Sucho neohrozuje Slovensko nedostatkom obilnín

Mapka: https://www.intersucho.sk/sk/

V letných mesiacoch sa v médiách pravidelne objavujú správy o dopadoch sucha na úrodu obilnín. Tohtoročné odhady hovoria o poklese produkcie približne o 500-tisíc ton oproti minulému roku. Takáto informácia prirodzene vyvoláva obavy verejnosti, či bude mať Slovensko dostatok obilia. Domnievam sa však, že to nie je najdôležitejšia otázka.

Slovensko je dlhodobo sebestačné v produkcii obilnín

Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sú dlhodobo sebestačné v produkcii obilnín. Aj pri nižšej úrode by nemal vzniknúť problém so zásobovaním obyvateľstva. Skutočné riziko sa nachádza inde – v ekonomických dôsledkoch poklesu úrody. Dlhé roky upozorňujem  na paradox slovenského poľnohospodárstva. Produkujeme dostatok obilnín, ale pre dlhodobo nízke stavy hospodárskych zvierat ich nedokážeme vo väčšom rozsahu spracovať doma na mäso, mlieko a ďalšie potraviny s vyššou pridanou hodnotou. Významná časť obilnín preto smeruje na zahraničné trhy ako surovina, zatiaľ čo hotové potraviny vo veľkom dovážame. Ak sa úroda zníži približne o 500-tisíc ton, neznamená to, že Slovensku bude chýbať chlieb. Znamená to predovšetkým, že budeme mať menej obilnín na vývoz.

Sucho ako ekonomický faktor

Pri súčasných európskych cenách obilnín môže výpadok exportu predstavovať približne 100 miliónov eur. To už nie je agronomický údaj, ale makroekonomický problém. Slovensko príde o časť exportných príjmov, pričom potreba dovozu potravín sa pravdepodobne nezníži. Ak bude dovoz potravín v roku 2026 pokračovať minimálne tempom rastu cien a inflácie a zároveň sa znížia príjmy z exportu obilnín, možno očakávať ďalšie zhoršenie cca 200 mil. už dnes nepriaznivého salda zahraničného obchodu s agropotravinárskymi výrobkami. Modelový ekonomický odhad naznačuje, že záporné saldo za rok by sa mohlo zvýšiť na čiastku  –3,09 až –3,16 mld. €. Presnú hodnotu ukážu až konečné štatistiky, no smer vývoja je zrejmý už dnes.

Práve preto nestačí hodnotiť dôsledky sucha iba podľa počtu ton alebo hektárových výnosov. Sucho má aj druhý rozmer – ovplyvňuje zahraničný obchod, príjmy poľnohospodárov a výkonnosť celej ekonomiky.

Európska únia sucho a hnojiva

V tejto súvislosti je zaujímavé aj nedávne rozhodnutie Európskej komisie reagovať na sucho a zvýšené náklady na hnojivá mimoriadnymi opatreniami. Ich cieľom je najmä zabezpečiť dostatok krmív pre hospodárske zvieratá, umožniť vyššie zálohové platby a poskytnúť väčšiu flexibilitu pri uplatňovaní pravidiel Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ide o pomoc, ktorá môže významne zmierniť krátkodobé finančné problémy fariem, pritom nejde o zvýšenie dotácii, len ich flexibilne použitie.

Na Slovensku však tieto opatrenia zároveň odhaľujú dlhodobý štrukturálny problém. V krajinách s rozvinutou živočíšnou výrobou pomáhajú zabezpečiť krmivá pre veľké stavy hospodárskych zvierat. Na Slovensku sú však stavy hovädzieho dobytka, ošípaných i ďalších druhov zvierat dlhodobo nízke. Preto sa ukazuje, že skutočným problémom nie je nedostatok obilnín, ale nedostatok hospodárskych zvierat, ktoré by ich premieňali na potraviny s vyššou pridanou hodnotou.

Posilnenie odolnosti slovenského poľnohospodárstva

Ak chceme posilniť odolnosť slovenského poľnohospodárstva voči klimatickým výkyvom, nebude stačiť len kompenzovať škody po suchu. Potrebujeme obnovovať živočíšnu výrobu, podporovať spracovanie domácich surovín a vytvárať vyššiu pridanú hodnotu na Slovensku. Len tak sa zníži závislosť od vývozu surovín a od dovozu potravín.

Rovnako dôležité je znižovať samotné dôsledky sucha. Hoci ide o prírodný jav, ktorému nedokážeme zabrániť, jeho hospodárske následky môžeme výrazne zmierniť. Vyžaduje si to systematické investície do obnovy a budovania závlahových systémov, lepšieho zadržiavania vody v krajine, moderných agrotechnických postupov, zvyšovania obsahu organickej hmoty v pôde a pestovania odolnejších odrôd plodín. Takéto opatrenia nie sú iba reakciou na jeden nepriaznivý rok, ale investíciou do dlhodobej stability slovenského poľnohospodárstva.

Skutočnou výzvou preto nie je len zvládnuť jeden suchý rok, ale vytvoriť poľnohospodárstvo, ktoré bude dlhodobo odolnejšie voči klimatickým výkyvom, konkurencieschopnejšie na európskom trhu a schopné lepšie využívať vlastnú produkciu.

Záver

Ekonomické dôsledky sucha sa totiž nemerajú iba v tonách nezozbieraného obilia. Merajú sa aj stratou exportných príjmov, rastom dovozu potravín, prehlbovaním záporného salda zahraničného obchodu a oslabovaním potravinovej bezpečnosti krajiny.

Ak nás sucho naučí prijímať rozhodnutia, ktoré zvýšia odolnosť krajiny, podporia domácu produkciu potravín, obnovia živočíšnu výrobu a zlepšia hospodárenie s vodou a pôdou, potom sa môže stať impulzom na potrebné systémové zmeny. To je cesta, ktorá môže priniesť trvalejší úžitok než opakované riešenie následkov každej ďalšej klimatickej krízy.

(Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier)