Protesty nespokojných  poľnohospodárov |2.|

Špecifikom poľnohospodárstva je jeho väzba na pôdu. Poľnohospodár sa nielen v minulosti staral, ale aj teraz sa stará o pôdu ako o živiteľku, udržuje harmóniu s prírodou, ráz a kolorit krajiny. Dodržiavaním agrotechniky predchádza živelným pohromám. Aby mohol plniť tieto základne požiadavky, musí mu spoločnosť vytvoriť podmienky nielen na prežite, ale aj na rozvoj, v opačnom prípade zanikne.

Vo svojom článku z 30. januára 2024 som uviedol, že „Poľnohospodári v Nemecku už ani zďaleka nežiadajú len zachovanie dotácií na naftu, daňové úľavy, ale žiadajú zmenu celého systému v agrárnom sektore“ a nemýlil som sa. Nespokojnosť poľnohospodárov s politikou EÚ vyústila naprieč EÚ do veľkej vlny protestov nielen v Nemecku, ale vo viacerých štátoch EÚ v oveľa väčšej intenzite. Nechýbali ani slovenskí poľnohospodári. Tak ako sme na Slovensku zvyknutí, podarilo sa rozbiť jednotu poľnohospodárov a znovu rozdúchavať problém veľkých a malých, mladých a starých poľnohospodárov… Podstatná časť slovenských poľnohospodárov protestom blokovala slovenské cesty 22. februára. Protestovali proti byrokracii európskych inštitúcií, environmentálnej politike a nezmyselným opatreniam.

Protest slovenských poľnohospodárov 22. februára 2024. Foto: SPKK

Mimoriadne nespokojní boli poľskí poľnohospodári s nedostatočnou ochranou trhu pred  dovozom poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. Z radov poľnohospodárov sa omnoho zvučnejšie ozývajú hlasy, že nová Spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie je za aktuálnych okolností nerealizovateľná a Európska únia by mala prísť s ústupkami.

Veľkou témou nespokojnosti poľnohospodárov je byrokracia v EÚ. Smernice EÚ vďaka byrokratickému aparátu dosiahli vrchol dokonalosti! Upravujú, usmerňujú a požadujú pod zaklínadlom zrušenia dotácií často rozumu sa protirečiace požiadavky, často navyše doplnené domácimi „odborníkmi“. Svojimi skúsenosťami to potvrdzuje Jakub Cíbik, národný koordinátor ESSENCE Slovakia, keď konštatuje: „Dejú sa mnohé absurdity. Napríklad farmári musia dodržiavať termíny kosenia, do 22. júna musia byť všetky lúky do nadmorskej výšky 600 metrov pokosené, inak na ne nedostanú dotácie. Farmári v júni nerobia nič iné, len kosia bez ohľadu na počasie a bez ohľadu na dôsledky pre krajinu. V júni tak máme celé katastre vykosené ako jeden veľký golfový trávnik – bez nektáru pre opeľovače! A to som povedal len jeden bizarný príklad.“ (A. Barát, Pravda 10/3) Od smernice EÚ by som očakával, že rámcovo vyznačí požiadavky na čerpanie dotácii a  vytvorí  priestor na iniciatívne a tvorivé uplatnenie skúseností poľnohospodára v Holandsku, Taliansku v Litve alebo na Slovensku. Nedeliteľnou a samozrejmou požiadavkou každého rozhodnutia EÚ by mala byť predchádzajúca vedecká analýza problému z hľadiska dopadu na ekonomiku, životné prostredie s prihliadnutím na ekonomický rozvoj krajiny.

Spomínam si, že ako predseda družstva v 60. rokoch za hlbokého socializmu som dostal predpis dodávok obilia, strukovín technických plodín a produktov živočíšnej výroby, povinnosť dotovať nedeliteľný fond a týmto sa to skončilo. Spôsob, ako tieto úlohy zabezpečiť, bola úloha vedenia družstva. Osevné postupy, plán hnojenia, obraty stáda atď., to bolo na správe družstva, predsedovi a odbornosti agronóma, zootechnika a ekonóma. Mal som šťastie, že som mohol spolupracovať doktorom Kábrtom, vynikajúcim  slovenským šľachtiteľom a overovať vedecké výstupy v praxi.

Dopady likvidácie živočíšnej výroby

Zo sebestačnej krajiny  od roku 1989 sme sa stali krajinou závislou od dovozu. Len za posledných päť rokov (2017 – 2021) sme doviezli agropotravinárske komodity v čiastke 23 621 mil. eur, z toho živočíšne  výrobky v hodnote 4 433 mil. eur. Po roku 1989 a po vstupe do EÚ v roku 2004 najviac postihnutím odvetvím bola živočíšna výroba. V roku 2004 bol podiel hrubej poľnohospodárskej produkcie v rastlinnej výrobe 46,71 % k živočíšnej výrobe 53,29 %. V roku 2021 v dôsledku likvidácie stavov hospodárskych zvierat sa podiel rastlinnej výroby k živočíšnej výrobe obrátil a je 65 % ku 35 %! 

Zmenili sa stavy zvierat. V roku 2004 sme chovali 540,1 tisíc kusov hovädzieho dobytka, z toho 231,9 tisíc kráv. V roku 2021 evidujeme 418,2 tisíc kusov hovädzieho dobytka, z toho 184,4 tisíc kráv. Počet ošípaných za rovnaké obdobie klesol  z 1 149 tisíc na 432,8 tisíc. Pokles stavov hospodárskych zvierat výrazne ovplyvnil hospodárenie poľnohospodárskych podnikov. Rastlinná výroba sa stala nosným programom viacerých podnikov. V roku 1990 sme vyprodukovali 4 249 tisíc ton obilnín, z toho 2 266,4 tisíc ton pšenice pri  úrode 5,53 t/ha. V roku 2021 sme produkovali 4 308 tisíc ton obilnín, z toho 2 002,2 tisíc ton pšenice pri úrode 5,6 t/ha. Túto produkciu s menšími výkyvmi trvalo udržujeme.

Pomaly ako dedičný hriech na Slovensku sa  prezentuje ako nadbytočná produkcia cca 1 milión ton obilia. Túto myšlienku hlásajú ekologickí aktivisti, napríklad aj europoslanec Hojsík a jednoznačne sa nedištancuje od nej ani Ministerstvo  pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Pritom príčinou prebytku obilnín nie je nadúroda, nadbytočnými sa stali tým, že sme od roku 1989 a aj po vstupe do EÚ v roku 2004 postupne likvidovali živočíšnu výrobu

Podstatné zníženie stavov hospodárskych zvierat má výrazne negatívny dopad na hospodárenie podniku. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že dobre vyvážená podniková produkcia zo živočíšnej výroby zabezpečila pravidelné celoročné tržby na krytie prevádzkových nákladov podniku. Poskytla pracovné príležitosti. Produkciou maštaľného hnoja nielen že zlepšovala pôdu, ale znížila potrebu priemyslových hnojív a teda aj náklady na rastlinnú výrobu. Pastvou dobytka udržujeme pasienky. V neposlednom rade zhodnocujeme rastlinnú produkciu a  vytvárame priestor na rozvoj potravinárskeho priemyslu. V niektorých prípadoch poľnohospodársky podnik využíva odpad zo  živočíšnej výroby v  bioplynových staniciach. Sem putuje hnojovica od dobytka a zostatky z rastlinnej výroby, ktoré nie sú vhodné na kŕmenie. Vzniká metán, ktorý je zdrojom pre výrobu elektrickej energie. Potvrdzuje sa pravidlo, že živočíšna sa nedá robiť bez rastlinnej a rastlinná bez živočíšnej výroby. Výnimkou za socializmu boli spoločné podniky (chov hydiny, ošípaných), ktoré umožňovali špecializáciu.

Aby poľnohospodárstvo udržateľne fungovalo, mal by platiť pomer, že na jeden hektár poľnohospodárskej  pôdy chováme jednu dobytčiu jednotku (jedna krava alebo zviera o váhe aspoň 500  kg). Za týchto podmienok je dostatok organických hnojív a môže fungovať regeneratívne poľnohospodárstvo (predpokladá zníženie syntetických hnojív a vrátenie sa k hnoju, kompostu atď.), čo je aj cieľom EÚ.  Tieto podmienky spĺňajú krajiny s vyspelým poľnohospodárstvom, napr. Dánsko, Holandsko atď., ktoré aj vďaka živočíšnej výrobe sú konkurencie schopné a  plne využívajú vlastnú produkciu rastlinnej výroby.

Poľnohospodárska politika EÚ vyvoláva rastúcu nespokojnosť aj u  obyvateľov únie, ktorí v prevažnej miere podporujú požiadavky poľnohospodárov. Nuž preto, že v konečnom dôsledku problémy poľnohospodárov so zvýšenými vstupmi za energie, služby, pracovné náklady atď. sa premietnu vo zvýšených cenách potravín, na  ktoré je občan denne odkázaný. Na úvahy o lacných potravinách môžeme zabudnúť. Žiadna vláda, ani slovenská, nemôže trvale ročne prispievať z rozpočtu podnikom čiastkou 1,25 miliardy eur na zmiernenie dopadu cien energií.

V poľnohospodárstve pracuje v EÚ viac ako  8 miliónov ľudí. Pritom počet ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve sa dlhodobo znižuje, čo má negatívne následky na vyľudňovanie vidieka. Tieto tendencie podporuje EÚ rozhodnutím o dovoze lacných potravín mimo EÚ. Napomáha tomu aj globalizácia ako proces narastania medzinárodného prepojenia predovšetkým vďaka voľnému trhu, liberalizácii obchodu a sofistikovanejšej doprave, čo umožňuje uzatváranie obchodov nielen na lokálnej úrovni, ale aj s partnermi trebárs na opačnej strane Zeme. Na pultoch našich obchodov sa objavujú jahňatá z Nového Zélandu, kurence z Brazílie, kvety z Afriky atď., čo až tak našim ekologickým aktivistom nevadí.

Pri proteste poľnohospodárov do ulíc slovenských miest a na cesty vyšlo viac ako 2 200 traktorov a na samotnom proteste sa zúčastnilo približne 4 000 poľnohospodárov. Protestom poľnohospodári chceli odkázať EÚ a vláde, ako povedal Emil Macho: „Robíme to v prvom rade kvôli občanom, kvôli nám, kvôli našim deťom, kvôli generácii, ktorá príde po nás, aby nielen Slovensko, ale celá Európa dokázala uživiť svoje obyvateľstvo zdravými, kvalitnými potravinami.“

Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier

(Celkovo 87 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter