Cez tento pojem presvitajú širšie spoločenské problémy. Sme na rázcestí. Na Ukrajine zúri vojna, Leyenová prehrala súd. O nákupe vakcín proti covidu nezverejnila dosť informácií. Pri hlasovaní o Ursule von der Leyenovej sa Giorgia Meloniová zdržala, pri Antóniovi Costovi a Kaji Kallasovej hlasovala proti.
Nemôžem nezacitovať:
„WASHINGTON. Miliardár a podnikateľ Elon Musk uviedol, že plánuje prispievať mesačne sumou približne 45 miliónov dolárov do nového fondu, ktorý bude podporovať prezidentskú kandidatúru Donalda Trumpa.“ (TASR)
Dnes sociálny štát, o ktorom hovorí naša ústava, nezabezpečuje sociálne funkcie spojené s istými právami a povinnosťami ľudí. Rastie chudoba.
Ako funguje dnešná trhová ekonomika? Totiž trhová ekonomika nebola vždy taká, ako je dnes, o ktorej hovorí úvodný odstavec; hovorí o nekalom fungovaní ekonomiky, nielen v Európe.
Štandardne učebnice ekonómie (napr. 890-stranová Economics od W. Baumola a A. Blindera) hovoria, že hospodárska súťaž ako prirodzená konkurencia v boji o zákazníka má tvoriť neoddeliteľnú súčasť trhového hospodárstva, pričom je žiadúce, aby prebiehala čestne a poctivo.
Ekonómia rieši tri bázické problémy:
1. čo vyrábať (tanky, múku)
2. ako vyrábať (orať koňmi, orať traktorom)
3. pre koho vyrábať (pre chudobných, pre bohatých). Na s. 858 Baumol a Blinder hovoria: „Suverenita zákazníka znamená, že preferencie zákazníka určujú, aké tovary budú vyrábané a v akom množstve“.
Reklama to všetko kazí. Každý podnikateľ (súťažiaci) sa chce presadiť, veľakrát aj za pomoci nedovolených prostriedkov. Ako dochádza k nečestným a nepoctivým praktikám zo strany megakorporácií? Je teda dnešná ekonomika založená na systéme slobodného podnikania a voľnej súťaže? Funguje prostredníctvom trhového mechanizmu? T. j. procesu, v ktorom vstupuje do interakcie ponuka a dopyt, výsledkom čoho má byť trhová cena? Existujú v nej samostatné trhové subjekty, ktoré slobodne podnikajú v podmienkach slobodnej trhovej súťaže? Má dnešná naša ekonomika slobodný trh statkov, služieb, tovarov, práce, pôdy a kapitálu?
Dnes je zásadnou otázkou, aká je trhová ekonomika – vlastnosti a ako funguje? Čisté slobodné trhové vzťahy už ani nie sú v súčasnom svete; každý štát zasahuje cez dane a regulovanie, a preto treba hovoriť o akejsi zmiešanej ekonomike. Čitateľ získa lepšiu predstavu o podstate mojej úvahy, ak krátko opíšem bázické myšlienky troch velikánov ekonómov.
Trhová ekonomika bola iná za A. Smitha, K. Marxa a J. M. Keynesa.
Adam Smith. Wikimedia.org. Adam Smith Business School
Adam Smith, ktorý sa narodil v roku 1723, začal prednášať logiku, a to v Glasgowe v roku 1748. Uvedomoval si svet, jeho problémy a stal sa vedúcim katedry filozofie a morálky. (Univerzita v Cambridgi zaviedla kurz národného hospodárstva až v roku 1903) A. Smith do svojich prednášok o práve zaradil aj myšlienky o národnom hospodárstve. Smithovo tvrdenie znie:
„Deľba práce je hlavným pôvodcom rastu verejného blahobytu, ktorý je vždy úmerný snaživosti ľudí, a nie množstvu zlata a striebra, ako sa mnohí hlúpo domnievajú“.
Treba zdôrazniť, že ešte pred vydaním Bohatstva národov si Smith v roku 1759 získal slávu svojím pojednaním o mravnosti, a to v diele The Theory of Moral Sentiments. Tam pátral po pôvode mravného súladu či nesúladu. A píše:
„Kedykoľvek, keď jednotlivý človek stojí pred morálnou voľbou, predstavuje si v duchu „nestranného pozorovateľa“, ktorý všetko starostlivo zvažuje a dáva mu rady. A tak namiesto, aby ľudia jednoducho len presadzovali svoje vlastné sebecké záujmy, prijímajú rady od tohto imaginárneho radcu (neviditeľná ruka). V dôsledku toho sa ľudia rozhodujú na základe kladného cítenia (sympatie).“
Ak si preložíme názov diela A. Smitha, dostaneme tak jeho slovenské znenie: „Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“. Smith chcel odhaliť príčinné zákonitosti, ktoré vysvetľujú ako dosiahnuť bohatstva. Hovorí, že chce vysvetliť zákony, ktorými sa riadia „ekonomickí hráči“. Ale opisuje aj následky pôsobenia týchto zákonov. Sú to behaviorálne zákony, ako sa ľudia správajú. Podľa Smitha každý z nás sa v priebehu dňa a v určitý moment stáva ekonomickým hráčom. Prirodzené sklony a pohnútky, ktoré charakterizujú ľudskú povahu, sú základňou jeho analýzy, ale vlastne základ klasickej ekonomickej vedy. Nemôžem neuviesť jeho najcitovanejšiu pasáž
„Neočakávajte, že svoj obed dostanete z dobrej vôle mäsiara, pivovarníka či pekára, ale v dôsledku toho, že títo ľudia sledujú svoj vlastný záujem.“
A práve zato sa spoliehal na pôsobenie slobodného trhu. Smith však ukázal, že ľudstvo potrebuje hospodárky ideál, ktorý zabezpečuje uspokojenie potrieb ľudí.
Karl Marx. Picryl.com
Túto podstatu akceptoval aj Karl Marx (1818). Trhová ekonomika sa však zmenila. Marx venoval svojmu dielu Kapitál desiatky rokov. Čo ho zaujímalo?
Kapitál má tri diely:
1. Výrobný proces kapitálu
2. Proces obehu kapitálu
3. Celkový proces kapitalistickej výroby
Obsahom knihy jedna je analýza a kritika kapitalistickej spoločnosti, spôsob výroby a distribúcia statkov. Avšak za jeho čias sa fungovanie ekonomiky a trhu podstatne zmenilo. Rozhodoval kapitál. Svoje dielo Kapitál začína Knihou prvou, a to procesom výroby kapitálu a v nej má prvý oddiel Tovar a peniaze. V druhej kapitole hovorí o výmennom procese, v tretej o Peniazoch, čiže obehu tovarov. Rozobral ho veľmi detailne. Skúma činitele, ktoré určujú množstvo obiehajúcich peňazí. Formuluje zákon obehu peňazí, a to už v roku 1867 (práve sa narodil I. Fisher, ktorého pokladáme za otca Fisherovej rovnice – kvantitatívna teória peňazí). Oddiel druhý pojednáva o Premene peňazí na kapitál a oddiel tretí o Výrobe absolútnej nadhodnoty. Kapitola 5 sa zaoberá Pracovným procesom a kapitola 6 je venovaná Konštantnému a variabilnému kapitálu. Kapitola 7 analyzuje Mieru nadhodnoty. Kapitolu 8 nazval Pracovný deň.
Teda vidíme, že fungovanie trhovej ekonomiky opísal dôkladne.
John M. Keynes. Flickr. Patrick Chartrain
Prišiel John M. Keynes (1883). Trhová ekonomika sa opäť zmenila. Vo svojej knihe General Theory of Employment, Interest and Money,1936, dnes všetky 3 faktory v kríze, dôkladne rozobral fungovanie trhovej ekonomiky. Velikán však riešil aj problémy prvej a aj druhej svetovej vojny, ktoré zmenili ekonomickú realitu. Opriem sa o dielo R. Lekachmana The Age of Keynes, a to o časť Versailles and After. V nej Lekachman píše:
„Hneď na začiatku aktivity v Paríži Keynes prišiel k záveru, že riešenia sú depresívne. Bol presvedčený, že eminentný negociátori L. George, W. Wilson a G. Clemenceau boli už ďaleko na ceste k nespravodlivej a nefungujúcej zmluve.“
Nazval ich politickými slepcami. Na báze Versailleskej zmluvy v roku 1919 napísal dielo Economic Consequences of the Peace. Keynes viackrát zopakoval, že Nemecko nebude schopné ani len približne zaplatiť vyčíslené priame škody. Preto urobil svoje prepočty a prezentoval ich a rozdelil ich takto: 750 miliónov USD Belgicku, 4 bilióny USD Francúzsku, 2,85 bilióna USD Veľkej Británii a 1,25 bilióna USD ostatným spojencom. Táto celková čiastka 8,85 bilióna USD bola menej ako ¼ hodnoty, ktorú vypočítali tvorcovia Versaillskej zmluvy. Keynes bol poverený vládou V. Británie riešiť aj problémy Brettonwoodskej konferencie, druhej svetovej vojny. Brettonwoodska konferencia riešila vážne vzniknuté ekonomické problémy.
Dve hlavné povojnové ekonomické organizácie, ktoré boli dieťaťom konferencie, mali za cieľ stabilizovať hodnoty mien, čo malo zabrániť, odvrátiť opakovaniu chaotickej rivality devalvácií po roku 1930 a zvýšiť tok medzinárodných investícií z bohatých na chudobné krajiny, čo mala zabezpečiť vzniknutá Svetová banka (1944), ale nezabezpečila.
Druhá inštitúcia, Medzinárodný menový fond (1944), sa vlastne od začiatku ukazovala ako neadekvátne riešenie. Keynes navrhol ICU, Medzinárodnú úniu pre vyrovnávanie mien. Navrhol aj jej hlavné úlohy. V jeho pregnantnom výklade sa preukázalo jeho celoživotné úsilie, aby svet mal slobodný medzinárodný obchod a slobodnú domácu politiku, ktoré by boli v koincidencii, a nie v konflikte.
Viacerí súčasní ekonómovia tvrdia a veria, ako som citoval, že trhová ekonomika je efektívnejšie ako akákoľvek iná. Prečo máme opäť veľké problémy (ako za Keynesa?). Aké sú vlastnosti dnešnej trhovej ekonomiky? Tvrdia, že dôležitá je existencia súkromného vlastníctva a slobodná výmena tovarov a služieb, ale je aj to, že výrobcovia to uskutočňujú vo vlastnom záujme; niekde nekoloniálne zanedbávajú? Podľa dnešnej ekonómie v trhovej ekonomike sa alokácia zdrojov determinuje množstvom rozhodnutí tisíckami podnikateľov: – objektívne, či konajú vo vlastnom záujme?
A čo monopoly? Keď niektoré výrobky majú veľký dopyt, cena týchto produktov vraj má tendenciu rásť, čo vytvára finančnú iniciatívu výrobcov, aby zvýšili výrobu. Je toto proklamované jadro ozaj bázou dnešného fungovania trhovej ekonomiky? Ako reálne dnes funguje trhová ekonomika? Tak ako hovorí úvod? Myslia na hospodársky ideál výrobcovia? A konajú tak? Ako funguje MMF či Svetová banka?
Záver
Máme sociálnu ekonomiku? Máme spravodlivé fungovanie trhovej ekonomiky? Zaujíma naše megakorporácie Smithov hospodársky ideál? Sú ich pohnútky morálne? Rešpektuje dnes kolobeh peňazí Marxovu či Fisherovu rovnicu kolobehu? Alebo ich iba tlačíme? Otázok je viacero.
Nositelia Nobelových cien za ekonómiu by si mali položiť za cieľ a objasniť, ako funguje a ako má dnes fungovať ekonomika, aké má mať vlastnosti a riešiť aj problémy, ktoré riešil Keynes, veď je vojna.
Na dokreslenie obrazu odcitujem slová Ing. P. Zajaca-Vanku:
„A nikomu doma v socialistickom Československu (okrem odborných kruhov) ani len nenapadlo použiť argumenty o sociálnych právach socialistického štátu. Nadštandardné a nad rámec tzv. sociálneho štátu propagovaného v demokratických štátoch boli sociálne práva: právo na prácu, právo na bezplatnú lekársku pomoc a zdravotnícku starostlivosť, právo na poberanie dôchodku po dovŕšení veku odchodu do dôchodku. právo na bezplatné základné, stredné, odborné a vysokoškolské vzdelanie, právo na bezplatnú telovýchovu a účasť na športovom živote. právo na bezplatné kultúrne vyžitie a účasť na kultúrnom živote. Ak nie je nárok na občianske a politické práva sprevádzaný výslovným uznaním práv sociálnych, nezaručujú tieto práva sami o sebe dôstojný život pre väčšinu populácie štátu. Vo finančnom riadení existoval ešte uzákonený fenomén SPOLOČENSKEJ SPOTREBY, ktorý umožňoval podnikom ponechať si z hospodárskych príjmov časť financií a používať ich na splnenie tých sociálnych práv, spomeňme si zdravotnícke závodné strediská, učňovské školstvo, telovýchovné jednoty, rekreačné zariadenia, kultúrne domy, zájazdy…atď.“
(Text vyšiel na webe Reminiscencie a súčasnosť 21. júna 2024)
Prof. Jaroslav Husár je doyenom slovenskej ekonomickej vedy.
Foto: blog nhs
