Doba lacných potravín sa navždy skončila

„Doba lacných potravín sa navždy skončila,“ napísal v Pravde 10. apríla 2008 Jozef Sedlák po rozhovore s popredným nemeckým ekonómom Štefanom Tangermannom, generálnym riaditeľom direktoriátu pre obchod a poľnohospodárstvo v Organizácii pre hospodársku spoluprácu. Predpovedal zdraženie spotrebiteľských cien potravín do budúcnosti o 15 – 40 %. Zložité podmienky poľnohospodárov výsledky jeho predpovede potvrdzujú. Vezmime si štatistické údaje. Ak berieme index FAO za roky 2014 – 2016 ako základ100 %, potom spotrebiteľská cena potravín vo svete k 31. 12. 2024 dosiahla 122 %. Najviac zdraželi rastlinné oleje o 163,3 % a mlieko a mliečne výrobky o 138,9 % Tak to uvádza FAO, špecializovaná agentúra Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo, ktorá vedie medzinárodné úsilie o odstránenie hladu a podvýživy vo svete a o zlepšenie životnej úrovne všetkých ľudí.

Aj v budúcich rokoch ceny potravín budú rásť a zdražovanie nás neminie. Také sú predpovede odborníkov. Stratégia Green Deal, ktorú schválil Európsky parlament, podporuje tých, ktorí chovajú alebo pestujú ekologicky bez nadmerného množstva umelých hnojív, pesticídov či antibiotík a udržujú krajinu aj pre budúce generácie. Ide o ušľachtilú myšlienku, ale podľa štúdie amerického ministerstva poľnohospodárstva takéto hospodárenie môže viesť k zníženiu produkcie, nedostatku potravín a k zvýšeniu ich ceny. Podobné názory vyjadrujú odborníci z univerzity v nemeckom Kieli, holandskom Wageningene a ďalších výskumných centrách. Americká cesta vedie k využívaniu inovácií biotechnológií, úpravy génov, umelej inteligencie, presného poľnohospodárstva, výskumu a vývoja s cieľom neobmedzovať produkciu potravín.

Novozvolený prezident USA Donald Trump už v prvý deň po nástupe podpísal koniec Green Dealu a odstúpenie od Parížskej klimatickej dohody. Vlastne nadviazal na predchádzajúce odporúčanie odborníkov. USA signalizujú, že nebudú dodržiavať globálne ciele pri emisiách uhlíka a sabotovať vlastný priemysel. Trump zrušil dotácie a podporu pre elektromobily, naopak, zvýši ťažbu fosílnych palív, predovšetkým ropy a plynu. Predpokladá, že odstúpenie od Green Dealu prinesie úsporu daňovým poplatníkom vo výške cca jeden bilión dolárov. Obrátil sa na kapitánov svetového priemyslu s výzvou preniesť výrobu do USA, kde poskytne pre podnikateľov najnižšie dane na svete. Nezabudol pripomenúť, že dovozcovia budú platiť vyššie clo.

Reakciu na očakávané zmeny po nástupe Donalda Trumpa adresovala na obdobie budúcich piatich rokov Európskemu parlamentu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Vo svojej vízii, ktorú chce predstaviť v najbližších dňoch ako „kompas konkurencieschopnosti“, vychádza z Draghiho správy a orientuje sa na urýchlenie inovácie, na spoločnú cestu dekarbonizácie, konkurencieschopnosti a posilnenia ekonomickej odolnosti a bezpečnosti. Naďalej trvá na nemennosti hodnôt, „ale aby sme ich ochránili, musíme niečo zmeniť predovšetkým v ekonomike“. Budúcnosť ukáže, či tieto opatrenia môžu byť, ako hovorí Draghiho správa budíčkom z nerealistických a ambicióznych plánov. Kľúčovou otázkou pre EÚ zostáva úloha zvýšenia konkurencieschopnosti, čo predpokladá zníženie cien energií. Cestou, ako to dosiahnuť, je výrazne viac investovať do novej generácie zelenej technológie, geotermálnej energie, a to pre odpútanie sa od závislosti od ruských dodávok fosílnych palív.

Experti upozorňujú EK, že treba zvážiť vplyv Green Dealu na poľnohospodárstvo, ktoré je pod tlakom. Zvýšené náklady na vstupy a prácu ohrozujú ziskovosť poľnohospodárov. Ceny vstupov na celom svete, akými sú energia, hnojivá, chemikálie na ochranu rastlín, sa za posledné roky zvýšili o 80 až 200 %. Klimatické zmeny stláčajú zisky. Teplejšie podnebie zvyšuje variabilitu počasia, častejšie sú akútne poveternostné zmeny, suchá atď. Aby poľnohospodári zvládli tieto výzvy a zostali ekonomicky životaschopní, musia hľadať inovatívne riešenia, ktoré si vyžadujú vysoké investičné vklady.

Protest francúzskych farmárov v Saint-Etienne-de-Fontbellon, január 2024. Foto: Wikimedia.org

Dosahy uplatňovania politiky EÚ a Green Dealu, ktorá neúprosne tlačí poľnohospodárov pod sankciami plniť príkazy a nariadenia, vyvolali protesty farmárov, ktoré sa šírili v minulom roku naprieč celou Európskou úniou. Protestujúci poľnohospodári zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Španielska, Nemecka, Francúzka, Holandska či Írska v sprievode poľnohospodárskej techniky, najmä traktorov, vyjadrili nesúhlas s riadením a pripravovanými zámermi politikov EÚ. Európski poľnohospodári vyslali jasný signál – chceme vyrábať potraviny a nakŕmiť nimi Európanov, nie sa so založenými rukami pozerať na to, ako sa z EÚ vytráca život na vidieku a schopnosť vyrábať potraviny. Poľnohospodári protestujú proti nezmyselnej byrokracii, ktorá zahŕňa vypĺňanie papierov a odpovedanie na stupídne otázky. Majú výhrady k spoločnej európskej poľnohospodárskej politike. Protesty poľnohospodárov neutíchajú ani tento rok. Už začiatkom roka poľskí farmári protestovali proti Green Dealu v deň slávnostného otvorenia polročného poľského predsedníctva v Rade Európskej únie. Poľnohospodári nesúhlasia s obmedzeniami v rámci Európskej zelenej dohody pri používaní pesticídov, insekticídov a priemyselných hnojív a pri dovoze komodít z Ukrajiny. Poľnohospodári vo viacerých štátoch (najmä Francúzsko, Taliansko a Poľsko) majú obavy a protestovali proti uzatvoreniu dohody s Mercosurom, ktorú podpísal začiatkom decembra v Montevideu po boku predsedníčky komisie Ursuly von der Leyenovej aj eurokomisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič.

Poľnohospodári sa oprávnené obávajú, že dohoda s Mercosurom, piatimi juhoamerickými krajinami (Brazília, Argentína, Uruguaj, Venezuela a Paraguaj), povedie k dovozu lacných bezcolných potravín na trh EÚ. Uzatvorením zmluvy s Mercorusom sleduje EK zabezpečenie dovozu mäsa a potravín, ktoré budú chýbať po znížení stavov hospodárskych zvierat v rámci naplnenia programu Green Deal. Dohodu Európskej únie s Mercorusom musia ešte schváliť členské štáty v Rade EÚ a Európsky parlament.

Problémy, proti ktorým protestovali Európania, neobišli ani poľnohospodárov na Slovensku, ktorí solidárne s požiadavkami protestujúcich súhlasili. Bežný spotrebiteľ nevie, že skoro všetko, čo si v obchode alebo na trhu kúpi, je výslednicou spleti dotácií, schém, noriem, nariadení, kvót, stimulov a podpôr najrôznejšieho možného druhu. Zbadá to, ak si náhodou všimne, že jablko zo Slovenska, hoc aj z druhej dediny, je drahšie ako jablko z druhého konca planéty. Poľnohospodári majú výhrady k spoločnej európskej poľnohospodárskej politike, ktorá podstatnou mierou prispela k tomu, že Slovensko stratilo sebestačnosť a dnes je cca zo 60 % závislé od dovozu potravín. Ceny potravín na domácom trhu sú pre značnú časť obyvateľstva vysoké a sú predmetom politického boja. Namiesto toho, aby sa hľadalo riešenie v odborných diskusiách, vedú sa politické debaty, ktoré k riešeniu neprispievajú. Za vysokými cenami potravín na Slovensku treba hľadať ekonomické smerovanie poľnohospodárstva po roku 1989 – „dovoz lacných potravín zo zahraničia“. Táto politika doviedla Slovensko k strate sebestačnosti, k likvidácii potravinárskeho priemyslu, stavov hospodárskych zvierat, k strate konkurencieschopnosti a k závislosti od dovozu potravín.

Slovensko v poľnohospodárstve zaostáva nielen za starými krajinami EÚ, ale aj za našimi susedmi. Môžeme to sledovať napríklad v štátoch V4, ktoré roky výraznejšie podporujú poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel. Zatiaľ čo v Poľsku sa predáva 85 % domácich poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, v ČR 72 %, v Maďarsku 71 %, na Slovensku je ich na pultoch obchodov okolo 40 %. Tomu sú úmerné aj ceny potravín, ktoré oproti priemeru v Európskej únii sú v Poľsku nižšie cca o 30 %, v Maďarsku o 19 %, v Česku o 16 %, zatiaľ čo na Slovensku len o 3 až 4 %. Pri pohľade na tieto hodnoty je zrejmé, že zvýšenie sebestačnosti tlačí ceny smerom nadol.

Predstavitelia Slovenskej priemyselnej a poľnohospodárskej komory sa nie prvýkrát obracajú na ministra a vládu s cieľom upozorniť na kritickú situáciu v potravinárskom priemysle, ktorý trpí investičným dlhom. Požadujú, aby vláda SR urobila nevyhnutné kroky a finančne podporila zo štátneho rozpočtu potravinársky priemysel a nespoliehala sa len na prostriedky Európskej únie. Slovensko je schopné vyrábať kvalitné potraviny. Na to, aby bolo aj konkurencieschopné, potrebuje moderné technológie a spracovať doma všetku poľnohospodársku produkciu. Pokiaľ sa budeme správať ako kolónia a vyvážať státisíce ton obilnín len preto, že sme zrušili chovy hospodárskych zvierat, ak budeme vyvážať živé ošípané, hovädzí dobytok, kurence len preto, že nemáme bitúnok schopný konkurencie, ak budeme spätne s pridanou hodnotou dovážať potraviny, budeme – ako ukazujú staršie údaje – druhou najmenej efektívnou krajinou v Európskej únii ako celku, pričom dokážeme vyprodukovať na jedno euro investované do poľnohospodárskej produkcie hodnotu cca 0,9 eura na výstupe. Na porovnanie, Maďarsko vyprodukuje 1,288 eura. Je na vláde a poľnohospodároch a potravinároch, aby tento stav zmenili. Je načase, aby vláda začala konečne plniť svoje programové vyhlásenie a od slov prikročila k činom.

Celoživotné skúsenosti ma presviedčajú, že príčinou upadajúceho poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu na Slovensku je ľahostajnosť spoločnosti, ktorá veľmi rýchlo podľahla ošiaľu reklamy a vábeniu nadnárodných obchodných reťazcov a privítala ponúknuté lacné, hoci aj menej kvalitné potraviny. Spoločnosť sa ľahostajne prizerá na to, ako hospodárime s pôdou, ako nám rastú ako huby po daždi na ornej a poľnohospodárskej pôde logistické základne, fabriky a sídliská. Nevážime si prácu poľnohospodára v spoločnosti. Odmena za prácu sa prepadla na dno spoločenského záujmu. Nemalým dielom k tomu, že poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel sú v stave, v akom sú, prispeli aj vlastní poľnohospodári, ktorí sa nedokázali zjednotiť, ale delia sa na dobrých a zlých, veľkých a malých a nevedia sa dohodnúť na jednej organizácii, ktorá by hájila ich záujmy, čo výhodne zneužívajú politici a rôzne organizácie vo svoj prospech. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ako verejnoprávna a samosprávna inštitúcia má významné osobnosti, štruktúry a mohla by reprezentovať pri dobrej vôli celé spektrum

Obmedzené zásahy štátu na zmiernenie rastu cien potravín môže urobiť využitím kompetencii Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Má upravenú pôsobnosť v oblasti cien potravinárskych výrobkov, určuje rozsah cenovej evidencie, zásady cenovej kontroly, vykonáva cenovú kontrolu a uskutočňuje konanie vo veciach porušenia cenovej disciplíny. Podľa zákona o cenách môže ministerstvo ustanoviť všeobecne záväzným právnym predpisom u vybraných potravinárskych výrobkov rozsah, spôsob stanovenia a ostatné podrobnosti nevyhnutné pre určenie ekonomicky oprávnených nákladov. Zásahy štátu reguláciou cien potravín ako riešenie je menej úspešné ako zníženie dane s pridanej hodnoty, ktoré je v právomoci vlády. Na základe posúdenia ekonomicky oprávnených nákladov obchodných reťazcov by vláda mohla limitovať opodstatnenosť výdajov na reklamu znížiť a určiť, že náklady na reklamu si budú organizácie hradiť z vlastných zdrojov. Určite by to bolo prechodnejšie ako uvalenie odvodov zo zisku.  

nie je len v záujme zníženia utrpenia obyvateľstva, zastaviť zomieranie státisícov vojakov na fronte a dôsledky vojny na celosvetovú ekonomiku. Zatiaľ čo štát obyčajne v rozpočte plánuje prostriedky napr. na obnovenie bojovej techniky, na reálne vojnové udalosti finančné zdroje neplánuje a tak vojna je financovaná na konto napr. školstva zdravotníctva atď. alebo sa štát zadlžuje, čoho dôkazom vysoké dlhové zaťaženie aj ekonomicky silných krajín nielen Slovenska.

Vojna nie len na Ukrajine výrazne ovplyvňuje životné prostredie, na ktoré sme v rámci Green Dealu vynaložili miliardy eur. V celosvetovom meradle sú ozbrojené sily najväčším producentom skleníkových plynov. Správa organizácií Scientists for Global Responsibility (SGR) a The Conflict and Environmental Observatory (CEOBS) odhaduje, že v roku 2022 boli svetové ozbrojené sily zodpovedné za približne 5,5 percenta celkových globálnych emisií skleníkových plynov. Na ilustráciu: keby bola svetová armáda štátom, bola by na štvrtom mieste a jej emisie by prevyšovali emisie Ruska. Keby všetky členské štáty NATO dosiahli vojenské výdavky vo výške požadovaných 2 percent HDP, emisie by do roku 2028 narástli o 51 percent. Zostáva nezodpovedanou otázkou kde sú naši ekológovia, ktorým vadí „uprdovanie“ kráv, a nie vojna, ktorá pre spoločnosť znamená mimoriadne nebezpečenstvo   

Všeobecne sa potvrdzuje skutočnosť, že zvyšovanie cien potravín sa nezastaví. Naopak. Zmiernenie tempa rastu cien na Slovensku môže priniesť jedine zvýšenie konkurencieschopnosti, vlastnej produkcie, pokles cien energií a vstupov a uplatnenie najnovších poznatkov vedy.

(Ing. Anton Julény senior je poľnohospodársky inžinier)

(Celkovo 305 pozretí, 2 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

  1. Vážený pán inžinier,
    veľmi dobrý analytický článok, ktorý nemôžem nedoplniť o moje poznatky, keďže som 20 rokov odrobil v poľnohospodárstve, nielen vo výskume. O poľnohospodárstve sa nemôže hovoriť všeobecne, čo robí EÚ. Máme rôzne typy a druhy pôd, černozem, hnedozem, piesčité pôdy atď. JRD Horná Súča má nutne iné hospodárske výsledky, keďže je v hornatom teréne, ako JRD Lehnice, ktoré hospdári na rovine, ani náznak kopčeka. VÚZH, kde som robil, mal svoj majetok, kde sa robili klasické poľné pokusy a na JRD Lehnice sme realizovali poloprevádzkové pokusy. Dávky NPK boli stanovované odborníkmi, ale naschváľ sa lucerna prehnojovala, aby sa mohol sledovať dôsledok na dojniciach, teda na mlieku. To prísne kontrolovala hygienička Černá. Mám list z Ministerstva poľnohospodárstva v Paríži, kde si vyžiadali výskumné práce niekoľkých kolegov a kolegýň. Vyžiadali si aj môj, lebo ja som písal o optimalizácii RV a v ŽV v podmienkach závlah pomocou optimalizačného modeluu. Moje modely mali 250 rovníc a nerovníc a 300 premenných, aj 550 rovnic a 600 premenných a najväčší 2 200 rovníc a 2 500 premených. Prišli a vysvetlil som im celý model, ale som ich odvidol aj na JRD Leknice, kde sme ho aplikovali, teda už predseda JRD ho mal na počítači. Model mal niekoľko sekcií rovníc, začínala sekcia pôdy. Mala tieto rovnive: výmera pôdy zavlažovanej, výmera pôdy nezavlažovanej, výmera viníc, výmera lúk zavlažovaných,výmera pasienkv zavlažovaných, výmera sadov zavlažovaných, výmera lúk a pasienkov nezavlažovaných, výmera sadov zavlažovaných, výmeča sadov nezavlažovaných A potom nasledovali ďalšie sekcie. Mimoriadne rozsiahla bola množina rovníc o výžive rastlín, kde sme neuvažovali iba o NPK, ale aj o maštalnom hnoji, ktorý, ak ho nebolo dosť, sa dopĺňal NPK. Dávky boli staniovené vedecky, lebo sme mali ddelenie agronómie a bol aj Výskumný ústav pôdoznaôectva a výživy rastlín, kde sme to odkonzultovával. Ale hlavne sme model najskôr konzultovali s agronómom a živočichárom priamo na JRD. V stĺpcoch modelu boli uvedené všetky plodiny, ktoré JRD pestovalo a pre každú plodinu boli uvedené hodnoty už spomínaných NPK. Nasledovali stĺpce, premenné pre ŽV začínajúc teľcami rôznych vekových skupín a končiac dojnicami s rôznou dojivosťou. Model končil ekonomickou sekciou, ktorá mala až 30 riadkov a 35 premenných.Francúzom som dal model 30×40 s fortranovským programom realizácie optimálnych výpočtov. Toto všetko EÚ nemôže vedieť. Oni hovoria zhruba, nie o potrebných detailoch, čo si reálne hospodárenie na pôde ozaj žiada. EÚ po problémoch poľnohospodárstva skáče po povrchu ako vodná blcha po hladine vody, nezanecháva ani stopy. Keď do problému nevidíš, nevieš ho riešť. Žiaľ, ani naši europoslanci. Takže poľnohospdárstvo nielen u nás ide dolu vodou.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter