Slintačka a krívačka (SLAK), ktorá sa vrátila na Slovensko po viac ako päťdesiatich rokoch a otestovala, ako sa slovenskí poľnohospodári a spoločnosť dokázali s problémom vyrovnať.
Po roku od masívnych demonštrácií poľnohospodári zaplnili bruselské ulice pod heslom „Dom z kariet“. Aby dali najavo, že nesúhlasia so zámeromEurópskej komisie vytvoriť tzv. „jediný fond“, do ktorého by zlúčila viacero finančných nástrojov. A aby zdôraznili potrebu zachovať oba piliere spoločnej poľnohospodárskej politiky – prvý pilier zameraný na priame platby farmárom a druhý pilier venovaný rozvoju vidieka.
Poľnohospodári protestujú proti politike EÚ, aby vyjadrili nesúhlas s blížiacou sa ratifikáciou dohody s MERCOSUR-om. Dohoda umožní zvýšiť dovoz hovädzieho aj hydinového mäsa, ale aj iných produktov, ktoré boli dorobené za iných podmienok, ako sa uplatňujú v EÚ.
Bezcolný dovoz poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny vychádza zo záujmu podporiť Ukrajinu vo vojne proti Rusku, ale poľnohospodári to cítia ako ekonomickú ujmu na ich konto.
Pozrime sa bližšie na problémy, ktoré rezonovali v médiách.
Ako sme vyrovnali zo SLAK
Slintačka a krívačka preverila, ako sú slovenskí poľnohospodári, Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS), spoločnosť a ministerstvo pripravení s problémom sa vyrovnať. Napriek iným spoločenským podmienkam ako pred päťdesiatimi rokmi úsilím všetkých účastníkov sa podarilo slintačku a krívačku za cenu vysokých obeti konsolidovať. Obdobie od prvého výskytu nákazy 21. 3. 2025 a posledného 4. 4. 2025 si vyžiadalo prijať mnohé zákazy a nariadenia ŠVPS, aktivovať pohotovostné plány pripravené na takúto situáciu s cieľom zabrániť zavlečeniu nebezpečnej choroby na územie SR a jej šíreniu. Spoločnosť nebola na to dostatočne pripravená, čo vo sa vo viacerých prípadoch stalo, na škodu, aj politickou témou. Treba povedať, že odborníci z Európskej komisie odobrili správnosť opatrení, ktoré SR nastavila pri riešení ochorenia slintačky a krívačky. Napriek všetkému úsiliu na Slovensku bolo počas tejto epidémie SLAK šesť ohnísk ochorenia. Päť z nich v okrese Dunajská Streda a jedno v okrese Malacky. Dohromady bolo utratených 7 490 kusov hovädzieho dobytka a Slovensko prišlo o šesť až sedem percent ročnej produkcie mlieka. K tomu treba ešte prirátať minimálne desiatky kusov, ktoré sprvoti utrácali v individuálnych chovoch v tzv. reštrikčnom pásme, hoci išlo o domáce chovy bez potvrdeného ochorenia. Sumár škôd zatiaľ nie je k dispozícii.
„Otázku odškodňovania riešime a vychádzame aj z verejného prísľubu predsedu vlády SR a rezortného ministerstva ohľadom odškodnenia pre všetkých chovateľov hospodárskych zvierat zasiahnutých touto nákazou. Aktuálne sa naša komora zapojila do príprav materiálu ohľadom odškodňovania, ktorý sa pripravuje aj v spolupráci s akademickou obcou. Presné výpočty a spôsob odškodnenia sú ešte predmetom diskusií, preto by nebolo v tejto chvíli korektné hovoriť čiastkové závery,“ uviedla pre Postoj hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Odškodňovanie sa riadi zákonom č. 277/2023 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a aktuálnou Schémou štátnej pomoci na náhradu škôd spôsobených chorobami zvierat, ktorá je platná do 30. júna 2030. Na roky 2024 – 2030 je k dispozícii 140 miliónov eur s možnosťou flexibilného čerpania v jednotlivých rokoch podľa aktuálnej potreby, Pre rok 2025 sa rátalo zo sumou 10 miliónov eur.
„Rokovanie Ústredného krízového štábu bolo 20 mája posledným, pretože sa nepotvrdilo akékoľvek v inkubačnej dobe ďalšie ohnisko,“ uviedol minister Matúš Šutaj Eštok. Boli zrušené obmedzenia, no v platnosti natrvalo naďalej ostávajú biologické opatrenia týkajúce sa hygienických podmienok a vstupu do chovov.
„Dom z kariet“
Po roku od masívnych demonštrácií sa poľnohospodári vrátili a do bruselských ulíc. Protestujúci sa nechystajú páliť balíky slamy, ale strhli päťmetrový dom z kariet ako symbol, že takto sa môže zrútiť Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) a s ňou aj potravinová bezpečnosť Európskej únie, ak by bol zrušený rozpočet financujúci túto politiku. Tvrdí to organizácia európskych poľnohospodárov Copa-Cogeca, ktorej členom je aj SPPK. Poľnohospodári majú obavu, že navrhovaný „superfond“. zmení spoločnú politiku. Práve doň by sa mali sústrediť prostriedky zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky, kohézneho a klimatického fondu. Podľa Elli Tsiforou, generálnej tajomníčky Copa-Cogeca, je dôvod na nové protesty jasný: „Ide o viac ako len o škrty. Pýtame sa: Budeme mať vôbec ešte nejakú poľnohospodársku politiku?“
Brusel, 20. mája 2025. Fotozdroj: copa-cogeca.eu
Tentoraz však nejde len o rozpočet. Ide o samotnú existenciu CAP – kľúčového piliera európskeho poľnohospodárstva, ktorý tvorí takmer tretinu rozpočtu EÚ. Podľa návrhu EK by členské štáty mali priamo rozhodovať, koľko peňazí zo superfondu venujú na jednotlivé politiky. Veľké krajiny ako Francúzsko môžu farmárom vydeliť viac ako niektoré menšie krajiny, čím budú znevýhodnení ich poľnohospodári. Ak v budúcnosti nebude existovať silný samostatný rozpočet na úrovni EÚ, tak sa poľnohospodárstvo v únii zrúti. Tým, že európski poľnohospodári nebudú spokojní a motivovaní venovať sa svojej činnosti, bude ohrozená poľnohospodárska produkcia, čo sa odrazí na cenách potravín a na potravinovej bezpečnosti Európy. Nahradenie dvojpilierovej Spoločnej poľnohospodárskej politiky jednotným modelom národného programovania by oslabilo spoločný trh, oddialilo kľúčové investície a vytvorilo hlboké rozdiely medzi členskými štátmi. Zároveň by ohrozilo príjmy a udržateľnosť miliónov poľnohospodárov a ohrozilo stabilitu agropotravinárskeho reťazca, čo nie je najlepšia perspektíva pre poľnohospodárov. Treba len dúfať, že požiadavku poľnohospodárov EK zoberie na vedomie.
Pripomeňme, že Spoločná poľnohospodárska politika EÚ je najdlhšie fungujúcou politikou únie. Vznikla roku 1962. Z rozpočtu EÚ na roky 2021 až 2027 na ňu pripadá 386,6 miliardy eur, čo je 30 percent z rozpočtu EÚ. Spoločná poľnohospodárska politika pomáha poskytovať cenovo dostupné, bezpečné a kvalitné potraviny 447 miliónom občanov EÚ. Od čias vzniku, keď na ňu šlo až 70 percent podpory pre farmárov, dotácie klesajú. Aktuálne ich poberá okolo 7 miliónov poľnohospodárov. Významným cieľom poľnohospodárskej politiky je tiež zachovávať prírodné zdroje a prispievať k opatreniam v oblasti klímy.
Ratifikácia dohody s MERCOSUR-om
Dohoda s MERCOSUR-om by mala umožniť bezcolný dovoz lacného mäsa, cukru, medu z Argentíny, Brazílie, Paraguaja a Uruguaja. Poľnohospodári aj občania odmietajú dovoz týchto potravín z Latinskej Ameriky. Občania pre zdravotno-bezpečnostné riziká a poľnohospodári z dôvodu, že v konkurencii s lacnými potravinami z dovozu nemôžu obstáť. Napriek tomu EK podporuje dovoz produktov dorobených za iných podmienok, ako sa uplatňujú v EÚ – napr. používajú na ochranu rastlín a pri chove dobytka prípravky v EÚ zakázané.
Vlády Francúzska a Poľska sú presvedčené, že vývoz potravín, mäsa, hydiny a obilnín krajinám MERCOSUR-u umožňuje ich lacná produkcia, nezaťažená napr. Green Deal-om, nespoplatnenie CO2, nižšie ceny energií. Francúzsko navrhlo kompromis, aby sme dovážali iba potraviny, pestované a produkované podľa platného nariadenia EÚ, teda hlavne bez použitia v EÚ zakázaných toxických a karcinogénnych látok, ale Ursula von der Leyenova trvá na uzatvorení pôvodnej zmluvy. Odborníci tvrdia, že uplatňovanie zrkadlovo rovnakých nárokov na kvalitu a bezpečnosť potravín je podľa dohody MERCOSUR absolútne nemožné. Uzatvorenie zmluvy predpokladá oživenie brazílskeho poľnohospodárstva, čo vyvolá prudký nárast nákupu priemyselných strojov, vrátane strojov poľnohospodárskych a nových technológii. Úvahy, že EÚ sa bude podieľať na dovoze poľnohospodársko-strojných technológií sú nereálne vzhľadom na konkurenciu Číny, ktorá má v regióne silné ekonomické zakotvenie.
Maximálne úsilie o zablokovanie ratifikácie dohody vyvíja Francúzsko; ak by sa mu podarilo získať na svoju stranu okrem Poľska, Írska a Talianska ešte jednu veľkú poľnohospodársku krajinu, dosiahne 35-percentnú blokovaciu páku a zabráni ratifikácii dohody, čo môže vážne zatriasť Európskym parlamentom.
Dovoz potravín z Ukrajiny
Vojna na Ukrajine spôsobila vážne problémy aj poľnohospodárom v EÚ, zvlášť štátom susediacim s Ukrajinou. Dovoz potravín z Ukrajiny ohrozuje „existenciu“ poľnohospodárov v Európskej únii, teda aj na Slovensku. Preto očakávajú že Európska únia bude neodkladne riešiť nastavenie pravidiel dovozu poľnohospodárskej produkcie z Ukrajiny. Ukrajinská vláda odhaduje, že ak by sa podmienky obchodu s EÚ vrátili do stavu pred ruskou inváziou, príjmy by jej ročne klesli o 3,5 miliardy eur.
Z lavíc Európskeho parlamentu sa ozývajú hlasy poslancov, ktorí si nevedia predstaviť predlženie dohôd s Ukrajinou podľa platných pravidiel. Poukazujú predovšetkým na to, že Ukrajina má viac ako 41 miliónov hektárov poľnohospodárskej pôdy, pričom veľká časť z nej je černozem – najúrodnejšia pôda na svete .Okrem toho Ukrajinu charakterizujú aj extrémne veľké farmy – agroholdingy, ktoré bežne hospodária na 100 000 a viac hektároch. Technologická úroveň poľnohospodárstva aj vďaka zahraničnému kapitálu neustále každoročne rastie – podniky sú schopné produkovať milióny kurčiat, vajec či obilia za zlomkové ceny, ktorým slovenskí ani európski farmári nedokážu konkurovať. Zástupcovia poľnohospodárskych zväzov požadujú návrat k obchodným podmienkam spred roku 2022. Teda ku kvótam, clám a prísnejšej kontrole. Európska komisia zvažuje viacero scenárov – od úplného návratu k starým pravidlám až po zavedenie kvót, po prekročení ktorých by sa uplatnili clá. Nuž nechajme sa prekvapiť.
- * * *
Problémy poľnohospodárstva tvoria vrásky na čele politikov nielen na Slovensku, v Európskej únii, ale celosvetovo. Predovšetkým treba zabezpečiť potraviny a vytvoriť dôstojne podmienky na život pre viac ako miliardu hladujúcich obyvateľov na svete. Cesta k tomuto cieľu vedie predovšetkým cez zachovanie mieru a solidaritu medzi národmi.
(Ing. Anton Julény senior, je poľnohospodársky inžinier)
