Dokážeme zabezpečiť potraviny aj pre budúce generácie ?

Pod tlakom nevídaných vlaňajších protestov poľnohospodárov naprieč celou Európou očakávali poľnohospodári od Európskej komisie adekvátnu odpoveď. No ak niekto čakal, že Európska komisia vykoná sebareflexiu, mýlil sa, nič také sa nestalo.

Ako reakciu na protesty poľnohospodárov a očakávané zmeny po nástupe Donalda Trumpa, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila Európskemu parlamentu víziu „kompas konkurencieschopnosti“. Vízia ráta, s perspektívou na obdobie budúcich piatich rokov. „Kompas konkurencieschopnosti“ vychádza z Draghiho správy a orientuje sa na urýchlenie inovácií, nabáda spoločnou cestou dekarbonizácie, konkurencieschopnosti a posilnenia ekonomickej odolnosti a bezpečnosti. Naďalej trvá na nemennosti hodnôt, „ale aby sme ich ochránili, musíme niečo zmeniť predovšetkým v ekonomike.“ Kľúčovou otázkou pre EÚ zostáva zvýšenie konkurencieschopnosti, čo predpokladá zníženie cien energie, výrazne viacej investovať do novej generácie zelenej technológie, geotermálnej energie, odpútanie sa od závislosti na ruských dodávkach fosílnych palív.

Na iniciatívu Ursuly von der Leyenovej predstavil 19. februára 2025 odpoveď komisár EK Christophe Hansen: „Vízia pre poľnohospodárstvo a potraviny. Navrhuje politické opatrenia a ciele, ktoré by mali do roku 2040 z európskeho agropotravinárstva vytvoriť atraktívne, konkurencieschopné a udržateľné odvetvie, navyše spravodlivé pre súčasné a budúce generácie. Dá sa očakávať, že diskusia o ňom bude obzvlášť dôsledná. Poľnohospodári totiž od neho očakávali, že bude zohľadňovať ich nesúhlasný postoj so smerovaním poľnohospodárskej politiky únie.

Je zrejme, že „Vízia pre poľnohospodárstvo a potraviny“ požiadavky poľnohospodárov nenaplnila. Preto ich protesty neutíchajú ani tento rok. Začiatkom roka poľskí farmári protestovali proti Green Dealu v deň slávnostného otvorenia polročného poľského predsedníctva v Rade Európskej únie. Poľnohospodári nesúhlasia s obmedzeniami v rámci Európskej zelenej dohody pri používaní pesticídov, insekticídov a priemyselných hnojív a dovozu komodít z Ukrajiny. Poľnohospodári vo viacerých štátoch (najmä Francúzsko, Taliansko a Poľsko) protestovali proti uzatvoreniu dohody  s Mercosurom, ktorú podpísal začiatkom decembra v Montevideu po boku predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej aj eurokomisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič. Požadované zrušenie zmluvy sa nenaplnili, a preto aj v týchto dňoch pripravujú nespokojní poľnohospodári naprieč EÚ protesty vyjadrujúce obavy, že dohoda s Mercosurom – piatimi juhoamerickými krajinami (Brazília, Argentína, Uruguaj, Venezuela a Paraguaj) – povedie k dovozu lacných bezcolných potravín na trh EÚ. 

Vychádzajúc z vízie „kompas konkurencieschopnosti“ Európska komisia oficiálne predstavila Clean Industrial Deal (Dohodu o čistom priemysle), ktorá má naštartovať európsky priemysel, pričom nezrušila  klimatické ciele. Komisia sleduje dva hlavné sektory – náročný priemysel  a čisté technológie. Priemysel na kontinente ovplyvňujú vysoké ceny energií, konkurencia z tretích krajín a komplex byrokracie, priznáva komisia. Navrhuje preto znížiť mieru regulácie do roku 2030 o 25 %.  V krátkom horizonte komisia navrhuje, aby vlády členských štátov znížili dane na elektrinu a usmernili spotrebiteľov na prechod k lacnejším dodávateľom energie. Podporiť sa má aj sektor tzv. čistých či bez emisných technológií, na ktoré chce komisia alokovať v krátkom horizonte viac ako 100 miliárd eur. Dohoda zahŕňa opatrenia na podporu inovácii, investície do zelených technológií a vytváranie pracovných miest v tzv. udržateľnom priemysle. Dôraz  klade aj na cirkulárnu ekonomiku. predpokladá že do roku 2030 bude  24 % materiálov používaných v priemysle recyklovaných. Návrhy budú musieť prerokovať a schváliť členské štáty EÚ a Európsky parlament.

„Vízia pre poľnohospodárstvo a potraviny“

„Vízia pre poľnohospodárstvo a potraviny“ sa zameriava na štyri hlavné oblasti: budovanie atraktívneho sektora, ktorý zabezpečuje primeranú životnú úroveň; konkurencieschopné a odolné odvetvie voči globálnym výzvam; zabezpečenie budúcnosti agropotravinárskeho sektora, ktorý funguje ruka v ruke s prírodou. Posledným je oceňovanie potravín a podpora spravodlivých životných a pracovných podmienok na živom vidieku.

Podľa „Vízie“ poľnohospodárstvo a potraviny sú základom európskeho spôsobu života. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo vrátane rybného hospodárstva sú pre úniu strategickými odvetviami, ktoré poskytujú bezpečné a kvalitné potraviny 450 miliónom Európanov a zohrávajú kľúčovú úlohu v globálnej potravinovej bezpečnosti. Podpora únie prostredníctvom spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) je z dobrých dôvodov jadrom európskeho projektu. Poľnohospodársko-potravinársky systém vytvoril v roku 2022 pridanú hodnotu viac ako 900 miliárd eur, obchodný prebytok 70 miliárd eur a poskytol zamestnanie približne 30 miliónom ľudí, čo predstavuje približne 15 % celkovej zamestnanosti v EÚ. Európska únia je najväčší vývozca agropotravinárskych výrobkov na svete.

Ilustračná snímka: ccnull.de

Poľnohospodárstvo a rybolov sú o spolupráci s prírodou, sú strážcami prírody, základom odolnej Európy a dôležitou súčasťou riešenia ochrany a odolnosti našej prírody, pôdy, vody, vzduchu, biodiverzity, oceánov a klímy. Nikdy by sme však nemali považovať našu potravinovú nezávislosť za samozrejmosť. Poľnohospodársko-potravinársky sektor odolal otrasom pandémie a vysokým nákladom na vstupy, čo dokazuje jeho neuveriteľnú odolnosť. Tlak geopolitického napätia, zdedené následky nedávnych kríz, ničivé vplyvy extrémnych poveternostných udalostí a zhoršovanie životného prostredia, ako aj dôsledky štrukturálnych trendov však ohrozujú životaschopnosť tohto dôležitého odvetvia a strategickú autonómiu EÚ.

Poľnohospodársko-potravinársky sektor v súčasnosti čelí náročným štrukturálnym zmenám. Len približne 12 % poľnohospodárov v EÚ je mladších ako 40 rokov. Hoci sa príjem na osobu zamestnanú v poľnohospodárstve v posledných desaťročiach zvyšuje, zostáva výrazne nižší ako priemer v ostatných odvetviach hospodárstva (60 % priemernej mzdy v roku 2023) . Nižší príjem priamo ovplyvňuje živobytie poľnohospodárov a obmedzuje ich schopnosť investovať, plánovať a inovovať. Veľmi neisté perspektívy príjmov v kombinácii so zložitými regulačnými požiadavkami sa môžu premietnuť do dusivej byrokratickej záťaže, nízka ziskovosť, ktorá brzdí investície, výroba náchylná na krízy, nedostatočný  prístup k základným službám v niektorých vidieckych oblastiach a náročnosť povolania patria medzi faktory, ktoré môžu spôsobiť, že poľnohospodárstvo bude pre budúce generácie čoraz menej atraktívne.
Nedostatok istoty a stability pre profesionálnu budúcnosť európskych poľnohospodárov viedol v EÚ k nedávnym rozsiahlym protestom. V tejto súvislosti je nevyhnutné, aby EÚ uznala životne dôležitú úlohu, ktorú poľnohospodári zohrávajú v našich životoch a živobytí, znovu naštartovala konkurencieschopnosť a posilnila príťažlivosť tohto povolania, aby mohlo prosperovať, inovovať a poskytovať našej spoločnosti mnohé výhody – dnes, zajtra.

Vízia európskeho poľnohospodársko-potravinárskeho systému do roku 2040 a po ňom  predstavuje plán, ktorým sa majú riadiť opatrenia EÚ s cieľom zabezpečiť, aby všetky politiky fungovali v súlade s touto víziou. V mnohých oblastiach bude na dosiahnutie cieľov potrebné lepšie zosúladenie vnútroštátnych politík a politík EÚ. Realizácia týchto prioritných oblastí sa vo veľkej miere opiera o dôležité sprievodné prvky, a to zjednodušenie regulačného rámca, ktorý má vplyv na poľnohospodárov a celý poľnohospodársko-potravinársky hodnotový reťazec, a inovácie, ktoré ponúkajú riešenia pre udržateľný prechod. Skúsenosti ukazujú, že niektoré témy súvisiace s potravinami a poľnohospodárstvom môžu byť veľmi polarizujúce a spoločenský konsenzus je pravdepodobnejšie možno dosiahnuť na základe inkluzívnych prístupov. Nový Európsky výbor pre poľnohospodárstvo a potraviny bude podporovať Komisiu pri vytváraní inkluzívnych politík poskytovaním strategického poradenstva a podporovaním novej kultúry dialógu medzi rôznymi aktérmi v poľnohospodársko-potravinárskom reťazci.

Únia v roku 2040 musí byť miestom, kde sa poľnohospodárstvu a výrobe potravín bude dariť na celom našom kontinente v celej ich rozmanitosti. Budúcnosť tohto strategického odvetvia závisí od schopnosti únie a jej členských štátov vytvoriť vhodné podmienky, ktoré by to umožnili: agropotravinárskemu sektoru využiť svoj podnikateľský potenciál a produkovať potraviny, ktoré sú cenovo dostupné, kde spravodlivo fungujúci potravinový reťazec zabezpečuje spravodlivé rozdelenie záťaže a nákladov, posilní sa postavenie výrobcov pri rokovaniach a uzatváraní zmlúv a lepšie sa ochránia poľnohospodári pred nekalými obchodnými praktikami. Podmienkou je, že sa odstráni súčasná nerovnováha v potravinovom reťazci, kde nespravodlivé rozdelenie príjmov, rizík a nákladov často neúmerne postihuje prvovýrobcov, pri ktorých sú poľnohospodári systematicky nútení predávať pod cenu, sa nebude tolerovať.

Budúca SPP bude v rámci VTR podporovať najambicióznejšie ciele, napríklad biohospodárstvo, kde chce zaujať EÚ globálneho lídra nielen v Európe , ale aj na svete v spolupráci FAO .Komisia posilní digitalizáciu, vrátane umelej inteligencie, výskum nových technológii od ktorých očakáva zníženie nákladov farmárov. Komisia bude podporovať elektronický obchod, online trhoviská v záujme oslovenia verejnosti. V rámci programu Horizont Európa „Dohoda o pôde pre Európu“ podporí poľnohospodárov pri zlepšovaní pôdy v kontexte , vysokých vstupov za hnojiva, nedostatku vody a extrémnych javov. V súčasnosti sa vyvíjajú metodiky certifikácie na spoľahlivé monitorovanie, vykazovanie a overovanie odstraňovania uhlíka, znižovania emisií z pôdy a prínosov pre biodiverzitu. Tieto metodiky budú podľa možnosti vychádzať z existujúcich systémov, ktoré už úspešne poskytujú poľnohospodárom dodatočný príjem. Po úplnom vypracovaní by sa mali stimulovať účinné spôsoby zosúladenia ponuky a dopytu po týchto dobrovoľných kreditoch.

Významné príležitosti sa objavujú aj v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov, čo je cesta, ktorá zvyšuje energetickú bezpečnosť, znižuje emisie skleníkových plynov. Poľnohospodári by mali byť nielen ešte viac energeticky sebestační, napríklad vďaka solárnym panelom, veterným mlynom a výrobe bioplynu, ale mali by byť schopní dodávať svoje energetické produkty na trh, a to aj prostredníctvom energetických spoločností.

Komisia navrhne preskúmanie školského systému EÚ s cieľom posilniť jeho vzdelávací rozmer prispôsobený regionálnym potrebám a tradíciám. Komisia podporí Propagačnú politiku EÚ, ktorá zvýši informovanosť spotrebiteľov a využívanie zemepisných  označení, ktoré zachovávajú potravinové dedičstvo. Komisia príspevok potravinárskemu priemyslu pokladá za nevyhnutný. Treba podporiť inovácie, odolnosť a udržanie v oblasti spracovania a distribúcie potravín, dodržiavať Kódex správania v EÚ.

Záver

Úvaha Komisie  predstavuje budúcnosť poľnohospodárstva a potravinárstva ako lídra  v oblasti zdravia, bezpečnosti, kvality, udržateľnosti a inovácií vo výrobe potravín. Chceme pracovať v prospech našej strategickej autonómie a potravinovej suverenity, píše sa vo Vízií.

Mnohé z tém v nej obsiahnutých sú citlivé a v spoločnosti nenachádzajú jednoznačný konsenzus, najmä aspekty týkajúce sa potravín, hospodárskych zvierat a budúcnosti SPP. Realizácia si bude vyžadovať posilnenie dialógu na všetkých úrovniach riadenia s inštitúciami EÚ, regionálnymi , miestnymi a  medzinárodnými partnermi, konštatuje Komisia.

Vízia predložená Komisiou bola prijatá spoločnosťou a hlavne pracovníkmi poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu v EÚ aj na Slovensku s nevôľou, o čom svedčia rozsiahle protesty. Protestujúci namietajú proti spomínanej zmluve s Mercosurom, o ktorej vo Vízií nie je  ani zmienka a ktorá podľa protestujúcich  povedie k dovozu lacných bezcolných potravín na trh EÚ. Európski výrobcovia potravín majú vážne obavy, že dohoda s Mercosurom spolu s liberalizáciou obchodu s Ukrajinou bude mať výrazne negatívny vplyv nielen na agropotravinársky priemysel a aj na spotrebiteľov. Poľnohospodári požadujú  od EÚ vyňatie agropotravinárstva z dohody Mercosur a návrat k asociačnej dohode s Ukrajinou, ktorá bola platná pred liberalizáciou obchodu po ruskej agresií. Európski poľnohospodári a potravinári vyzvú spotrebiteľov, aby svojím podpisom podporili európsku občiansku iniciatívu STOP FAKE FOOD: ORIGIN ON LABEL / Koniec falošných potravín: pôvod na etikete /, ktorej cieľom je zabezpečiť väčšiu transparentnosť pri označovaní potravín a bojovať proti klamlivým praktikám v potravinárskom sektore. Obrázok dolu je banner iniciatívy.

Okrem poľnohospodárov sa k Vízii vyjadrujú politici aj odborníci.

Podľa správy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) pochádza tretina emisií skleníkových plynov na celom svete z potravinových systémov. V rámci EÚ predstavuje poľnohospodárstvo takmer 11 % emisií unijných skleníkových plynov, ktoré pochádzajú najmä z emisií metánu z hospodárskych zvierat a oxidu dusného z pôdy. V záujme zníženia emisií skleníkových plynov bola prijatá Európska zelená dohoda v roku 2019, ktorá je balíkom politických iniciatív v oblasti životného prostredia a klímy. Stanovuje sa v nej cieľ dosiahnuť v Európe do roku 2050 klimatickú neutralitu.

Politici aj odborníci namietajú, že: „Nie je možné stále trvať na tom, že do roku 2040 musíme znížiť emisie o 90 % a zároveň tvrdiť, že prioritou je konkurencieschopný priemysel , pretože oba ciele nemožno súčasne splniť.“ Green Deal sa musí zmeniť, návrhy Komisie dostatočne nereflektujú upadajúcu konkurencieschopnosť Európy ani geopolitickú situáciu“. Uznávajú že „Je dobre, že si Európska komisia konečne uvedomila , do akých veľkých problémov sa dostal európsky priemysel a európska ekonomika a ako Európa nie je schopná konkurovať Číne, USA a ďalším krajinám. Prichádzame o farmaceutický, chemický, obranný priemysel či hutníctvo,“ konštatoval prezident Zväzu priemyslu ČR. Cieľ znížiť emisie o 90 % do roku 2040 a dosiahnuť neutralitu uhlíka do roku 2050 pokladá za „idealistický a pre rad odvetví priemyslu za smrtiaci. „Tieto ciele sú  nereálne alebo dosiahnuteľné len za cenu obrovských nákladov, čo znižuje konkurencieschopnosť firiem a výraznou mierou pôsobí na životní úroveň občanov.

Na druhej strane sú politici, odborníci a vedci, ktorí pri tomto tempe života upozorňujú na blížiacu sa klimatickú katastrofu. Augustín Rosa v úvahe Buď pokles HDP o 50 %, alebo rovnováha s prírodou (Slovo 4. marca 2025) konštatuje, že odborníci z oblasti prírodných a spoločenských aj ekonomických vied bijú na poplach. Reagujú na fakt, že sa zvyšuje pravdepodobnosť extrémnych dopadov zmeny klímy a prírodných katastrof, ako sú požiare, záplavy, horúčavy, suchá či epidémie. Podľa ich analýz sa HDP sa v rámci  globálnej ekonomiky môže sa znížiť  o 18 % do roku 2050 a v rokoch  2070 až 2090  až o 50 %, ak sa neprijmú okamžité politické opatrenia v súvislosti s rizikami, ktoré prináša klimatická kríza. To je devastácia ekonomiky v rozsahu, aký sme nikdy nezažili. Ak ľudia doteraz ignorovali varovania environmentalistov, snáď ich presvedčia čísla ekonómov a fakty, ktoré dopady klimatických zmien potvrdzujú. Obyvateľstvo už pociťuje dopady krízy na produkciu potravín, nedostatok vody, stres z vysokých teplôt, infekčné a iné choroby. Ak budeme pokračovať ako doteraz, zvýši sa pravdepodobnosť masovej úmrtnosti, vysídľovania, hospodárskeho poklesu a konfliktov. Je potrebná urgentná politická akcia, pretože súčasný trhový prístup k zmenšovaniu klimatických a prírodných rizík neprináša výsledky. Tieto a ďalšie fakty uvádza štúdia Globálna solventnosť – hľadanie rovnováhy s prírodou, publikovaná v januári 2025 globálnym Inštitútom a Fakultou aktuárov, spolu s Univerzitou v Exeteri.

V roku 2024 priemerná ročná globálna teplota narástla o 1,5 °C oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou. Túto hranicu sa signatári Parížskej dohody zaviazali neprekročiť pred menej ako desiatimi rokmi. Ten rok bol pozoruhodný aj v iných ohľadoch: na svete sme spálili viac uhlia a americká produkcia ropy a plynu bola vyššia ako kedykoľvek v minulosti. Nikdy doteraz neboli globálne emisie skleníkových plynov také vysoké (pritom pre udržanie oteplenia pod 1,5 °C by sa podľa dohody mali emisie do roku 2030 znížiť o 50 %).

Boj s klimatickou zmenou nezvládame. Hrozné následky tohto zlyhania sú čoraz viditeľnejšie: v priebehu pár mesiacov hurikány zničili celé oblasti na juhu USA, ekonomické škody po požiaroch v Kalifornii sa odhadujú na viac ako 200 mld. $, nebývalé záplavy v Španielsku zabili viac ako 200 ľudí a obrovské požiare v Amazónii zničili rozsiahle tropické pralesy. Nezvládneme zastaviť ani vojnové konflikty na Ukrajine v Gaze a ďalších miestach na našej planéte, ktoré zaťažujú klimatické podmienky rovnako! Naopak zbrane a finančná podpora bojujúcim stranám predlžuje krviprelievanie na oboch ich stranách. Zatiaľ čo v minulosti aktivisti spájali boj za mier s ochranou klímy, teraz ako by sa vytratili. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová najnovšie predstavila plán „na prezbrojenie Európy“, ktorý by mal umožniť mobilizovať celkovo až 800 miliárd eur na posilnenie európskej obranyschopnosti a zvýšenie vojenských kapacít, aj na poskytnutie okamžitej pomoci napadnutej Ukrajine.

Prírodné katastrofy aj v minulosti spôsobili obrovské materiálne škody aj ľudské obete. Do histórie sa zapísal výbuch indonézskej  sopky Krakatoa v roku 1883, ktorá sa nachádza v  povestnom  Ohnivom  kruhu, ktorý obkolesuje Tichý oceán. Sila erupcie dosiahla hodnotu 6 podľa indexu sopečnej výbušnosti, čo zodpovedá sile 200 megaton TNT, teda 13 000-krát viac než bola sila atómovej bomby v Hirošime. Tlaková vlna erupcie dosiahla antipód (Bogota) za 5 dní. Sopečný popol a prach bol podľa odhadov vyvrhnutý až do výšky 80 km. Výbuch Krakatoy bol podľa niektorých vedcov najhlasnejším prírodným zaregistrovaným zvukom. Kto sa v tom čase nachádzal bližšie než 20 km, bol vystavený zvuku so silou 200 decibelov, čo znamená, že mu zvuková vlna pravdepodobne roztrhla pľúca. Vzniknutá pemza sa morskými prúdmi dostala do svetových oceánov a za desať mesiacov dosiahla východný okraj Afriky. Tri mesiace po výbuchu spôsoboval vulkanický popol v stratosfére reflexie pri západe Slnka a spôsobil vyhlásenie poplachu na východnom pobreží USA v domnienke, že vznikajú silné požiare. Globálne prúdenie vzdušných más spôsobilo rozptýlenie jemného vulkanického materiálu v stratosfére, zníženie slnečného žiarenia a priemernej teploty vzduchu na Zemi o 1,2 °C (tzv. sopečná zima). Teploty sa vrátili do normálneho stavu až v roku 1888, po piatich rokoch.

Technický pokrok sa nezastavil a od použitia atómovej bomby na Hirošimu svet pokročil. Príklad uvádzam  preto, aby sme si uvedomili, čo nás môže čakať v prípade tretej svetovej vojny, ak sa použijú napr. také bomby, ako je Cár bomba – tú Sovieti otestovali 30. októbra 196, čo bol najväčší testom jadrovej bomby v histórii. Výbuch mal silu asi 50 až 60 miliónov ton TNT. Pri takej sile by aj ľudia vzdialení 60 kilometrov od výbuchu mali ťažké popáleniny, a to mala mať pôvodne bomba až dvojnásobne väčšiu silu. Avšak jadroví fyzici od toho upustili, že výbuch by mohol poškodiť zemskú kôru. Cár bomba vážila bezmála 25 ton, bola dlhá 8 metrov a v priemere mala 2 metre. Jadrový hríb dosiahol výšku až 64 kilometrov.

Sme na prahu keď musíme odpovedať,  na otázku: dokáže ľudstvo obstáť v boji proti klimatickým zmenám? Prof. Jens Beckert  nemecký sociológ, výkonný riaditeľ Inštitútu Maxa Plancka pre štúdium spoločností v knihe Ako sme predali našu budúcnosť, odpovedá: „Vládna politika a správanie firiem sa budú aj naďalej riadiť ich systémovými princípmi a prispôsobia sa ochrane prírody len vtedy, ak im to zaručí zisk a udržanie podielu na moci. Ale snáď sa tieto faktory dajú aspoň trochu posunúť konaním občanov. Aj keď je malá nádej na oddialenie a zmiernenie zmeny klímy, aktívne zapojenie sa do presadzovania tohto cieľa je racionálny krok a aj naša morálna povinnosť.“

(Autor Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier)