Zvýšené ceny potravín a inflácia sú témy, ktoré v posledných mesiacoch rezonujú v médiách aj vo verejnosti. Nie náhodou! Potraviny ako produkt poľnohospodárstva sú prvou ľudskou potrebou. Je to tak preto, že ľudská spoločnosť v každej dobe musí plniť základnú požiadavku, ktorou je zaistiť obživu. Poľnohospodárstvo bolo v minulosti aj teraz je najprirodzenejšou činnosťou ľudstva. Špecifikom poľnohospodárstva je jeho väzba na pôdu. Poľnohospodár nielen že sa stará o pôdu ako o živiteľku, ale udržuje harmóniu s prírodou, ráz a kolorit krajiny. Dodržiavaním agrotechniky predchádza živelným pohromám. Aby mohol plniť tieto základne požiadavky, musí mu spoločnosť vytvoriť podmienky nielen na prežite, ale aj o rozvoj, v opačnom prípade zanikne.
Ilustračné foto: Flickr | conceptphoto.info
Poľnohospodárstvo a obchod s potravinami v posledných desaťročiach podstatne ovplyvňuje globalizácia. Globalizácia ako proces narastania medzinárodného prepojenia predovšetkým vďaka voľnému trhu, liberalizácii obchodu a sofistikovanejšej doprave umožnil uzatváranie obchodov nielen na lokálnej úrovni, ale aj s partnermi trebárs aj na opačnej strane Zeme. Na pultoch našich obchodov sa objavuje jahňacina z Nového Zélandu, kurence z Brazílie, kvety z Afriky atď. Predmetom globalizácie sa veľmi rýchlo stal obchod s potravinami, ktorý je najspoľahlivejším podnikateľským odvetvím. Túto skutočnosť veľmi rýchlo pochopili nadnárodné obchodné spoločnosti, ktoré obsadili trhy v jednotlivých krajinách a okrem zvýšenia kultúry predaja, dovozom masívne dotovaných lacných potravín zlikvidovali menej odolnú domácu produkciu. Slovensko patri medzi najviac postihnuté krajiny EÚ. Stratili sme sebestačnosť v základných druhoch potravín a záporne saldo zahraničného obchodu s potravinami sa pravidelne ročne zvyšuje a za rok 2023 sa očakáva v čiastke 2,3 miliardy. Tieto zmeny niektorí ekonómovia označili ako prínos, iní sa s tým nikdy nezmierili. Za najväčší prínos pre občana pokladajú dovoz lacnejších potravín! Na druhej strane spoločnosti z bohatých krajín ovládli trh a zavádzajú vlastné industrializované spôsoby hospodárenia, narúšajúc pritom spoločenské štruktúry rovnako ako ekosystémy. Ďalším prejavom dnešnej verzie globalizácie a s ňou spojenej liberalizácie je globálny produkčný reťazec prekračujúci hranice štátov a ich jurisdikciu. Globalizácia mení rovnováhu moci v prospech nadnárodných korporácií a finančných inštitúcií, na úkor štátov a občanov a z pozície svojej moci dokážu ovplyvniť aj politiku celých štátov.
Mnohé neduhy globalizácie sa prejavujú aj v EÚ, na ktoré dopláca aj Slovensko. Konkrétnym prejavom sú rozdielne dotácie zo strany EÚ a v jednotlivých krajinách EÚ do pôdohospodárstva a potravinárskeho priemyslu. Oneskorená alebo žiadna odpoveď na aktuálne otázky, napr. dovozy ukrajinských komodít do európskeho priestoru. V neposlednom rade sú to príkazy, nariadenia EÚ, ktoré nezohľadňujú prírodné, ekonomické a tradičné podmienky jednotlivých krajín .
Na Slovensku si ako snehovú guľu tlačíme od roku 1989 problémy pôdohospodárstva, ktoré sa rokmi nabaľujú. Z času načas sa pôdohospodári, keď nemajú iné východisko, vzoprú rozhodnutiam vlády aj EÚ. Máme v živej pamäti vystúpenia našich pôdohospodárov v roku 2018 v podobe „Košickej výzvy“. Protestnú jazdu nespokojných farmárov (19. – 22. 2018), ktorá vyvrcholila podpisom memoranda s opozičnými stranami (SaS, OĽaNO, Sme rodina, Progresívne Slovensko, SMK-MKP a KDH), ako aj účasťou na bratislavskom proteste pri príležitosti výročia zavraždenia J. Kuciaka a jeho snúbenice. Padali silné slová, Slovensko bolo na nohách a požiadavky poľnohospodárov využili politické strany. Časom sa vymenili vlády, z opozície sa stali víťazi a viaceré sľuby zostali ako spomienka na stretnutia pri Dunaji.
Svet zasiahla pandémia, vojna na Ukrajine, následne boli prijaté protiruské sankcie, prišla izraelsko-palestínska vojna, rast inflácie atď., čo všetko vytvára vo svete ekonomické a politické napätie.
Ceny energií sa vyšplhali do nevídaných rozmerov, ani po určitej konsolidácii sa už nikdy nevrátia na pôvodne hodnoty. Ceny vstupov do poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu a služieb sa zvýšili, čo sa prejavilo rastom cien potravín a donútilo vládu zapojiť sa do riešenia rastu cien predovšetkým potravín. Regulácia cien energií a príspevok štátu podnikom na kompenzáciu vysokých nákladov na energiu a schválenie novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorej sa do 30. júna 2024 predlžuje účinnosť tzv. odvodovej úľavy, mala pozitívny efekt na konečnú cenu potravín. Novela rozširuje zoznam poľnohospodárov a potravinárov, ktorých sa opatrenie týka .Štát prispeje čiastkou štátneho rozpočtu približne 39 miliónov eur. Štát pomáha podnikom aj občanom, na druhej strane sa prehlbuje schodok v štátnom rozpočte, čo je trvalo neudržateľné. Pre rok 2024 sa ráta s príspevkom podnikom viac ako miliardou eur, čo nemôže štát trvale dotovať a skôr či neskôr sa dotácie zrušia a ceny potravín sa zreálnia a zvýšia. Súčasné ceny plynu presahujú na burze v Rotterdame úroveň 35 eur za MWh, zatiaľ čo pred konfliktom ešte začiatkom roka 2021 boli ceny plynu na úrovni okolo 15 až 20 eur za MWh. Trvale zvýšené ceny vstupov energie do výrobného procesu nemôže ignorovať žiadna ekonomika ani štát.
Reakciou na ekonomické a politické zmeny v Európe a ich dopad na poľnohospodárov sú protesty farmárov, ktoré sa šírili v minulom roku naprieč celou Európskou úniou. Smernica o priemyselných emisiách a Cieľ obnovy prírody – tieto dva mimoriadne zásadné materiály prinútili európskych poľnohospodárov pricestovať do Štrasburgu. Protestujú poľnohospodári zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Španielska, Nemecka, Francúzka, Holandska či Írska v sprievode poľnohospodárskej techniky, najmä traktorov. Vyjadrili nesúhlas s pripravovanými zámermi politikov EÚ. Podľa smernice „obnovy prírody“ sa časť poľnohospodárskej a lesnej pôdy v EÚ odbremení od akýchkoľvek zásahov človeka. Uvažuje sa o stanovení vysokého podielu chránenej a úhorovanej pôdy v EÚ, kde sa nebude nič pestovať ani chovať. Európski poľnohospodári vyslali jasný signál – chceme vyrábať potraviny a nakŕmiť nimi Európanov, nie sa so založenými rukami pozerať na to, ako sa z EÚ vytráca život na vidieku a schopnosť vyrábať potraviny. Pokiaľ europoslanci prijmú tieto návrhy, tak sa zastaví akýkoľvek rozvoj živočíšnej výroby. Namiesto produkcie potravín máme na časti poľnohospodárskej pôdy pestovať buriny a invázne rastliny? Navyše, k obom materiálom neexistujú žiadne relevantné dosahové štúdie, čo by v praxi priniesli pre ekonomiku poľnohospodárskych podnikov, krajinu ako takú, len obchodovanie s agropotravinárskymi komoditami tretích, teda mimoeurópskych krajín,“ uviedol počas protestu v Štrasburgu výkonný podpredseda SPPK Andrej Gajdoš.
Francúzski farmári na stovkách traktorov v Paríži protestovali proti obmedzeniu používania pesticídov a ďalším environmentálnym predpisom, ktoré podľa nich ohrozujú poľnohospodársku výrobu v krajine. Holandsko považované za zázrak globálnej ekonomiky, je druhým najväčším vývozcom poľnohospodárskych produktov na svete, hneď za USA. Protesty holandských farmárov otvárajú viaceré dôležité otázky v oblasti klimatickej krízy a života farmárov predovšetkýmkvôli snahe vlády znížiť emisie redukciou počtu hospodárskych zvierat..
Mediálny priestor koncom roka aj po tieto dni ovládol veľký protest nemeckých poľnohospodárov, ktorý má finančné pozadie. Rozhodnutie Spolkového ústavného súdu, že nevyčerpaných 60 miliárd eur, určených pre pandemické opatrenia, nemožno previesť do Klimatického a transformačného fondu, vážne narušili finančné plány nemeckej vlády Rozpočtový deficit vo výške 17 miliárd eur federálni ministri kompenzovali škrtmi aj v rozpočte rezortu ministerstva pôdohospodárstva. Zrušili dotácie na poľnohospodársku naftu a úľavy na dane z vozidiel na poľnohospodárske účely. Úsporné opatrenia, ktoré chcela zaviesť vláda, by farmárom priniesli záťaž vo výške jednej miliardy eur. Napriek tomu v porovnaní s vládami strednej a východnej Európy je nemecká vládaštedrá a národné dotácie sú na úrovni 80 % EÚ! Ak by poľnohospodári na Slovensku mali dotácie v rovnakom pomere, nemuseli by sme riešiť krízu v produkcii potravín a ich ceny by neboli neúmerne vysoké a menej kvalitné.
Poľnohospodári v Nemecku už ani zďaleka nežiadajú len zachovanie dotácií na naftu, daňové úľavy, ale žiadajú zmenu celého systému v agrárnom sektore. Radikálne skupiny idú ešte ďalej a vyzývajú vládu, aby odstúpila a chcú predčasné voľby. Podľa prieskumov verejnej mienky až 70 % obyvateľov Nemecka podporuje protesty poľnohospodárov. Ich zástupcovia avizujú ďalšie blokády ciest, ak vláda nesplní ich požiadavky.( Z Berlína Tibor Macák, RTVS.)
Nespokojnosť Nemcov od začiatku roka zhoršuje zdražovanie, ktoré prichádza spolu s ekologickou daňou, teda s poplatkami, ktoré sa zvyšujú z 35 eur na 45 eur za tonu emisií oxidu uhličitého. Vyššia daň sa premieta do viacerých oblastí bežného života. Zvyšuje sa DPH na pohonné látky alebo na kúrenie. Nemci teda od nového roka platia vyššiu daň z plastov, daň z nákladných vozidiel či daň z nehnuteľností.
Protestovať proti vládnej agrárnej politike sa chystajú aj naši susedia z Českej republiky. Poľnohospodári poukazujú na prepad cien poľnohospodárskych výrobkov, napr. medziročne – 2023 oproti 2022 o 19 %. Z toho v rastlinnej výrobe medziročne o 23,3 %, V živočíšnej výrobe bol pokles o 13 %, Naopak ceny potravín výrazne narástli. Podľa Zemědělského svazu ČR, najväčšej členskej organizácie Agrární komory ČR, znížil sal zisk medziročne o 60 % – z 22 mld. Kč v roku 2022 na 8,7 mld. Kč v minulom roku. Českí poľnohospodári sa okrem rastúcich nákladov na energie, ktoré predražujú výrobu potravín, sťažujú na lacný dovoz zahraničnej výroby aj na neutíchajúce európske regulácie.
Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu dvadsať sedmička uvoľnila svoj trh pre ukrajinské poľnohospodárske produkty, čo spôsobilo nadmerné množstvo dovozu ukrajinských produktov predovšetkým tým, že až 80 percent agrokomodít odvezených z Ukrajiny, zostáva na európskom trhu, európski producenti a spracovatelia prichádzajú o tradičné odbytové miesta a kontrakty. Dovoz z Ukrajiny tak ohrozuje konkurencieschopnosť európskych producentov a vytvára nerovnomerné podmienky na vnútornom trhu Európskej únie.
Neriešenie nadmerného dovozu ukrajinských produktov na európske trhy spojilo európskych poľnohospodárov a vyvolalo vlnu protestov zablokovaním ukrajinských hraníc na niekoľko mesiacov dopravcami a poľnohospodármi. Reakciou bolo, že agropotravinárske samosprávy krajín V4 vyslali v decembri 2023 po oficiálnom rokovaní vo Vysokých Tatrách jasné stanovisko Bruselu, aby Európska komisia (EK) prijala jednotné európske riešenie ukrajinského dovozu produktov bez likvidácie vlastnej európskej výroby potravín a potravinovej bezpečnosti pre Európanov. Pod tlakom poľnohospodárov krajiny proti vôli EÚ susediace s Ukrajinou zakázali dovoz komodít z Ukrajiny. O dovoze poľnohospodárskej produkcie z Ukrajiny na trhy členských štátov sa diskutovalo aj v EÚ. Európska únia sa rozhodla prerozdeliť 100 miliónov eur z krízovej rezervy agropolitiky do päť krajín, Slovenska, Bulharska, Maďarska, Poľska a Rumunska, teda krajinám, ktoré najviac postihlo uvoľnenie colného režimu pre ukrajinské agrokomodity. Slovensko z balíka pomoci dostalo 5,24 milióna eur, ktoré Slovenska vláda navýšila o 10 miliónov eur, ktoré boli rozdané pestovateľom pšenice. Vlaňajšiu pomoc Európskej komisie pre slovenských poľnohospodárov označil minister Takáč za nedostatočnú. Podľa jeho slov zostane na Slovensku zákaz dovozu komodít z Ukrajiny v platnosti dovtedy, kým EK nepredstaví celoeurópske riešenie tohto problému.
Poľnohospodárstvo bolo v minulosti aj teraz najprirodzenejšou činnosťou ľudstva. Poľnohospodár nielen že sa stará o pôdu ako o živiteľku, ale udržuje harmóniu s prírodou, ráz a kolorit krajiny. Dodržiavaním agrotechniky predchádza živelným pohromám. Aby mohol plniť tieto základné požiadavky, musí mu spoločnosť vytvoriť podmienky nielen na prežite, ale aj na rozvoj, v opačnom prípade zanikne. Súčasná ekologická ,ekonomická a politická orientácia EÚ akoby ignorovala prírodné, ekonomické a tradičné podmienky jednotlivých krajín, ktoré sa desiatky rokov formovali. Poľnohospodárom prekáža, že EÚ neustále prijímá novú legislatívu a nové obmedzenia. Úrady určujú, ako majú poľnohospodári obhospodarovať pôdu, ako majú chrániť jednotlivé druhy zvierat, ako a čím majú hnojiť, kedy siať, zberať úrodu atď. Poľnohospodári sú tlačení pod ťarchou ekonomických sankcii (krátenie fondov) za štátnu politiku (donedávna Poľsko, Maďarsko). Poľnohospodári majú výhrady a nesúhlasia s pripravenou „Zelenou dohodou“ A čo viac, dodržaním pripravených krokov nebudú negatívne ovplyvnení len poľnohospodári, ktorí zásahy pociťujú intenzívne, ale všetci občania.
Zdá sa, že ministri pôdohospodárstva si uvedomujú naliehavosť riešenia a nespokojnosť poľnohospodárov a na Rade EÚ (AGRIFISH) 23.januára si prvýkrát vymenili názory na pripravovaný strategický dialóg o budúcnosti európskeho poľnohospodárstva .Myšlienku „viac dialógu a menej polarizácie“ podporuje aj predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová. Výsledky diskusie majú byť základom novej Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ, ktorá určí aj smerovanie poľnohospodárstva na ďalších sedem rokov po roku 2027. V novej poľnohospodárskej politike treba zabezpečiť rovnováhu medzi konkurencieschopnosťou sektora a narastajúcim množstvom dodatočných environmentálnych požiadaviek EÚ.
Podnetom protestného vystúpenia slovenských poľnohospodárov, lesníkov a geodetov bola „Košická výzva“ v roku 2018, ktorá požadovala bezodkladné začať s pozemkovými úpravami, rokovať o zastropovaní priamych platieb, ráznejšie bojovať proti korupcii a lepšie chrániť pôdu, vodu a lesy. Viaceré požiadavky boli časom splnené. Bezodkladne sa na škodu veci zodpovedne nezačalo s pozemkovými úpravami. Pod pozemkovými úpravami rozumieme sceľovanie, parceláciu, usporiadanie pozemkov, rozmiestňovanie druhov pozemkov, arondáciu hraníc a s tým súvisiaci výkon právnych, terénnych, komunikačných, vodohospodárskych, protieróznych, ekologických a iných opatrení s cieľom zlepšiť výrobu a prevádzkové pomery, zlepšiť životné podmienky vidieckeho obyvateľstva a usporiadať vlastnícke vzťahy na upravovanom území. Význam a nutnosť pozemkových úprav si uvedomíme pri pohľade na tisíce hektárov zatopených pozemkov napr. na juhozápadnom Slovensku, preto by sa nemalo čakať na realizáciu až po protestoch poľnohospodárov.
Po období niekoľkých kríz a novej vlády zaslúžilo by si Slovensko konečne stabilizované, odolné a životaschopné poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel. Zaslúžili by si to občania aj naša krajina.
Ing. Anton Julény sen. je poľnohospodársky inžinier
