Teátro pri predstavovaní kandidátov do volieb

Predvolebná kampaň sa začala marketingovým predstavovanie kandidátov na poslancov NR SR v predčasných voľbách. Charakterizovala ju faloš, pretvárka a vyviňovanie sa v divadelnej šou. Tá mala jediný cieľ, a to upútať voliča. Všetky strany hovorili o svojej kandidátke ako o najlepšej, o odborníkoch, o ich pripravenosti slúžiť ľudu a riešiť problémy občanov, to, ako ich riešiť, však spravidla chýbalo. Zo strán bývalej koalície išlo o zdrvujúcu kritiku vlád Smeru – SSD, naopak, zo strany opozičných strán o kritiku najmä tej poslednej. Šokujúce bolo dištancovanie sa od Matovičovo-Hegerovej vlády dokonca i u tých strán, čo boli jej súčasťou. Niektorí si chyby vôbec nepripustili a hovorili o najlepšej vláde, ako OĽaNO a Za ľudí, iné vládne strany sa od chýb dištancovali, ako SaS, Sme rodina a Hegerovci, no a  Demokrati prosili občanov o druhú šancu. Znovu však išlo o prázdne sľuby, či všeobecne očakávané slová, vyplývajúce z prieskumov názorov občanov.

V nedeľu do polnoci odovzdalo na Ministerstve vnútra svoje kandidátky 24 strán a 1 koalícia, na ktorých je 2 728 kandidátov. Okrem súčasných poslancov, bývalých ministrov a niekoľko desiatok odborníkov je tam i množstvo politických kreatúr, exotov, komediantov a lojálnych členov strán. Novinkou je množstvo prekvapení a prestupov chameleónov zo strany do strany. Ak by občan mal dať hlas všetkým 150 kandidátom na volebnej listine jednotlivých strán, muselo by mu prísť nevoľno a nemohol by voliť ani jednu z nich.

Spájanie pravice sa skončilo fiaskom

Pravicové strany od pádu vlastnej vlády dezolátov deklarovali snahu o spájanie, lebo Slovensko obchádza strašidlo Fica s jeho Smerom – SSD. Žeby sa pravica motivovala Manifestom komunistickej strany, ktorý sa začína vetou: „Európu obchádza strašidlo – strašidlo komunizmu.“?
Osobitne aktívne proklamovali spájanie Matovič, Heger a Dzurinda, no ako hovoria bratia Česi,  „skutek utek“. Výsledok je dnes jasný, spájanie sa skončilo, žiadna dohoda, žiadne spolupráca, len primitívna kamufláž.

Matovičova s.r.o OĽaNO si doplnila názov „a priatelia“ a vytvorila trojkoalíciu (nik nevie prečo) so stranou sprofanovanej Veroniky Remišovej Za ľudí, ktorá je nielen bez ľudí, ale najmä bez vplyvu a s mizivým politickým výtlakom. Treťou stranou je Kresťanská únia s ultrakonzervatívnou náboženskou fanatičkou Annou Záborskou, ktorá nemá žiadny pozitívny program, len už tri roky predkladá desiatky návrhov na zrušenie či obmedzenie interrupcií a práv žien. Matovič tým akurát môže oslabiť KDH a vyvolať silnú averziu u „obyčajných“ voličov. Ich slovníkom by som vyjadril túto snahu výrazom – chvála Bohu.

Eduard Heger a jeho Demokrati, ktorým už viacerí hanlivo hovoria dementi, v snahe dištancovať sa od svojej vládnej neschopnosti, navrhli za líderku kandidátky neznámu lekárku Andreu Letanovskú. Na kandidátke stavili na svojich „verných koňov“, vojnového štváča Jaroslava Naďa, pomýleného slniečkára Juraja Šeligu pôvodne zo strany Za ľudí, nezvoleného primátora Hlohovca Miroslava Kollára, chameleóna vraj zo Zmeny zdola Jána Budaja a ďalších kandidátov s otáznou odbornosťou a prínosom pre spoločnosť.

Dzurindovým Modrým sa podarilo spojiť aspoň s časťou Mostu – Híd, ale to je tak pri spájaní a jednotnom postupe pravice všetko. Dzurinda na čele kandidátky neodvolateľne spojený s Gorilou môže akurát tak odstrašiť voličov, pretože jeho návrat do politiky by neveštil nič dobré.

