Voľby do NR SR prostredníctvom pošty

V poslednom čase prebiehala kampaň na podporu účasti vo voľbách formou zaslania hlasovacieho lístku poštou. Registrovať sa pre takýto spôsob voľby do Národnej rady SR kandidujúcich politických strán a hnutí bolo potrebné najneskôr do 9. augusta. Do tohto termínu sa pre takúto formu voľby právoplatne registrovalo 72 993 občanov SR.

Zdroj: petržalka.sk

Hneď na úvod tohto svojho zamyslenia si kladiem rétorickú otázku, či by sme boli svedkami spomínanej kampane na podporu účasti slovenských občanov na nadchádzajúcich parlamentných voľbách aj vtedy, ak by v zahraničí žili najmä voliči súčasnej politickej opozície. Predpokladám, že politickí aktivisti, zapojení do výziev nabádajúcich občanov SR žijúcich v zahraničí k voličskej účasti v nadchádzajúcich voľbách, disponujú prieskumami spomedzi týchto ľudí a vychádza im, že by mohli zvýšiť šance na slušný volebný výsledok najmä pre stranu Progresívne Slovensko.

Taktiež si kladiem otázku, či je možnosť takéhoto hlasovania poštou správna. Za najväčší problém takéhoto hlasovania považujem zachovanie jeho tajnosti. V prípade – takpovediac normálneho – spôsobu hlasovania pred volebnou komisiou vo voličskej miestnosti musí volič vstúpiť do priestoru vyhradeného na úpravu hlasovacích lístkov, čiže za plentu. Ak by chcel takýto volič upravovať hlasovací lístok inde ako za plentou, volebná komisia by mu hlasovanie neumožnila. Tieto pravidlá striktne stanovuje § 24 odsek 3 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva.

Tajné hlasovanie je tak úradne dozorované a iná forma hlasovania nie je prípustná (s výnimkou pre ľudí so zdravotným postihnutím a ľudí, ktorí nevedia čítať alebo písať – § 24 odsek 6).

Tajnosť hlasovania pre voličov, ktorí volia poštou, však nie je nijako riešená. Pravdepodobne sa predpokladá, že korešpondenčný volič sa o svoju tajnosť hlasovania postará sám – tým, že si vyberie vhodný čas i miesto pre vyplnenie a odoslanie svojho volebného lístka. Predpokladám, že v drvivej väčšine prípadov to tak aj bude. Keď by to tak nebolo – čiže keby volič bol pod vplyvom inej osoby donútený hlasovať určitým spôsobom, odporujúcim jeho vôli – pravdepodobne by to nemalo významný dopad na výsledok volieb vzhľadom (snáď) na málopočetnosť takýchto prípadov.

Napriek tomu sa mi takýto spôsob výkonu volebného práva nepozdáva. Na rozdiel od bežného spôsobu hlasovania nie je v prípade korešpondenčného hlasovania zabezpečená nielen tajnosť takéhoto hlasovania, ale ani overenie totožnosti hlasujúceho, neovplyvňovanie hlasujúceho počas výkonu hlasovania napr. politickým marketingom, či nakladanie s obálkou počas jej odoslania zo zahraničia na adresu Ministerstva vnútra SR (Drieňová 22, Bratislava). Netuším, ako je riešené nakladanie s obálkami po ich prijatí na ministerstve vnútra – snáď je to však riešené tak, aby nemohlo dochádzať k pochybnostiam ohľadne akejkoľvek manipulácie s týmito lístkami.

Ak by našim spoluobčanom žijúcim v zahraničí bolo umožnené – namiesto súčasnej možnosti voliť poštou – voliť napr. na slovenských zahraničných konzulátoch, prípadne konzulátmi zriadených miestach podľa konkrétnej potreby, považoval by som to za formálne optimálny spôsob výkonu volebného práva.

Tak, či onak… tento text som začal písať s inou myšlienkou, ako tou, či je správne mať takýto – poštový – spôsob volieb. Pôvodne som si totiž položil otázku, aký vplyv môžu mať voličské hlasy zo zahraničia na výsledok nadchádzajúcich volieb. Našiel som si dáta pre viaceré minulé voľby do NR SR a prišiel som k týmto číslam:

Počet oprávnených voličov v SR: 4 433 000.

Volebná účasť: od 54,67 % v roku 2006 po 84,24 % v roku 1998.

Prepadnuté hlasy (čiže hlasy odovzdané nezvoleným stranám): od 5,73 % v roku 1998 po 28,39 % v roku 2020.

Pre predstavu, aký vplyv by mohli mať korešpondenčné hlasy na výsledok nadchádzajúcich volieb, som si do excelovskej tabuľky nahodil, že volebná účasť by mohla byť 65 % a predpoklad prepadnutých hlasov 15 %.

Vyšlo mi, že ak by skutočne hlasovali všetci, ktorí si o korešpondenčné hlasovanie právoplatne a včas zažiadali – čiže temer 73 000 občanov – tak ich počet na celkovom volebnom výsledku by bol približne 2,98 % (a to za predpokladu, že by všetky korešpondenčné hlasy boli odovzdané zvoleným politickým stranám, čiže bez započítania odhadovaných 15 % prepadnutých hlasov).

Pre zaujímavosť ešte uvediem, že ak by nadchádzajúce voľby do NR SR prebehli približne s takými parametrami, ako som si zadal (čiže 65 % volebná účasť a 15 % prepadnutých hlasov), tak pre účasť politickej strany v budúcej Národnej rade SR by bolo nutných 122 462 platných voličských hlasov.

Ak by bola volebná účasť iba 55 % (čo bola historicky najnižšia účasť vo voľbách do NR SR) a prepadnutých hlasov by bolo 15 %, tak na získanie hranice 5 % pre vstup do NR SR by bolo potrebných 103 621 voličských hlasov. V prípade, ak by bola volebná účasť 84,24 % (čiže historicky najvyššia účasť vo voľbách do NR SR), tak spomínaná hranica 5 % by predstavovala hodnotu 158 710 voličských hlasov.

Či sú uvedené počty hlasov potrebných pre vstup politickej strany do NR SR vysoké alebo nízke… to je najmä vecou názoru. Vzhľadom na nízke počty členov slovenských politických strán sa mne osobne takéto čísla javia byť relatívne vysoké.

Napríklad taká politická strana SMER-SD má približne 13 000 straníckych príslušníkov – čo znamená, že na dosiahnutie 5-percentnej hranice potrebnej pre vstup do NR SR by na každého člena strany pripadala nutnosť naviazať na seba približne 9 až 10 voličských hlasov.

Pre malé strany, ako napr. SaS s počtom členov na úrovni +/- 230 straníckych členov, by každý príslušník tejto strany v prípade cieľa dostať sa do NR SR musel mať schopnosť na seba naviazať viac než 500 voličských hlasov – čo rozhodne nie je málo.

Nech už je to akokoľvek – či veľa, či málo – voľby do NR SR budú už približne za 1 a pol mesiaca. Zúčastniť sa na nich považujem priam za republikánsku občiansku povinnosť – problém však je, komu to hodiť. Ako to už býva… veľká časť slovenských voličov (vrátane autora tohto článku) bude voliť nie z presvedčenia o najlepšej možnej voľbe, ale z presvedčenia o voľbe najmenšieho zla. Či je takýmto spôsobom možné zvoliť si určité politické strany a ich nominantov – z ktorých následne vznikne aj niečo viac, ako iba vláda najmenšieho zla, by bolo na ďalšiu samostatnú úvahu. Napriek tomu mám však za to, že ísť voliť je správne rozhodnutie a dúfam, že volebná účasť bude čo najvyššia.