Ženám od Jána Šimonoviča

„Lenže skôr láska ako hrôza
Rozpení práve meravením
Úbohé všetky časti tela,
A tie sú vo mne ako rebrík, po ktorom sa chodí,
Všade sú ženy, ženy,
V nás majú položenú ruku
Meniacu sa na spoločnú zámienku.
Akoby nič sa pri mne rozkračujú
Robiac mi v spánku strašné veci
A po častiach ma obracajú k sebe.“

(Rozum a plač)