Blížia sa komunálne voľby a tie nie sú o nič menej dôležité, ako voľby do zákonodarného zboru. V mnohých obciach a regiónoch budú ešte významnejšie a ich výsledok bezprostrednejšie ovplyvní životy občanov.
Mrzí ma toľko koncentrovanej neefektívnosti, keď mnohí kandidáti na primátorov nemajú šancu… Ale tá túžba zviditeľniť sa, vidieť svoje meno na súpiske kandidátnej listiny za každú cenu, zbohom zdravý rozum. „Egohrátky“ pokračujú.
V úvode treba zdôrazniť, že „viesť samosprávu“ (tvrdí to aj Únia miest Slovenska) je v súčasnosti mimoriadne náročné. Miera nových povinností, zodpovednosti, neistoty a kritiky, ktorú štatutári samospráv musia znášať, odrádza potenciálnych záujemcov o tieto funkcie. V mestách sa naopak objavujú kandidáti, ktorí si toto vôbec neuvedomujú, nevedia, aké sú kompetencie samosprávy a primátorov, dávajú voličom nereálne sľuby a kandidatúru považujú za pokus o „zamestnanie“.
Ja osobne sa nepozerám na mesto ako na mapu, ale ako na živý organizmus, ktorý musí rásť. Ako vieme, aj živé organizmy spia a zomierajú. A tak máme ospalé mestečká aj mŕtve mestá.
Mesto je jeden z najväčších výtvorov ľudí. Mesto rastie alebo upadá, mesto reaguje na potreby jeho obyvateľov, spotrebováva zdroje a produkuje odpad, jeho dopravné tepny pôsobia ako žilový systém človeka, dnes má vďaka technológii aj vnemy/senzory, ktoré zbierajú informácie, usmerňujú chod mesta, mestá sa prispôsobujú novým podmienkam a to všetko funguje ako v prírode, kým do toho nezasiahnu nekvalifikovaní politici, ktorí ich ničia svojimi predsudkami a ideológiami.
Ako mi v tejto súvislosti napísal náš veľmi známy reformátor verejnej správy. „V podmienkach Slovenska má primátor v meste (a podobne aj starosta v obci) v porovnaní s primátormi v Európe veľmi silné postavenie, má mandát priamo od občanov, je štatutárom mesta a má právnu zodpovednosť za celý mestský úrad. Z tohto titulu má vplyv na manažment všetkých organizácií mesta a spolu so zástupcami – viceprimátormi – a prednostom úradu môže vytvoriť silný manažérsky tím, ktorý často môže vyvážiť opozíciu v zastupiteľstve.“
Primátora vo voľbách by sme nikdy nemali vyberať len podľa sympatií, a to ani politických, lebo podľa mňa pri spravovaní záležitostí mesta by mal:
- spravovať mesto tak, aby z toho profitovali všetci obyvatelia s dôrazom na trvalo bývajúcich obyvateľov mesta a miestnych podnikateľov, pretože koná v ich mene;
- pri rozhodnutí, ktorého dôsledky sa výrazne dotknú obyvateľov mesta a ich spoločných peňazí, prípadne majetku, by mal venovať dostatok času na komunikáciu s obyvateľmi;
- do správy a rozvoja mesta vtiahnuť všetkých, čo majú záujem formovať svoje mesto;
- musí byť dobrý manažér, správca spoločného majetku, spoločných peňazí, musí dbať o verejnú infraštruktúru, vytvárať podmienky pre investovanie, a preto je pre mesto veľkou výhodou, ak má skúsenosti a vie si vybrať aj dobrých spolupracovníkov.
Primátor má byť zástupcom všetkých zainteresovaných, zdôrazňovanie politickosti a absencia sebareflexie je smutným odrazom nielen politickej kultúry, ale aj tej ľudskej.
Bolo by teda veľkou výhodou, keby primátorom bol zručný a dôveryhodný manažér, ktorý si vie vyberať do tímu schopných ľudí a vie ich efektívne riadiť. Schopnosť vtipne a pohotovo odpovedať v televízii na otázky moderátora je to posledné, čo v tejto funkcii považujem za podstatné. Nanešťastie, mám obavy, že mnohí nastávajúci voliči si budú myslieť opak.
Okrem toho, keď sledujem komunikáciu kandidátov, vrátane všadeprítomnej veľkoplošnej reklamy, tak tie myšlienky vnímam často ako nerealizovateľné nadnesené slogany, slovné šaláty, ktoré majú len pekne vyznieť, ale sú len prázdnym marketingom bez vážne mysleného obsahu.
V dnešnej uponáhľanej a ukričanej realite môžeme z marketingu, najmä jeho detailov (v ktorých sa tradične ukrýva čert) vyčítať mnoho z toho, aký je kandidát dôsledný a aký profesionálny má tím.
Niektorí nesľubujú nič a ak to občanom stačí, je to ich rozhodnutie.
Je dobré, že mestá a obce majú vysokú mieru samosprávy a že nefungujú ako cez kopirák jedno ako druhé. Veľké mestá sú často globálne silne prepolitizované a nerobím si prehnané nádeje, že by moje riadky mohla väčšina budúcich voličov prečítať a vziať si k srdcu. Mnoho tých prázdnych sľubov a napudrovaných billboardov zrejme bude fungovať. Ale dúfam, že to takto nebude všade na Slovensku a medzi tými stovkami miest a tisíckami obcí sa nájdu aj také, kde budú občania voliť zodpovedne a primátori pracovať príkladne. Príkladne pre zvyšok Slovenska.
Nenechajme si preto šancu prejsť medzi prstami. Voľme zodpovedne, a nie ako malé deti z trucu, aby sme upútali pozornosť. Za svoje prípadné omyly totiž ponesieme zodpovednosť, aj keď v prípade volieb nebude osobná, ale kolektívna.
Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
Jedna odpoveď
Je pravda, že predovšetkým komunálne voľby sú pre nás občanov dôležité predovšetkým v tom, že nimi priamo ovplyvňujeme chod každej obce, či mesta. Pre nás voličov hlavne v menších mestách, či obciach je veľká výhoda v tom, že väčšinu kandidátov dôverne poznáme mnoho rokov. Teda nie predvolebná kampaň a sľuby v nej by nás malo ovplyvniť, ale osobné poznanie. To by malo byť rozhodujúce pri našej voľbe. Ak chceme dať hlas tým najvhodnejším, treba potlačiť emócie, kamarátstvo, rodinu a uprednostiť zdravý rozum. Voľby nie sú boj, ale súťaž tých, ktorí sa uchádzajú o naše hlasy. No a tak ako to už v súťaži býva, tí úspešní budú spokojní a šťastní, tí čo neuspeli možno sklamaní a smutní. To by však nemalo byť pre nás až také dôležité. Ďaleko dôležitejšie je pre nás, aby uspeli a následne boli spokojní predovšetkým tí, ktorí nekandidujú. Teda občania – voliči.
S úctou Ľubo Dzurák