Po otvorení schôdze Národnej rady SR a personálnych schvaľovaniach by sa mohlo zdať, že v politike koaličných i opozičných strán je všetko v poriadku. Opak je však pravdou. Koalícia, v rozpore so všetkými písanými i nepísanými pravidlami politiky, v rozpore s demokratickým parlamentarizmom, pozliepala parlamentnú väčšinu, 79 hlasov. Hrdí sa zvolením predsedu parlamentu zabúdajúc na to, že to bolo s odretými ušami a až takmer po roku od inaugurácie Petra Pellegriniho do funkcie prezidenta. V koalícii zvíťazil pud sebazáchovy, no za vyriešenie krízy zaplatila príliš vysokú cenu, čo osobitne platí o stranách SNS a Hlas SD, ktorých nominanti ju spôsobili. Tieto strany prišli každá o jedno ministerstvo a klesajú im i preferencie. Dosiahnutá väčšina v parlamente je veľmi krehká pre nezrelosť a diletantizmus viacerých poslancov koalície, najmä v kluboch SNS a Hlasu SD.
Neprehľadná je situácia aj v opozícii, ktorá doteraz neprekonala traumu z prehratých predčasných volieb, je frustrovaná a správa sa tak, že čím horšie pre Slovensko, tým lepšie pre opozičné strany. Jedinou agendou PS, SaS a KDH je kritika krokov vlády bez toho, aby navrhovali pozitívne riešenia pre občanov.
Niektorí poslanci opozície, okrem psychopatických chorôb, ktorými evidentne trpia, mi pripomínajú správanie psov uviazaných na hrubej reťazi. Nemôžu hrýzť a trhať, a tak len štekajú na okoloidúcich ľudí a v noci vyjú na mesiac. Zdá sa preto, že politické strany zasiahla slintačka a krívačka, ktorá sa preniesla zo zvierat na poslancov parlamentu. Bolo by treba v Národnej rade SR i v mimoparlamentných stranách „ozdravovať“…
Opozícia je postihnutá chorobou – slintá i kríva
Choroba sa v PS, SaS, KDH, v Slovensku a u Demokratov prejavuje penou na ústach a krvou v očiach, ak hovoria o Robertovi Ficovi, Smere SSD a koaličnej vláde. Lídri týchto strán slintajú po vládnych funkciách a krívajú na obe nohy. Ich krédom je len šírenie nenávisti a vyvolávanie nepokojov v spoločnosti cez protivládne demonštrácie bez obsahu a s falošnými heslami. Ak v členskej krajine EÚ niekto kričí „My sme Európa!“, tak musí byť chorý alebo poblúdený. Na jednej strane dookola omieľajú výhrady voči konsolidácii verejných financií či transakčnej dani. Na strane druhej nie sú schopní navrhnúť, ako a čím by chceli tento výpadok financií nahradiť a znížiť obrovskú zadlženosť Slovenska, ktorú spôsobili oni sami. Napriek tomu navrhujú výrazné zvýšenie výdavkov na obranu, presnejšie na zbrojenie, ktoré pôjde na úkor životnej úrovne občanov. Šetrenie má podľa PS a SaS ísť na úkor 13. dôchodkov a šetrenia v štátnej správe, čo je síce opodstatnené, ale tam sa dajú ušetriť milióny, nie miliardy. Opozícia zároveň očakáva zvyšovanie miezd vo verejnej správe, v školstve či zdravotníctve. Tak kde zobrať viac ako dve miliardy v najbližšom roku?
Dôkazom šíriacej sa nákazy v opozícii je Branislav Gröhling, ktorý na tlačovke hneď po otvorení schôdze národnej rady hlasmi 79 koaličných poslancov perlil a s výrazom šialenca, pripomínajúceho istého Adolfa, kričal, čo si to tá koalícia dovoľuje. „Ide im len o fleky“, o voľbu predsedu parlamentu namiesto toho, aby rokovala o opozičných návrhoch. Opozícia by rada naťahovala čas a blokovala parlament nezmyselnou diskusiou, ktorá by k ničomu neviedla pri návrhu na vyslovenie nedôvery vláde a odvolávaní ministrov Tomáša Tarabu, Martiny Šimkovičovej a Matúša Šutaja Eštoka. Zdá sa, že to má Braňo Gröhling, tváriaci sa ako opozičný vodca, vo svojej hlavičke akosi domotané.
Peripetie opozície sa prejavujú najmä u progresívcov, v strane PS. Jej lídri kritizujú úplne všetko, ale neponúkajú vôbec nič. Sú vyčerpaní, sú v akomsi útlme a v defenzíve, nevediac, ako ďalej, keď predčasné voľby sú v nedohľadne. PS túto pasivitu vyčítajú západní radcovia a sponzori, ale čo je horšie, aj ich vlastní voliči na protivládnych demonštráciách.
Preto si dovolím popísať stav opozície na príklade liberálov z SaS. Strana, ktorá sa ženie cez mŕtvoly dopredu, je SaS – strana odporníkov. Nie, nejde o preklep, ale o vyjadrenie charakteru strany SaS, ktorá vyjadruje len odpor voči súčasnej vláde a všetkému, čo koalícia robí. Na jej čele stojí „odborník“ – vyučený obuvník s praxou kaderníka a plagiátor v jednej osobe Branislav Gröhling. Treba pripomenúť, že ide o najslabšiu stranu súčasnej opozície, ktorá v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 získala ledva 6,32 percenta hlasov a len veľmi ťažko sa dostane v najbližších voľbách do parlamentu.
Nedávno sa preslávila vyjadrením, ako SaS pripraví pre celú opozíciu víziu programového vyhlásenia vlády, a to pre celú súčasnú opozíciu a vraj budúcu vládu. Neviem, kto z PS, KDH a Slovenska (OĽaNO) by s tým súhlasil, keďže ide o výrazne odlišné ideové a hodnotové strany. Preto snahy SaS vyznievajú nielen nedôveryhodne, ale aj smiešne. „Intelektuáli“ z SaS by sa radi hrali na lídrov opozície, kde jasne dominuje PS a aj KDH je pred SaS jasne vpredu.
Lídri SaS pozabudli na tri zásadné veci. Po prvé, predčasné voľby budú…, pravda, len vtedy, keď s nimi bude súhlasiť Robert Fico a jeho Smer SSD – a to zatiaľ nehrozí. Po druhé, je otázne, či sa SaS vôbec dostane do parlamentu a či časť jej voličov nepreberie PS. No a po tretie, v predčasných či riadnych voľbách pravdepodobne zvíťazí Smer SSD, a ak aj nie, otázne je, či PS dokáže zostaviť vládu – čo tiež nie je pravdepodobné.
Vodcovia SaS naposledy zvolali okrúhly stôl opozičných strán, ktorý bol podľa záberov televízií hranatý, k problematike obranyschopnosti Európy. Zúčastnili sa na ňom len militantní predstavitelia od Juraja Krúpu až po generála Pavla Macka, ktorého mainstreamové médiá pasujú do role „bezpečnostného“ experta. Sú na smiech, keďže o ničom nerozhodujú a k otázkam obranyschopnosti zvolal okrúhly stôl prezident Peter Pellegrini. Koniec koncov, aj o výške výdavkov bude podľa našich možností rozhodovať vláda SR.
Koalícia nateraz krízu zažehnala, ale nákaza trvá
Aj koaliční poslanci trpia slintačkou a krívačkou. Klasickým príkladom sú najmä huliakovci a migaľovci, ktorým nešlo o hodnoty, ani o riešenie problémov občanov, ale o korytá. Politici bez akejkoľvek odbornosti v uchmatnutých rezortoch a dovolím si tvrdiť, i bez morálky, sa stali ministrami. Toto slovenský a myslím, že ani európsky parlamentarizmus nepoznal. Robert Fico nemal síce iné východisko, ale mohol namiesto tohto Kocúrkova radšej hodiť uterák do ringu a nechať rebelov a strany, ktoré zastupovali, utopiť sa v predčasných voľbách.
Politickí analfabeti, ktorých je v koalícii i opozícii dosť, budú škodiť v parlamente ďalej, budú vyvolávať chaos a riešiť si vlastné egá na úkor občanov, sú to totiž nezávislí závislí.
Výsledkom koaličnej krízy je „mačkopes“ – koalícia v jednom rade s nezaradenými karieristami. Každému príčetnému politikovi, ktorými nie sú Danko, Huliak ani Migaľ, musí byť jasné, že SNS a Národná koalícia sa do parlamentu po voľbách nedostane. Ešte jasnejšie je to u strany, ktorú hneď po otvorení dverí na ministerstve chce zakladať Migaľ so Šalitrošom. Zo skúseností a obsadenosti politického priestoru napravo i naľavo vieme, že nepôjde o „Hlas rozumu“, ale o Titanic.
Situácia v koalícii má výrazný vplyv na preferencie dvoch koaličných strán, keď Hlas SD klesol na úroveň medzi 8,8 až 12,3 percentami a SNS na úroveň 4, či len 3 percent. Tieto tendencie potvrdzuje i prieskum dôveryhodnosti lídrov politických strán SANEP, kde dominuje Robert Fico so 40-percentnou dôveryhodnosťou a 48-percentnou nedôveryhodnosťou u občanov, no na krk mu dýcha Michal Šimečka. Z koaličných lídrov je Matúš Šutaj Eštok na štvrtom mieste s pomerom dôveryhodnosti 28 ku 54 percentám a na predposlednom mieste Andrej Danko s katastrofálnym pomerom 6-percentnej dôveryhodnosti ku 78-percentnej nedôvere občanov, a to ešte s tým, že pred ním je aj I. B. Kollárom a za ním len Jaroslav Naď.
Pre koalíciu to nevyzerá ružovo ani v budúcnosti, keď musí počítať s drastickejšími a bolestivejšími opatreniami v rámci konsolidácie verejných financií. Pozitívna je orientácia vlády na adresnú pomoc pri kompenzácií rastúcich cien energií, osobitne elektriny a plynu pre nižšie príjmové skupiny občanov. Celkom iste dôjde k uťahovaniu opaskov, malo by to byť však najmä na strane výdavkov štátu, no postihne to do istej miery i všetkých občanov Slovenska.
To bude mať vplyv i na vývoj politickej situácie, s ktorou sa bude musieť koalícia vysporiadať. Dôležité bude, aby si Robert Fico ustrážil koaličnú väčšinu, ktorá bude celkom iste nestabilná. Treba počítať s nevyspytateľnosťou Andreja Danka a prehnanými ambíciami niektorých poslancov Hlasu SD.
Ak koalíciu niečo podrží až do riadnych volieb v roku 2027, bude to len strach poslancov Hlasu SD a SNS, že dvere národnej rady zostanú v prípade predčasných volieb pre nich zatvorené. Mali by si to uvedomiť aj tí menej chápaví poslanci, že nie občanom, ale im ide o prežitie. Preto zostáva len veriť, že zvíťazí zdravý rozum…
Čo dodať na záver
To, či a kedy sa vyliečia politické strany z nákazy a kedy začnú poslanci skutočne pracovať pre ľudí, nie je v týchto dňoch pre Slovensko životne dôležité. Životne dôležité pre Slovensko je to, aby nedošlo ku šíreniu skutočnej nákazy slintačky a krívačky, aby došlo k odstráneniu jej následkov a odškodneniu poľnohospodárskych firiem i dotknutých ľudí.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