Jediný, ktorému spájanie pred voľbami ako-tak vyšlo, je Andrej Danko. Na kandidátkejeho SNS nájdeme viaceré malé strany ako Tarabov Život NS, Radačovského Slovenský Patrioti, či Huliakovu Národnú koalíciu. Nejde o veľké posily, ale SNS do parlamentu posunúť môžu.

Saskári, PS i KDH o spájanie nemali záujem, vyhli sa tak debaklu a možným problémom, keď idú do volieb samostatne.

Posledné, 150. miesto je hitom tohoročných volieb

Politické strany urobia aj nemožné, aby zaujali a získali voličov. To, čo sa však deje v týchto voľbách s posledným 150. miestom na kandidátkach, je anomáliou a určitou absurditou. Zvučné mená skončili na poslednom mieste kandidátky a s určitou nadsázkou možno očakávať, že sa práve oni pobijú o víťazstvo vo voľbách. Vo väčšine prípadov však ide o ľudí, ktorí striedajú strany ako spodnú bielizeň, azda okrem tradičného Matoviča a Artura Bekmatova, ktorý je na kandidátke Smeru – SSD, ale zostal predsedom hnutia Socialisti.sk a zachoval si určité autonómne postavenie.

Okrem Matoviča, ktorý tak robí už od roku 2010, kandiduje za Demokratov predsedníčka Jablka Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorej prínos pre Demokratov bude veľmi otázny; podobne ako za Sasku dobrodruh, čo strieda strany, naposledy v KDH Alojz Hlina, veľký kresťan u liberálov, ktorý možno práve pod hlinou pochová Sasku. Zaujala i strana Sme rodina, kde sa na poslednom mieste v poslednej chvíli objavil prekvapujúco bývalý podpredseda SaS, čo už je ozaj sila, Martin Klus. Zaujala i maďarská Aliancia, keď presadila Györgya Gyimesiho ako číslo 150, ktorému sa podarilo toto zoskupenie rozhádať až tak, že časť Most – Híd z nej okamžite odišla. No a nezaprela sa ani Republika so svojím Milanom Mazurekom.

Aj Hlas – SD nechcel zaostať, a tak na 150. miesto Peter Pellegrini zaradil svojho bratanca a menovca Lukáša Pellegriniho. Predseda KDH tam má tiež menovca Františka Majerského, veď čo je v rodine, to sa počíta. Tentoraz na túto bizarnosť nabehli i v Strane Smer – SSD a v snahe nestratiť ľavicových voličov nominovali Artura Bekmatova, predsedu hnutia Socialisti.sk.

Sú to väčšinou chabé pokusy strán zaujať voliča a získať zopár tisícok hlasov navyše vo voľbách, okrem tých svojich verných. Či sa to osvedčí, uvidíme 30. septembra.

Všetky strany chcú naše dobro, nedajme si ho vziať

Pravica má jedinú agendu, ktorou je strašenie ľudí Ficom  a návratom mafie; nevedno, či tej, ktorá tu bola tri roky pri moci, kritikou toho, čo bolo pred 15 rokmi, strašia spojením s Ruskom a zvelebujú len USA, ktoré nám vraj pomáhajú. Sú to zúfalci, čo nevedia kam z konopí, ako pomôcť občanom, ako riadiť štát. Volebná kampaň a predložené kandidátky týchto strán sú len trápnym klišé.

Už na začiatku kampane bývalé koaličné strany len strašia, ale nepredkladajú žiadne riešenia. Bývalé vládne strany sa zbavujú zodpovednosti, dištancujú od svojho bačovania, sú vraj opoziční, dokonca odborníci, pripravení znovu slúžiť občanom. Namiesto chaosu zavedú poriadok a budú s ľuďmi komunikovať, namiesto vysokých cien potravín zavedú pomoc slabým, nastolia pokoj, demokraciu a dokonca mier. Všetci chcú zmenu, bývalé koaličné  strany sú tiež za zmenu tej svojej zmeny z roku 2020 a opozičné strany hovoria o pozitívnej zmene zmeny. Keby to nebolo do plaču, bolo by to na smiech. Zdá sa totiž, že táto liberálno-pravicová partička považuje voličov stále za hlupákov, za luzu a robí si z nich srandu.

Čo dodať pred horúcim letom?

Bude zaujímavé sledovať – s veľkou pravdepodobnosťou špinavú – volebnú kampaň a najmä konečné zúčtovanie vo výsledkoch volieb. Nemožno však čakať zázraky a občan bude tŕpnuť, ako bude. Niektorí si poplačú, iní budú otvárať šampanské. Taká je, žiaľ, politika.

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha

(Celkovo 480 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter