Ilustračné foto: Rawpixel
Rozpočet Európskej únie nie je iba súborom finančných tabuliek. Je predovšetkým vyjadrením jej hospodárskych a politických priorít. Podľa toho, kam smerujú finančné prostriedky, možno posudzovať, akú budúcnosť chce Únia vytvárať a aké miesto v nej majú jednotlivé členské štáty, ich hospodárstvo, poľnohospodárstvo a občania.
Rok 2027 je posledným rokom súčasného sedemročného finančného obdobia EÚ na roky 2021 – 2027. Zároveň je prechodným obdobím pred začiatkom nového rozpočtového rámca 2028 – 2034. Preto by sme mali venovať pozornosť nielen výške pripravovaného rozpočtu, ale predovšetkým jeho štruktúre, účelu a očakávaným výsledkom.
Rozpočet 2027 – priority a finančné možnosti
Európska komisia predložila 10. júna 2026 návrh rozpočtu na rok 2027 vo výške približne 199,9 miliardy eur v záväzkoch a 212 miliárd eur v platbách vrátane osobitných finančných nástrojov.
Medzi hlavné oblasti financovania zaradila konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, regionálny rozvoj, sociálnu politiku, bezpečnosť a obranu, energetickú transformáciu a podporu Ukrajiny.
Na spoločnú poľnohospodársku politiku navrhla vyčleniť 54 miliárd eur a ďalších 0,8 miliardy eur na námorné hospodárstvo, rybárstvo a akvakultúru.
Tieto čísla ukazujú, že poľnohospodárstvo zostáva významnou súčasťou európskeho rozpočtu. Samotná výška finančných prostriedkov však ešte nevypovedá o tom, či budú účelne využité a či sa ich prínos prejaví v príjmoch poľnohospodárov, v domácej produkcii a v dostupnosti potravín.
Európsky parlament 22. októbra 2026 upravil pozíciu Rady a navrhol zvýšiť financovanie svojich priorít o ďalších 1,17 miliardy eur oproti pôvodnému návrhu Komisie. Z tejto sumy navrhol 85 miliónov eur navyše pre Európsky poľnohospodársky záručný fond a 20 miliónov eur na podporu mladých poľnohospodárov.
Ide však zatiaľ o pozíciu Parlamentu. Konečný rozpočet musí vzniknúť dohodou Parlamentu a Rady EÚ. Rokovania sa začali 3. novembra a majú pokračovať do 16. novembra 2026.
Zmena financovania poľnohospodárstva – otvorená otázka
V programovom období 2028 – 2034 sa pre Slovensko predpokladá približne 20 miliárd eur z európskych zdrojov, z toho približne 3,7 miliardy eur na poľnohospodárstvo. V programovom období 2023 – 2027 bolo pre poľnohospodárstvo vyčlenených na priame platby 2 041,5 mil. €, na rozvoj vidieka 2 037,1 mil. €, na odvetvovú podporu 76,2 mil. € . Spolu 4 154,8 mil. € , čo je viac o 454,8 mil. €, ako v novom programovom období pre roky 2028 – 2034 na čo poľnohospodári poukazujú.
Pravda, ide o predbežné údaje z prípravy Národného a regionálneho partnerského plánu, nie o definitívne schválenú alokáciu. Zatiaľ nie je potvrdené ani samostatné rozdelenie tejto sumy medzi priame platby a rozvoj vidieka.
Dôležitou zmenou je návrh Európskej komisie spojiť doterajšie samostatné financovanie priamych platieb a rozvoja vidieka do širšieho Národného a regionálneho partnerského fondu. Tento zámer vyvolal obavy a nesúhlas poľnohospodárov, osobitne v krajinách V4, ktorí upozorňujú na riziko oslabenia osobitného postavenia poľnohospodárstva a neistotu pri rozdeľovaní finančných prostriedkov. Výhrady sa premietli aj do rokovaní európskych inštitúcií na jeseň 2026. Predmetom diskusie je najmä zachovanie osobitne garantovaného rozpočtu pre poľnohospodárstvo, finančných záruk pre rozvoj vidieka a spoločných pravidiel podpory vo všetkých členských štátoch.
Pre Slovensko preto nebude rozhodujúce iba to, koľko finančných prostriedkov získa, ale predovšetkým to, aká časť bude skutočne a predvídateľne určená na podporu poľnohospodárskej výroby, modernizáciu podnikov a konkurencieschopnosť domácich producentov. Potravinová bezpečnosť a život na vidieku si vyžadujú stabilné a účelovo chránené financovanie.
Poľnohospodárstvo – viac ako otázka dotácií
Osobitnú pozornosť si zaslúži financovanie poľnohospodárstva. Jeho význam nemožno posudzovať iba podľa podielu na tvorbe HDP alebo podľa počtu zamestnancov. Poľnohospodárstvo zabezpečuje produkciu potravín, udržiava vidiek, využíva pôdu a vodné zdroje a prispieva k hospodárskej a strategickej bezpečnosti štátu.
Európska únia si tieto súvislosti uvedomuje, no medzi deklarovanými cieľmi a praktickými výsledkami zostáva priestor na diskusiu.
Pre slovenské poľnohospodárstvo je dôležité najmä to, či finančná podpora pomôže obnovovať domácu produkciu, rozvíjať živočíšnu výrobu, spracovanie poľnohospodárskych surovín a odbyt vlastných potravín.
Samotné vyplácanie podpôr na obhospodarovanú plochu nemôže byť jediným meradlom úspešnosti poľnohospodárskej politiky. Potrebujeme sledovať aj to, koľko potravín dokážeme vyrobiť, spracovať a predať na vlastnom trhu.
Preto by sa malo viac pozornosti venovať investíciám do zavlažovania, meliorácií, pôdnej úrodnosti, skladovacích a spracovateľských kapacít, modernizácie fariem a obnovy živočíšnej výroby.
Rovnako dôležité je postavenie domácich výrobcov v obchodnom reťazci. Ak poľnohospodár nedokáže dosiahnuť primeranú cenu za svoju produkciu, samotná dotácia nevyrieši jeho ekonomické problémy.
Propagácia európskych potravín – príležitosť aj otáznik
Osobitnou súčasťou európskej poľnohospodárskej politiky je podpora a propagácia európskych poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov.
V roku 2026 bolo na tento účel vyčlenených 205 miliónov eur. Financovanie zahŕňa spoločné propagačné kampane, podporu kvality európskych potravín, prezentáciu výrobkov na zahraničných trhoch a obchodné aktivity.
Pre rok 2027 sa však objavili informácie o možnom znížení prostriedkov na propagačné programy zo 160 na 112 miliónov eur. Komisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen v júli 2026 upozornil, že konečná suma ešte nie je stanovená. Preto nemožno uvedený pokles považovať za definitívne rozhodnutie.
Pre Slovensko by malo byť prioritou, aby sa propagácia nestala iba reklamou všeobecnej značky európskych potravín, ale aby vytvárala reálne obchodné príležitosti aj pre slovenské poľnohospodárske a potravinárske podniky.
Nestačí hovoriť o kvalite európskych výrobkov. Treba vytvárať podmienky, aby sa kvalitné slovenské potraviny dostávali k domácim spotrebiteľom a aby naši výrobcovia mali možnosť presadzovať sa aj na zahraničných trhoch.
Rovnaké pravidlá, ale aj rovnaké podmienky
Ďalšou dôležitou otázkou je konkurencieschopnosť európskeho poľnohospodárstva voči dovozu z tretích krajín.
Európski poľnohospodári musia dodržiavať rozsiahle požiadavky na ochranu životného prostredia, bezpečnosť potravín, používanie prípravkov a podmienky chovu zvierat. Ak sa na európsky trh dostávajú výrobky z krajín, v ktorých nie sú porovnateľné požiadavky, vzniká nerovnováha v nákladoch a konkurenčných podmienkach.
Nejde o odmietanie medzinárodného obchodu. Ide o požiadavku, aby sa pri dovoze potravín rešpektovali primerané výrobné a bezpečnostné štandardy. Spotrebiteľ má právo vedieť, odkiaľ potravina pochádza a za akých podmienok bola vyrobená. Bez riešenia tejto otázky môže byť aj dobre nastavená dotačná politika menej účinná.
Rok 2027 a budúcnosť poľnohospodárstva po roku 2027
Osobitnú pozornosť si zaslúži pripravovaná spoločná poľnohospodárska politika na roky 2028 – 2034.
Európska komisia navrhuje najmenej 300 miliárd eur na podporu príjmov poľnohospodárov a krízové opatrenia. Z toho má byť 293,7 miliardy eur určených na podporu príjmov a 6,3 miliardy eur na krízovú bezpečnostnú sieť.
Súčasne sa navrhuje začlenenie poľnohospodárskej politiky do širších národných a regionálnych partnerských plánov.
Takýto postup môže priniesť väčšiu flexibilitu pri rozhodovaní o využití finančných prostriedkov. Zároveň však vyvoláva otázky, či sa tým nezvýši rozdiel medzi jednotlivými členskými štátmi v možnostiach podpory vlastného poľnohospodárstva.
Pre Slovensko bude dôležité, aby malo pri tvorbe národného plánu dostatočný priestor na zohľadnenie vlastných výrobných podmienok, štruktúry poľnohospodárskych podnikov a potrieb vidieka.
Rok 2027 preto nebude iba posledným rokom súčasného rozpočtového obdobia. Bude aj prípravou na rozhodnutia, ktoré ovplyvnia slovenské poľnohospodárstvo na ďalších sedem rokov.
Pri hodnotení rozpočtu by sme nemali zostať iba pri otázke, koľko miliárd eur sa rozdelí medzi jednotlivé programy. Dôležité je, aký výsledok toto financovanie prinesie pre Slovensko. Dokážeme zvýšiť domácu produkciu potravín a potravinovú bezpečnosť? Obnoviť živočíšnu výrobu a spracovateľské kapacity a riešiť ostatné problémy s ktorými sa poľnohospodárstvo za všetkých vlád nevie dlhodobo vysporiadať?
Rovnako dôležité je, aby sa finančné prostriedky využívali na rozvoj výrobných kapacít, a nie iba na udržiavanie existujúceho systému podpôr.
Záver
Rozpočet Európskej únie na rok 2027 a pripravovaná poľnohospodárska politika na ďalšie obdobie predstavujú príležitosť prehodnotiť, aké miesto má mať poľnohospodárstvo v európskom hospodárstve.
Potravinová bezpečnosť nie je iba otázkou obchodnej výmeny a dovozu. Je predovšetkým otázkou schopnosti vlastnej krajiny zabezpečiť dostatok kvalitných potravín a udržať výrobnú základňu, ktorá je na to potrebná.
Preto by sa úspešnosť európskej aj slovenskej poľnohospodárskej politiky mala posudzovať predovšetkým podľa jej výsledkov: podľa produkcie, ekonomickej životaschopnosti podnikov, príjmov výrobcov, dostupnosti potravín a rozvoja vidieka.
(Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier)
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
Jedna odpoveď
Tónko,
toto je dôležité tvrdenie: Pre slovenské poľnohospodárstvo je dôležité najmä to, či finančná podpora pomôže obnovovať domácu produkciu, rozvíjať živočíšnu výrobu, spracovanie poľnohospodárskych surovín a odbyt vlastných potravín.
Môžem si to dovoliť povedať, pretože som na VÚZH odrobil 20 rokov a dobre som poznal niekoľko JRD. Najlepšie bolo JRD Lehnice. Konkurovalo Slušoviciam.
Neviem, či rozpočet rieši ten problém, že krachujú aj priemyselné aj poľnohospodárske podniky. A či je rozpočet adresný. Veď máme počítačové systémy a teda to nie je problém. Základom fungovania ekonomky je výroba. Iste potrebujeme vrátiť náš potravinársky priemysel a vybudovať závlahy, čo je smutné, čo sa s nimi stalo.
jarko