Pravicové harakiri a predpokladané fiasko spájania

V Národnej rade SR došlo koncom januára k paradoxnej situácii, keď rozpadnutá koalícia takmer tri roky bojujúca medzi sebou, po vyslovení nedôvery odvolaní vlády najskôr 92 hlasmi, schválila zmenu Ústavy SR a následne schválila termín predčasných volieb na 30. september 2023. Novelou Ústavy SR umožnila predčasné voľby, ktoré môže pa,rlament schváliť len ústavnou väčšinou 90 hlasov, no zároveň vypustila z návrhu referendum, ktoré je najvyššou formou demokracie. Zabetónovala aj Mečiarov jednoobvodový volebný systém, proti ktorému boli pôvodne všetky strany. Po tomto hlasovaní možno premenovať NR SR na Národnú zradu SR.

Ďalším paradoxom je hodnotenie stavu spoločnosti, keď všetky koaličné i opozičné strany okrem OĽaNO a Za ľudí hovoria o marazme, chaose a psychiatrii, pričom k tomuto stavu výrazne prispela a je zaň zodpovedná doterajšia koalícia. Ďalšou anomáliou je vyhováranie, keď dnes počúvame, že všetci v koalícii chceli voľby skôr a ani nevedia, kto navrhol september, ani ako sa dohodli, čo potvrdzuje ich pokrytectvo a častú nepríčetnosť. Vládne strany vajatajú a nevedia, ako ďalej. Chcú sa spájať, no nevedia s kým a jediné, čo vedia, je bojovať do posledného dychu proti Ficovi. To však na víťazstvo vo voľbách celkom iste stačiť nebude.

Pravica sa dokázala spojiť a efektívne spolupracovať len v boji proti Mečiarovi vo voľbách 1998 a potom v roku 2004 pri vstupe Slovenska do Európskej únie a NATO. Od tohto času sa sústavne triešti, strany sa drobia a vznikajú nové. Prehlbuje sa tiež rozkol medzi liberálnymi a konzervatívnymi stranami, ale aj rozkol v ich vnútri. Teraz sa pravica pokúša o politický „comeback“, návrat do vedenia štátu, nie však bojom za niečo, ale bojom proti „mafii“, pod ktorou myslia Smer SD, presnejšie Fica či Pellegriniho.

Skutočné ciele odkladu predčasných volieb

Priehľadný a nesplniteľný je zámer potrimiskárov pri oddialení predčasných volieb, ktoré budú, mimochodom, len päť mesiacov pre riadnymi voľbami.Cieľ bol jasný, zostať pri moci čo najdlhšie, predĺžiť si užívanie poslaneckých výhod a platov (priemerný príjem poslanca je 5 500 € mesačne) o ďalších deväť mesiacov  a zinkasovať v tomto roku pre strany viac ako štyri milióny za voličské hlasy. Zo strachu pred Ficom otvorene hovorili o potrebe získať čas na stíhanie a kriminalizáciu opozície. Len chabou zámienkou bolo dotiahnutie „reforiem“, pričom nik nevie, akých a využitie, či skôr zneužitie  prostriedkov z EÚ na plán obnovy a vraj pomoc občanom, ktorej však už majú občania plné zuby.

Významnú úlohu pri odklade volieb zohrala aj potreba pravicových strán získať čas na konsolidáciu, vylepšiť preferencie a umožniť rozpadajúcim sa stranám nájsť novú formu politického prežitia. Zároveň tu boli záujmy novovznikajúcich strán: zviditeľniť a etablovať sa v spoločnosti za toto obdobie. Zámerom tiež bolo získať časový priestor na spájanie viacerých strán a vytvorenie nových predvolebných koalícií. Nuž a v neposlednom rade dôvodom odkladu volieb bola aj taká absurdná túžba Matoviča, Sulíka a Remišovej ako dať čas orgánom činným v trestnom konaní (OČTK) na stíhanie, podľa nich „mafie, korupčníkov“, inak povedané, politikov z opozície, osobitne Smeru SD.

Politickí hochštapleri nepochopili, že nič z toho nie je reálne, pravda, ak nerátame ich vysoké osobné a stranícke príjmy. Strany bývalej vládnej koalície sa v dôveryhodnosti u voličov prepadajú, čo potvrdzujú aj prieskumné agentúry a práve naopak, opozičným stranám ako Smer SD, Hlas SD a Republika rastie popularita. Keďže vláda v demisii má obmedzené právomoci a poslanci v parlamente pri predkladaní populistických návrhov budú často paralyzovaní a NR SR možno i zablokovaná, občan sa 10 mesiacov nedočká reálnej pomoci. Nie je preto predpoklad, že by voliči na strany rozpadnutej koalície zmenili názor. 

Matovič šliape po spravodlivosti a vyťahuje atómovky

Dnes sme svedkami opakovaných pokusov o kriminalizáciu opozície, ktorú verejne oznámili Matovič, Sulík a ich nohsledi Naď, Vetrák a Šeliga s Remišovou. Aj na základe ich vyjadrení možno hovoriť o politických „monster procesoch“, ktoré nápadne pripomínajú 50. roky  minulého storočia. Politické zneužívanie OČTK, najmä polície a špeciálnej prokuratúry, je evidentné a neospravedlniteľné. Keďže nepoznám pozadie a to, čo, kto, kedy a komu urobil, nezastávam sa nikoho z terajších či budúcich obvinených. Každý má však právo na spravodlivé vyšetrovanie bez porušovania ľudských práv. Dnes sa tak deje policajným násilím, vykopávaním dverí a akože náhodou za prítomnosti kamier a novinárskych presstitútiek.

Je úplne jasné i načasovanie tohto honu na čarodejnice, ktoré by malo vyvrcholiť pred predčasnými voľbami. Vtedy už nepôjde o spravodlivosť, ani o to, či niekomu dokážu alebo nedokážu vinu, hlavný účel politickej diskreditácie bude totiž splnený.

Ako to dopadne, ťažko povedať, keď spravodlivosti sa na Slovensku nedovoláš a rozhodujú o nej sprofanovaní ľudia okolo Hamranovej NAKY a Lipšicovej špeciálnej prokuratúry. Všetko, takmer výlučne bez dôkazov a  na základe kriminálnikov, ktorým sa hovorí kajúcnici. Každý z nich sa chce vyviniť a je za zníženie trestu schopný udať aj vlastnú mater.

Treba sa len nádejať, že medzi vyšetrovateľmi, prokurátormi a sudcami sa nájdu i čestní ľudia s pevnou chrbtovou kosťou a zmyslom pre zákonnosť a spravodlivosť. Nuž a rozsievači nenávisti by mali pochopiť, že čo zasejú, to budú i žať, a to pravdepodobne už po voľbách, ktorých sa práve oni oprávnene tak boja.

Predstavitelia koalície, ktorí konajú ako politickí analfabeti, si neuvedomujú, že odkladom volieb na september, prenasledovaním opozície a jej kriminalizáciou sa každým dňom zvyšujú šance Smeru SD na víťazstvo vo voľbách a posilnenie Hlasu SD i Republiky.

Matovič už začal vyťahovať aj svoje atómovky, keď navrhol odmeny občanom, ktorí sa zúčastnia na voľbách vo forme odpustenia 10 percent z poplatkov štátu, čím by ich prakticky korumpoval a získal by najmä svojich voličov z marginalizovaných komunít. Ešte väčším nezmyslom je zamýšľané zníženie poslaneckých platov z terajších 5 500 na 2 000 € s tým, aby rozdiel poslancom doplácala ich strana. Pravda, tiež z našich peňazí, ktoré strany dostanú za voličské hlasy. Posilnila by sa však i tak veľká moc predsedov strán nad poslancami, ktorí by sa stali len poslušnými sluhami svojich pánov.

Ako poznáme Matoviča, za deväťmesačné obdobie bude tých atómoviek ešte niekoľko a niektoré poslanci v záujme posilnenia svojich šancí vo voľbách schvália.

Dzurindove fantazmagórie o spájaní  

Starí politickí skrachovanci na čele s Mikulášom Dzurindom i noví politickí karieristi možno pod vplyvom známeho diela klasikov marxizmu  Manifest komunistickej strany, ktorý sa začína vetou „Európu obchádza strašidlo – strašidlo komunizmu“, v našom prípade strašidlo Fica, oprašujú heslo „Hochštapleri všetkých strán, spojme sa!“ Nepochopili, že aj na Slovensku platí, že ak sa spoja dve nuly, dostaneme 00, a to, čo to znamená, vie hádam každý.

Najaktívnejší v spájaní je jeden z predstaviteľov Gorily, podporovateľ bombardovania bývalej Juhoslávie a teraz vojny na Ukrajine, človek, čo radí, ako zdecimovať túto spoločnosť a najnovšie údajný strojca plánu, aby za obrovské stámiliardové pôžičky Ukrajine ručili a splácali ich štáty EÚ vrátane Slovenska, Mikuláš Dzurinda.

Dzurinda žije v akejsi bubline a v zajatí ilúzií bez reálneho vnímania súčasnej politiky. Ponúka sa  ako predajná dievka, zdá sa však, že zostane na ocot. Zatiaľ si našiel jedinú politickú nulu, Miroslava Kollára s jeho ministraničkou Spolu. Už majú i nový názov Modrá koalícia. Dzurinda si verí a dokonca si nechal poistiť, registrovať na Úrade priemyselného vlastníctva slogan ,,Modrá je dobrá“, Z vlastnej skúsenosti mu môžem povedať, že modrá bola dobrá, ale len ako farba zväzáckych košieľ, tak neviem, koho tým osloví… Chce spojiť všetkých pravičiarov, čo by však mohlo viesť k väčšiemu prepadu hlasov, ktorému on chcel zabrániť. Dzurindovi však v skutočnosti nejde o spoluprácu a spájanie strán, ale po vzore Smeru SD z roku 2004, ktorý pohltil všetky ľavicové strany, o ich požieranie. Kto to nepochopí, stane sa obeťou tohto politického žraloka.

Takmer naisto počítal s Majerského KDH, no rokuje a rokuje – a stále nič. Akosi zabudol, ako prispel k odchodu KDH z vtedajšej vlády a koalície SDKÚ. Predstavitelia hnutia by museli byť mimoriadne naivní, ak by tomuto človeku uverili. Dnes má KDH slušné preferencie, s ktorými sa reálne môže dostať do parlamentu samo a bez toho, aby si pokazilo svoj imidž s Dzurindom.

Vytváranie koalícií či zlučovanie strán je veľmi problematické, často s neistým výsledkom. Aj u pomerne úspešných strán s preferenciami dva až šesť percent sa nedosahuje synergický efekt a nie je súčtom týchto preferencií. Treba rátať s tým, že výsledky vo voľbách môžu byť podstatne iné. V minulosti na spájanie vo volebnej koalícii takmer doplatila SDĽ, keď sa v roku 1994 spojili štyri strany (SDĽ, SDSS, Strana zelených a poľnohospodárov) v Spoločnej voľbe, ktorá ledva prešla do parlamentu. Aj v súčasnosti sa zatiaľ nedarí spojeniu maďarských strán v Aliancii, ktorá vznikla zlúčením strán SMK, Most-Híd a Spolupatričnosť. Tieto skúsenosti  ukazujú na nepredvídateľný efekt koalícií či spoločných kandidátok.

Prezliekanie zapáchajúcich tričiek a ďalšie nové strany

Iný problém majú poslanci, ktorí potrebujú zahodiť svoje obnosené a zasmradené kabáty. Vyniká tam Ján Budaj, usvedčený zo spolupráce s komunistickou ŠtB (štátna bezpečnosť). Ten, ak sa mu to podarí, by prezliekol kabát už po šiestykrát a pokúsil by sa dostať na chrbte niektorej zo strán znovu do Národnej rady SR. Má nepredstaviteľnú drzosť, keď práve on chce spájať takzvané „demokratické“ sily. Má ísť o odídencov z OĽaNO a možno slniečkára, pôvodne nezávislého šuhaja Šeligu, doterajšieho podpredsedu Za ľudí.

Problém má i Eduard Heger, snažiaci sa o zmierenie nezmieriteľných a o akýsi nový začiatok. Podľa Matoviča je to nemastný-neslaný politik. Dočasný premiér dočasnej  vlády, ktorá má 84-percentnú nedôveru občanov. Pôvodne predavač vodky s vysokou pravdepodobnosťou odchádza od svojho tútora Matoviča, no zatiaľ nevie, čo chce a zdá sa, že mu nevonia ani KDH a ani Dzurindova Modrá koalícia. Tento nevýrazný politik, bez charizmy, hodiaci sa skôr za kazateľa či uspávača hadov, chce byť vodca, ale len ťažko povedať, či nájde dostatočne veľké stádo ovečiek. Očakáva sa vznik nového politického subjektu, na ktorom údajne Heger  s Naďom pracujú, a ktorého predstavenie má prísť čoskoro. Ak to bude tak ako pri pomoci občanom, bude to asi až po voľbách.

Heger, ak nechce ísť cestou zbierania podpisov, na čo asi ani nemá, má hádam jedinú šancu, a to využiť už existujúce strany. Môže ísť o subjekty ako Kresťanská únia, NOVA alebo Zmena zdola, ktorých sa šikovne Matovič formálne zbavil, ale ktoré majú neslávnu minulosť. Podobne je „voľná“ i strana Za ľudí, ktorá je však bez ľudí a politického výtlaku, ale s balíkom peňazí. S kým sa nakoniec Heger spojí, nevedno. Hegerovi dalo síce formálnu ponuku KDH vo forme dvojky na kandidátke, ale bez jeho súpútnika, akým je vojnový štváč a minister vojny Jaromír Naď.

Je tu i z môjho pohľadu prostoduchá voľná nevesta Veronika Remišová a jej podobný Juraj Šeliga, ktorých akosi nik nechce. A tak hľadajú a prosia, kto sa nad nimi zľutuje. Zvykli si mať sa bez väčšej námahy dobre a tomu sa bude ťažko odvykať. Možno sa nad nimi zmiluje Matovič, keď nie, dobrý bude Heger, Dzurinda alebo dokonca Budaj. Môže to byť i hocikto iný, hlavne aby bol proamerický a protiruský a dostal ich do parlamentu. (V tej súvislosti málo odbočím, treba si hádam pripomenúť, že môžeme mať na Rusko rôzne názory, nemusíme ho mať radi, ale ako hovorí profesor Staněk, „žiadna sloboda z Ameriky nepríde“ a ja dodávam, ani žiadna pomoc pre Slovensko.)

V neposlednom rade tu máme i Luciu Ďuriš Nicholsonovú, ktorá chce „zachrániť“ Slovensko svojím Jablkom. Má plné zuby SaS a chce byť jednotka, má to v povahe, veľa hovorí, diktuje, kritizuje a poúča. Pôjde o liberálnu stranu s nevyjasneným programom, ktorej chýbajú významnejšie verejne známe osobnosti. Voličov môže získať len z SaS, lebo u nevoličov zaboduje len veľmi ťažko. Či jej to bude stačiť, je otázne, skôr však nepravdepodobné.

Na pravicovom konzervatívnom a liberálnom spektre je priveľká tlačenica, na čo môžu doplatiť viaceré strany a oslabiť tak celkový výsledok v predčasných voľbách. To by mohlo byť na strane druhej dobrou správou pre Slovensko.

Konštatovanie na záver

Slovensko potrebuje víziu a nový impulz do budúcnosti a nie tie obohraté, poškriabané platne. Nemôžu nám vládnuť neschopní, skompromitovaní, psychicky narušení komedianti, lídri s vygumovanými mozgami, plní zloby a nenávisti. Potrebujeme vládu odborníkov, profesionálov vo svojej oblasti, ktorí budú skutočnými štátnikmi.

Počas nadchádzajúcich deviatich mesiacov nás nečaká nič dobré. Čaká nás vymývanie mozgov, ešte väčší chaos, prehlbovanie marazmu, vybičovanie negatívnych emócií a prudký nárast bezbrehého populizmu. Dôjde k ďalšej polarizácii a stupňovaniu nenávisti v spoločnosti. Problémy občanov budú odsúvané a v tomto období nie je možné očakávať výraznejšiu pomoc ľuďom pri kompenzáciách cien potravín, ale ani služieb a energií. Dôjde k ďalšiemu prehlbovaniu chudoby a rozdielov medzi majetnými a tými, čo budú žiť z ruky do úst. Nuž, ale o tom je kapitalizmus, ktorý nemožno vylepšovať; treba zmeniť systém. K tomu môže dôjsť,  len ak sa zaktivizuje mlčiaca väčšina a dôjde k mohutným protestom občanov, na spôsob hnutia francúzskych žltých viest. To je však (nielen) v našich podmienkach beh na dlhé trate.

(Celkovo 418 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

  1. Analýza p. Benkovského sa opiera o hlbokú znalosť veci, je dokonale formulovaná a logicky dôsledná. Definícia zámeru pravice zlikvidovať opozíciu tiež vychádza z reálnej situácie. Ale natíska sa mi otázka, či to nie je len zastierací manéver skutočného zámeru, ktorým je útek do budúcnosti a čakanie na to, že budúcnosť vytvorí podmienky, ktoré konanie volieb znemožnia, alebo poskytne koalícii dostatok času na to, že si tieto podmienky pripraví koalícia sama.
    Je tu aj pozoruhodná úloha M. Dzurindu. V jeho hodnotení má p. Benkovský podľa mňa absolútnu pravdu. ALE!!!! V stredu sa v NBS konala slávnostná konferencia k 30. výročiu vzniku slovenskej meny. Z úst bývalých guvernérov NBS zaznelo iné hodnotenie – v skratke – Dzurindova vláda bola jediná proreformná vláda a takúto vládu potrebujeme…..

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter