vodcu napodobňovať.

Americká demokracia obmedzuje štát prostredníctvom nezávislého súdnictva, slobody prejavu, ďalej cez riadny proces, ako aj rozptýlenie moci medzi viacero úrovní a odvetví vlády. Do akej miery štátny kapitalizmus v konečnom dôsledku vytlačí kapitalizmus slobodného trhu, závisí od toho, ako dobre vydržia jeho (mechanizmy – L. H.) kontroly a rovnováhy.*

*„checks and balances“ rovnováha a kontrola moci, základný princíp Ústavy USA.

Zdroj: Wall Street Journal. August 12, 2025, print edition as ‚U.S. Marches Toward State Capitalism‘

Úvodné foto: Needpix

Preložil a upravil Ladislav Hohoš

Dôvetok

Podľa civilizačnej analýzy (sociologicko-filozofická disciplína) existuje synchrónne i diachrónne viac civilizačných modelov, ktoré je hodno skúmať. Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že čínsky civilizačný model má historický význam. Princípy modernity, ktoré viedli k európskej koloniálnej nadvláde, sa tak či onak prehodnocujú. TINA – teda že niet alternatív, ako tvrdila barónka Thatcherová, je z filozofického hľadiska nezmysel, lebo vždy existuje aspoň bifurkácia alebo rozvetvenie do viacerých alternatív, ktoré vznikajú a zanikajú. Takže nemôže byť ani koniec dejín; len tak mimochodom, ani Hegel to tak nemyslel. Otázka slobodného trhu a štátneho intervencionizmu už nie je otázkou ideologickou ako v nedávnej minulosti, lež pragmatickou t.j. čo sa viac osvedčí. Takže treba otvorene hľadieť do budúcnosti, ktorá sa formuje pred našimi očami.