Brusel predstavil dlho pripravovaný nový sedemročný rozpočet na roky 2028 až 2034. Ide o historicky najväčší balík peňazí – 2 bilióny eur. Ten súčasný má hodnotu 1,2 bilióna, navýšenie je 800 miliárd eur. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla: „Rozpočet je väčší. Je múdrejší a presnejšie zameraný. Prináša výsledky pre našich občanov, naše podniky, našich partnerov a našu budúcnosť. Najväčšie výdavky sú na zbrojenie, ktoré sa zvýšia päťnásobne oproti súčasným výdavkom. Na ochranu hraníc a migráciu pôjde trojnásobne viac peňazí. Výdavky na výskum a technologické inovácie sa majú zdvojnásobiť. Súčasťou rozpočtu je aj vznik fondu na podporu Ukrajiny vo výške 100 miliárd eur. Financovanie rozpočtu chce Brusel zabezpečiť bez zvyšovania priamych príspevkov. Zaplatiť to majú veľké nadnárodné firmy cez vyššiu daň, výnosy z emisných kvót či uhlíkové clo na tovar z krajín, ktoré majú nižšie ekologické štandardy. Na schválenie rozpočtu bude potrebná jednomyseľná dohoda všetkých členských štátov aj súhlas Európskeho parlamentu.
Reakcie na predložený rozpočet…
… nenechali na seba dlho čakať, nielen zo strany poľnohospodárov, ktorí v minulých dňoch už niekoľkonásobne protestovali proti rozpočtu priamo v Bruseli. Kriticky voči návrhu viacročného finančného rámca (VFR) vystúpil aj eurokomisár pre rozpočet Piotr Serafin, pravda, najprv kritizoval, že tie najväčšie výdavky sú vlastne nedostatočné. Podľa neho ide o nedostatočný rozpočet a uviedol – „v konečnom dôsledku nie sú sumy vyššie, a to za podmienok, keď priority sa znásobili. Musíme pokročiť v oblasti bezpečnosti, obrany, riadenia migrácie a potieraní kybernetických hrozieb a propagandy z Ruska“. Kriticky vníma aj to, že návrh oslabuje spoločnú poľnohospodársku politiku a kohéziu, „staré priority“ EÚ. Upozornil, že farmári zaisťujú dostatok potravín a ich kvalitu, agrosektor dáva prácu miliónom Európanov a prispieva k rozvoju vidieka. „Národnú bezpečnosť nemôžeme vnímať bez potravinovej bezpečnosti. Nedošlo našťastie k zlúčeniu poľnohospodárskej a kohéznej politiky, zostanú naďalej ako samostatné programy s vlastným právnym základom, ale rozpočet na ne navrhnutý je nedostatočný.“ Tvrdí, že takto nastavený rozpočet nebude skutočne riešiť výzvy, pred ktorými stojí EÚ a preto za dôležitú považuje úlohu EP pri rokovaniach o konečnej podobe VFR.
Nespokojnosť s rozpočtom vyjadril aj rumunský europoslanec Siegfried Murešan, hlavný vyjednávač Európskeho parlamentu (EP) pre dlhodobý rozpočet. Komisia navrhla na budúce sedemročné obdobie 300 miliárd eur pre agrosektor a 218 miliárd na súdržnosť. Murešan pripomenul, že v súčasnom programovacom období mali farmári k dispozícii 380 miliárd eur, pričom v posledných rokoch čelili mnohým ťažkostiam – kolísaniu cien, vysokým vstupom energií, inflácii a prechodu na zelenú ekonomiku s dodatočnou byrokraciou.
Reakcie na rozpočet EK na Slovensku
K rozpočtu sa vyjadril aj minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč, ktorý upozorňuje, že návrh eurokomisie ide proti hospodárskej logike a realite. Ministrovi sa nepozdáva, že hoci ide únia zvyšovať rozpočet z 1,2 bilióna na dva bilióny eur, jeho rezort zlepšenie nepocíti. Práve naopak. „V skratke ideme dať viac miliárd na zbrane a menej pre poľnohospodárstvo. Myslím si, že EÚ si musí budovať svoju potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť. V euro rozpočte sú veci pre pôdohospodárstvo nastavené podľa ministra Richarda Takáča iracionálne a do určitej miery až ideologicky. „A to aj s ohľadom na Green Deal či rastúcu infláciu. Sú to nepochopiteľné veci a bude to veľký problém,“ varuje agrominister.
Veľkou nespokojnosťou na plánované zmeny financovania európskeho agrosektora reaguje aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK). „Návrh EK vôbec nezohľadňuje, čo sa deje v Európe a vo svete. Vraciame sa robiť to isté, čo sme robili pred približne šiestimi rokmi. Úradníkom z Bruselu budeme zase 2-3 roky vysvetľovať ich odtrhnutie od reality. Z pôvodného návrhu Európskej komisie až po konečnú podobu Spoločnej poľnohospodárskej politiky neostane kameň na kameni, lebo už teraz máme odmietavé signály z celej Európy. Nepoznám krajiny, okrem škandinávskych, ktoré by sa stotožnili s návrhom EK,“ hovorí Emil Macho, prvý podpredseda SPPK.
Podľa Emila Macha je stropovanie neakceptovateľné. Navrhnutá podpora malých poľnohospodárov, ktorí majú vyrábať potraviny, je politický fetiš. „Treba si uvedomiť, že 80 % všetkej produkcie, nielen na Slovensku, ale čím ďalej tým viac aj v Európe a vo svete, produkujú veľké poľnohospodárske subjekty. Práve tie dokážu priniesť na stôl spotrebiteľom cenovo dostupné a kvalitné potraviny.“ E.Macho na margo európskych úradníkov pripomína, že akokoľvek sa roky snažia podporovať malých poľnohospodárov, tak výsledok je úplne opačný: počet poľnohospodárov v Európe klesá a jeden subjekt sa v priemere naopak zväčšuje.
Záver
Na základe uvedených vyjadrení k rozpočtu komisie je podpora agrosektora nedostatočná a nezabezpečuje „Národnú bezpečnosť, ktorú nemôžeme vnímať bez potravinovej bezpečnosti.“ S týmto konštatovaním súhlasia aj poľnohospodári.
Zostáva otázkou, prečo komisia rozhodla predložiť návrh rozpočtu na roky 2028 – 2034 napriek masívnym demonštráciám poľnohospodárov v bruselských uliciach – v minulom roku protestujúci strhli päť metrov vysoký dom z kariet ako symbol, že takto sa môže zrútiť Spoločná poľnohospodárska politika (CAP) a s ňou aj potravinová bezpečnosť Európskej únie.
Richard Takáč uviedol, že v rámci rozpočtu ideme dať viac miliárd na zbrane a menej pre poľnohospodárov. Áno, Európska komisia ide svojou cestou zvyšovania zbrojenia a podporou Ukrajiny vo vojne s Ruskom. Vojny, ktorá prináša útrapy obyvateľstvu, desaťtisíce zomierajúcich mladých ľudí na oboch bojujúcich stranách. Ničí sa na dlhé roky životné prostredie na Ukrajine, hoci na druhej strane si EÚ veľmi pozorne chráni svoje v rámci prechodu na zelenú ekonomiku, na ktorú vynakladá miliardy eur. Európska komisia aj Európsky parlament venujú viac pozornosti utrpeniu zvierat ako ľudom – a to s podporou poslancov, ktorých sme do EP zvolili…
Anton Julény senior, je poľnohospodársky inžinier
Foto: European Commission
2 Odpovede
Vážený pán inžinier, Tónko,
veľmi dobre si zbilancoval problémy a jasne si ukázal stanoviská príslušných ľudí, z ktorých jasne vyplýva nesúhlas nielen s výškou rozpočtu a podielu poľnohospodárstva. Spomeniem však iba jeden problém – s mliekom. Do EÚ sa ozaj musí dovážať táto položka? No ale je to závažný problém a citujem: „Financovanie rozpočtu chce Brusel zabezpečiť bez zvyšovania priamych príspevkov. Zaplatiť to majú veľké nadnárodné firmy cez vyššiu daň, výnosy z emisných kvót či uhlíkové clo na tovar z krajín, ktoré majú nižšie ekologické štandardy“. A to nevedia vyčísliť koľko to bude a s akou pravdepodobnosťou? V 21. storočí? Sústava daní v každom štáte je známa a pdobne iné uvažované položky. Európska únia ide svojo cestou a napísal si akou, ale tá cesta má aj iné vetvy a nemôže byť slepá, veda musí svietiť, kde a ako.
Ďakujem
jarko
Vážený pán profesor Jarko,
ďakujem za výstižne pomenovanie problémov. Áno EK ide neochvejne svojou cestou napriek protestom poľnohospodárov aj stanovisku odborníkov -cestou zbrojenia. Je viac ako pravdepodobne, že „Financovanie rozpočtu čo chce Brusel zabezpečiť bez zvyšovania priamych príspevkov.“ prenesú nadnárodne firmy, vyššiu daň do cien tovaru a služieb a emisné poplatky zaplatia domácnosti. Chcem veriť, že poslanci zahlasujú tak aby rozpočet nedopadol ako domček z karát!