Je dosť známe, že výsledky práce všetkých subjektov spoločnosti sa číselne v konečnom dôsledku vyjadrujú ukazovateľom hrubého domáceho produktu /HDP/. V roku 2024 bol v bežných cenách v sume 131 mld. €. Vývojovo je ekonomika SR relatívne vyspelá. A fungujúca. A aj dynamická. HDP takmer každým rokom oproti minulému obdobiu rastie. Medziročné poklesy boli len v roku 2009 a 2020 /v roku 2020 len minimálne/.
Takže HDP v roku 2024 /uvedených 131 mld. €/ bol napr. oproti roku 2006 vyšší o 132 %.
V rámci celkovej ekonomickej oblasti podniky a organizácie ako aj živnosti musia hospodáriť minimálne s vyrovnaným rozpočtom medzi nákladmi a výnosmi. A pokiaľ možno dosahovať pre rozvoj aj zisky.
Ináč je to s hospodárením vo verejnom sektore /vrátane obcí a miest/. V rámci celkového verejného sektora je to osobitne iné v ústrednej štátnej správe /prevažne za oblasť vlády/.
Skutočnosťou je, že vo svete je len málo štátov s každoročne vyrovnaným, resp. niekedy i s prebytkovým rozpočtom verejnej správy, štátneho rozpočtu.
Na Slovensku vlády a celková verejná sféra viac-menej každý rok financujú svoje potreby, aktivity nad rámec dosahovaných príjmov /prevažne vo forme rôznych typov daní a poplatkov/.
Priemerné objemy ročných schodkov boli v SR v mld. € takéto:
Obdobia: vo verejnom sektore /správe/ v ústrednej štátnej správe
2006 – 2009 2 606 2 507
2010 – 2011 4 118 3 961
2012 – 2019 1 885 2 045
2020 – 2023 4 612 4 840
2024 – 2025 /plán/ 6 755 6 955
Priemerné ročné schodky v rokoch 2010 – 2011 a 2020 – 2023 /vlády I. Radičovej a matovičovcov/ boli v rozmedzí 4 – 4,6 mld. € !!!!! Ešte vyššie sú však v nadväznosti na rozšafné roky 2020 – 2023, a to v rokoch 2024 a 2025 až takmer po 7 mld. €. Za minulých vlád R. Fica /2006 – 2009 a 2012 – 2019/ boli schodky verejnej správy len medzi 1,9 – 2,6 mld. €.
Pochopiteľne v dôsledku schodkov verejnej správy medzi uvedenými rokmi 2006 – 2024 dlh verejnej správy vzrástol z 31,5 mld. € v roku 2006 na 77,6 mld. € v roku2024. Vzrástol teda o 146 %. Zaujímavé je, že dlh vzrástol o niečo rýchlejšie ako rástol HDP v bežných cenách /o vyššie uvedených 132 %/.
Za dlh treba veriteľom platiť odmenu v podobe úrokov. Ich výška sa medzi rokmi 2006 – 2010 pohybovala medzi 825 – 934 mil. € ročne. Na to v rokoch 2011 – 2023 sa pohybovala medzi 1 105 – 1 474 mil. € ročne. V roku 2024 to však už predstavovalo 1 849 mil. €. Predpoklad pre rok 2025 je 2 139 mil. €.
Úlohou akejkoľvek vlády v SR je zvyšovať príjmy verejnej správy, tlmiť rast výdavkov verejnej správy.
Nie je reálne rátať so znížením objemu naakumulovaných dlhov verejnej správy. Je zrejmé – z nastavených parametrov – že dlhodobo budeme ešte každoročne tak hospodáriť, že to bude aj so schodkami ročných rozpočtov verejnej správy. Dá sa prognosticky uviesť, že dlh verejnej správy na Slovensku do roku 2050 stúpne až na okolo 160 mld. €. Takže budú rásť aj výdavky na úroky z rastúceho objemu dlhov verejnej správy. Platené úroky pre rok 2050 odhadujem vo výške 4 mld.
Pracuje sa aj s ukazovateľom hrubej zahraničnej zadlženosti. V tom sa okrem dlhu vlády uvádzajú aj dlhy Národnej banky Slovenska /NBS/, osobitne ostatných bánk, ostatného sektora a priame zahraničné investície. Hrubá zahraničná zadlženosť Slovenska stúpla z 2 500 mil. € v roku 1992 na 131,4 mld. € v roku 2024, t. j. takmer 53-krát. V štruktúre – z uvedenej hrubej zahraničnej zadlženosti v sume 131,4 mld. € v roku 2024 – pripadá na vládu 32,5 %, NBS 24,6 %, banky 20,4 %, ostatný sektor 8,6 % a priame zahraničné investície 13,9 %. Pozoruhodné je, že objem hrubej zahraničnej zadlženosti SR sa v roku 2024 rovná objemu vytvoreného HDP.
Pramene: Datacube.statistics.sk – správa o deficite, prebytku a úrovni dlhu v sektore verejnej správy
NBS
Úvodná ilustrácia: Ľubomír Kotrha
9 Odpovedí
Vďaka za osvetu, pán Ing.Majtán. Doteraz nik nechcel uveriť, že tá zadĺženosť BRUTTO je tak vysoká:
„Hrubá zahraničná zadlženosť Slovenska stúpla z 2,5 mil. € v roku 1992 na 131,4 mld. € v roku 2024, t. j. takmer 53-krát. V štruktúre – z uvedenej hrubej zahraničnej zadlženosti v sume 131,4 mld. € v roku 2024 –
pripadá na vládu 32,5 %,
na NBS 24,6 %,
na banky 20,4 %,
na ostatný sektor 8,6 %
a na priame zahraničné investície 13,9 %.“
((TO JE BOMBA!!!))
„Pozoruhodné je, že objem hrubej zahraničnej zadlženosti SR sa v roku 2024 rovná objemu vytvoreného HDP.“
Keď sme tieto údaje, no o niečo nižšie (z 2021) uvádzali ako Klub národohospodárov Slovenska, boli sme vysmievaní, … štruktúra dlhu však ukazuje, že štát a verejná správa teda tvoria sotva polovinu toho dlhu – banky sú tu „cudzí kapitál“ a cudzí investori či „ostatný sektor nie je štát.
Zdravím Michal. Ak máš čas a chuť, pozri sa ešte bližšie na stranu „výdajov“ – na čo sa tie peniaze – z rastu dlhu (zadlžovania) – „minuli“. To je nemálo dôležité. To spresní obraz ktorá vláda ako rozmýšľala alebo nerozmýšľala a konala úzko účelovo. Ak chceme byť objektívni (nie tendenční), tak obraz „výdajov“ je k tomu potrebný. To viac dokreslí situáciu. Lebo Kamenický je v tom ponorený (a zaťažený už aj emociálne) až po uši a už nedokáže v kľude vysvetliť historický pragmaticky algoritmus rastu zadlžovania. Na druhej strane opozícia, je hlučná ale tá dokáže sa len priečiť štýlom „dedinskej zvady“ (okrem málo pozitívnych výnimiek, napr. Viskupiča z SaS, ktorého sa dá a aj má význam počúvať).
To máš ozaj opodstatnenú poznámku a podnet.
Na to sa časom pozriem.
Momentálne pracujem s údajmi o výške každoročne posielaných dividend do zahraničia. Súvislosť s nadpolovičnou väčšinou podnikov v rukách zahraničia je samozrejmá.
Tu sa hodnotí rast HDP v nominálnych cenách. Určite, v nominálnych cenách HDP pekne rástol. Ale mňa by zaujímal rast reálneho HPD do dnešných dní.
Mám tu takéto čísla. Viem, že reálny HDP sa vyrovnal tomu v r. 1989 v roku 2007, v r. 2009 znovu klesol, dnešný stav mi nie je známy.
Vývoj HDP v SR v r. 1988 – 1998
Rok HDP (v b. c.) v mld. SK HDP (v s. c. r. 1995) v mld. prírastok/úbytok reálneho HDP v % 1989 = 100
/2
1988 256,9 /11,9
1989 267,3 ŠR99 614,3 /11,0 100,0
1990 278,0 ŠR99 599,2 1/ /2 – 2.5 97,5
1991 319,7 ŠR99 511,9 /1 /2 – 14,6 83,3
1992 ŠR98 332,3 ŠR99 478,5 /1 /2 – 6,5 77,9
1993 ŠR99 369,1 ŠR99 460,8 /1 /2 – 3,7 75,0
1994 ŠR99 440,5 ŠR99 483,4 /2 4,8 78,7
1995 ŠR99 516,8 ŠR99 516,8 /2 6,9 84,1
1996 ŠR99 575,7 ŠR99 550,8 /2 6,6 89,7
1997 ŠR99 653,9 ŠR99 586,8 /2 6,5 95,5
1998 ŠR99 717,4 ŠR99 612,7 /2 4,4 99,7
Zdroj: ŠR SR 1998, 1999, ŠÚ SR
/1 Mezinárodní hospodářská statistika 1979 – 1995, NIS ČR, Praha 1996
/2 vlastné prepočty
Pre informáciu:
Štatistici uvádzajú HDP v stálych cenách /tzv.reťazovaním/:
2007 66531 mil €
2020 94421 mil €
2024 104413 mil € /predb. údaj/
Rast do roku 2024 oproti roku 2007 bol o 56,9%.
V inej odpovedi – slovne uvedený – nadpolovičný podiel zahraničného vlastníctva v podnikoch s 50 a viac zamestnancov na Slovensku bol v roku 2023 50,8% /z počtu 3279 takýchto podnikov ich bolo so zahraničným vlastníctvom 1668/.
A tiež by ma zaujímalo, ktoré položky sa najviac podieľajú na jeho tvorbe. Či tvorbu HDP ťahajú investície, alebo spotreba domácností (aj tam môžu byť rozdiely, či ide o investície do vzdelania alebo len zábavy). Na Západe je moderné hovoriť a odporúčať, že vyspelé krajiny majú HDP tvorený hlavne spotrebou domácností. A to sa vytýka napr. Číne, že má slabšiu spotrebu domácností a preto menej vyspelú ekonomiku.
Tu už prejdem do politickej ekonómie a sociálnej filozofie. Všetky systémy v štádiu svojej tvorby, budovania majú vysokú mieru investícií a nízku osobnú spotrebu. Tak to bolo aj pri utváraní kapitalizmu, kde sociológovia hovorili o asketickom kapitalizme. Ak si preštudujeme dejiny tzv. prvotnej akumulácie kapitalizmu (Róza Luxemburgová: Akumulácia kapitálu), vidíme vysokú mieru vyvlastňovania malých roľníkov a remeselníkov, ich vyháňanie do bezmajetnosti v prospech akumulácie veľkého kapitálu. Podobne to bolo pri utváraní socializmu, kde bola vysoká miera investícií, najmä do ťažkého priemyslu a nízka osobná spotreba. Čo sa považuje za slabú stránku socializmu, hoci išlo len o prirodzenú etapu jeho vývoja.
Lenže pôsobením dialektických zákonov každý systém vyčerpá svoj potenciál a investície prestanú prinášať rast HDP. Vonkajšia expanzia prestáva mať zmysel. Systém preto začína podporovať vnútornú spotrebu, osobnú spotrebu ľudí, takýmto spôsobom kapitalizmus po vyčerpaní svojho potenciálu (Veľká hosp. kríza 1929-33 ako koniec klasického kapitalizmu) sa menil z asketického na konzumný. Dnes spotreba domácností v USA sa podieľa na tvorbe HDP tuším okolo 67 %.
Určite, konzumný spôsob je pre ľudí príjemný. Investuje sa hlavne do áut, chát, smartfónov, prezentácie svojej majetnosti, nie do infraštruktúry. Tá je v katastrofálnom stave nielen v SR (napr. južná železničná trať – treba aj dvakrát či trikrát presadať na autobus kvôli výlukám, opravám), ale aj v USA, V. Británii. Pozornosť konzumnej spoločnosti sa sústreďuje na šou, zábavu, šport…, nie na ekonomiku, výrobu, prácu.
Zaujímalo by ma, aká je táto štruktúra HDP na Slovensku, západnej Európe, Číne, Rusku.
Ďakujem za zasvätenú poznámku.
To ale aby už niekto analyzoval z EÚ SAV.
Michal,
toto som napísakl eurokomisárovi.
Dear Mr. Paolo Gentilone,
There are several drawbacks, or at least cautions about GDP: 1) GDP deals in money values, not in physical units. That is, it does not tell us how many goods and services were produced, but only what their sales value was. Trouble then arises when we compare the GDP of one year with that of another, to determine whether or not the nation is better off. And how to compare the countries? 2) GNP does not reflect changes in the quality of output. This second weakness of GNP also involves its inaccuracy as an indicator of “real” trends over time (inflation). In a technologically advancing society, goods are usually improved in 5-6years, or even more rapidly. 3) GNP does not reflect the purpose of production. A third difficulty with GDP lies in its blindness to the ultimate use of production. One million of euro on education and one million on cigarette purchases is not the same, but they say the same amount of “growth” of GDP. Thus, changes in GDP give us only very rough indication of changes in the quality of life. 4) GDP does not include most goods and services that are not for sale. Just one example – the labour of wives being unpaid, it is excluded from GDP. These four points are enough to show big problems of economic output measuring.
jaro