Opozícia s krvavými očami

Konanie PS, SaS a KDH spolu s OĽaNO mi pripomína pieseň z II. svetovej vojny „Přes spáleniště, přes krvavé řeky…“ Oni však nebojujú proti fašizmu za našu slobodu, ani za demokraciu a spravodlivosť, ale proti demokraticky zvolenej vláde a len za svoje úzke stranícke záujmy. Bojujú proti väčšine a idú cez mŕtvoly. Po Dzurindovom výroku smerom k Mečiarovi „Máte krvavé paprče!“ je dnes aktuálne a žiaľ, opodstatnené, hovoriť o opozícii s krvavými očami.

Po páde mečiarizmu sme mali na Slovensku rôznu opozíciu; spravidla tvrdú a arogantnú, ale nikdy nedošlo k takej brutálnej nekultúrnosti, osobným útokom a vulgarizácii prejavu ako je to v súčasnosti. Boli tu mečiarovci, dzurindovci, slotovci, kádéháci, v parlamente však vždy bola aká-taká politická kultúra. Zmenil to až Igor Matovič, ku ktorému sa teraz blíži Michal Šimečka. Parlament sa vďaka opozícii stal býčou arénou plnou nechutných osobných útokov na ľudskú dôstojnosť, vulgarizmov, primitívnych urážok, čím prerazil pomyselné politické dno a stal sa hanbou spoločnosti.

Po porážke predchádzajúcich vládnych strán v predčasných voľbách sme s nádejou očakávali nástup k demokratickému fungovaniu štátu, k zastaveniu chaosu, populizmu a nástup seriózneho riešeniu problémov Slovenska. Žiaľ, stal sa pravý opak a vstupom Progresívneho Slovenska (PS) do parlamentu došlo k ďalšej polarizácii a vyhroteniu zápasu medzi novou opozíciou a vládnou koalíciou. „Pliaga z PS“, ktorá oprávnene dostala túto dehonestujúcu prezývku, stojí na čele arogantnej, deštruktívnej a nekompetentnej opozície, ktorej súčasťou sú kaviarenskí liberáli z SaS a farizeji z KDH.

Práve kresťanskí demokrati zapredali svoje hodnoty a v záujme zvalenia vlády sa pridali k ich ideovému protipólu, dúhovým a liberálnym stranám, snažiacim sa o jednostrannú pomoc podnikateľom, menšinám úzko orientovaných na LGBTI, stranám obhajujúcim užívanie mäkkých drog. Ide o strany slepo napĺňajúce záujmy USA na Slovensku, podporujúce vojnu na Ukrajine na úkor vlastných občanov, o strany, presadzujúce zákony, ktoré nemajú nič spoločné s riešením aktuálnych problémov ľudí. Na protestoch vejú dúhové zástavy LGBTI, obrazne povedané, vedľa krížov katolíkov a obrazu liberála Korčoka. Či to voliči KDH odpustia, nevedno, no takýto prístup je oportunistický a farizejský.

Samostatnou opozičnou platformou je OĽaNO, po novom zneužívajúce názov Slovensko. S týmto sprofanovaným hnutím naoko nechce nik spolupracovať, čoho príkladom sú najmä demonštrácie. PS a zvyšok opozície však využíva OĽaNO ako baranidlo a spája sa s ním, kedy treba, ako napríklad pri blokáde parlamentu či odvolávaní ministrov a podaniach na Ústavný súd SR. Vtedy sú im aj zástupcovia tohto hnutia dobrí.

Vystúpenia lídrov opozície, samozvaných tribúnov a pseudoumelcov rozdúchavajú vášne a vedú k rozvášneniu, sfanatizovaniu až k besneniu davu, ktorý nevie, či nechce vedieť, o čo ide. Starším opoziční tribúni pripomínajú heslo „Kto nejde s nami, ide proti nám“. Pritom nejde o občianske, ale výsostne politické demonštrácie, ktoré nie sú už dávno o trestnom zákone, či rušení špeciálnej prokuratúry. Tieto témy sú len zástupné a ukazujú na argumentačnú neschopnosť a duchovnú plytkosť opozície. Sú to jasné snahy o nastolenie dúhovej totality, o deštrukciu spoločnosti smerujúcu k zvaleniu vlády a k majdanizácii Slovenska. Keďže ani zneužitie vraždy novinára Kuciaka im k prevratu v roku 2018 nepomohlo, tak teraz v konečnej podobe smeruje demonštráciami súčasná opozícia s podporou mainstreamových médií a zahraničných organizácií k štátnemu prevratu.  

Ide jasne o politické, vysoko a profesionálne organizované, finančne veľmi náročné protesty zamerané na zmenu výsledkov volieb. Hlavnými heslami nie je demokracia, spravodlivosť, ale „tri mesiace od zostavenia vlády „Odstúpte, odstúpte!“, „Dosť bolo Fica!“, „Fico do basy!“ a najnovšie „Korčok na hrad!“ Protesty sa zároveň od nového roku stali otvorenou predvolebnou prezidentskou kampaňou Ivana Korčoka.

Frustrovaná a teraz už aj krvilačná opozícia provokuje ľudí, vyvoláva občianske nepokoje a rozoštváva spoločnosť, len aby naplnila svoje politické sny o moci a vládnutí. Protesty neorganizujú ľudia nespokojní s rušením špeciálnej prokuratúry, odvolávaním Lipšica, či znižovaním trestov a dokonca ani nadšenci progresivizmu a liberalizmu. Za organizáciou sú politici s penou na ústach, ale i dobre platení dramaturgovia, režiséri s vyspelou a drahou komunikačnou technikou, ktorá umožňuje politikom vylievať žlč a vedrá špiny na vládu a tých, čo majú iný názor ako sfanatizovaní tribúni. Je otázne, kto to všetko financuje, ak triezve odhady hovoria, že doterajšie protesty mohli stáť viac ako 300-tisíc eur.

Bežní občania sú už z protestov unavení, ale stále si neuvedomujú, že takto budú zneužívaní i naďalej. Dokedy, na to dali odpoveď najskôr Sulík a následne Truban a Šimečka, keď povedali – protesty budú nepretržite pokračovať až do prezidentských volieb. O tom, čia to je a bude predvolebná kampaň, niet pochýb; veď ide o ich kandidáta Ivana Korčoka. Všetko smeruje k tomu, aby sa práve Korčok stal guvernérom nového štátu, či kolónie USA – Slovenska.

Dôkazom amaterizmu, nekompetentnosti, neodbornosti PS, SaS, KDH, o OĽaNO ani nehovoriac, sú každodenné zúrivé, no pritom slepé útoky na vládu, ktoré sa prejavili vo viacerých prípadoch.

Na ilustráciu hlúposti a nedočkavosti lídrov opozície uvediem len tri príklady. Už pár dní po voľbách išla opozícia vyjadrovať nedôveru ministrovi vnútra Šutaja Eštóka, hoci vláde ešte NR SR nevyslovila dôveru; teda ani ministrovi vnútra. Po druhé, začali prakticky okamžite po voľbách s obštrukciami v parlamente pri štátnom rozpočte a následne pri trestnom zákone, a to už pri návrhu na skrátené legislatívne konanie, hoci túto formu zneužívala práve bývalá vláda v desiatkach prípadoch. Nasledoval návrh na odvolanie ministerky kultúry, pri ktorom nevedeli napočítať do 30 a pozmeňujúci návrh Gábora Grendela, ktorý sa akosi zabudol podpísať.

Najnovšie premúdrení poslanci PS a SaS predstavili vrchol právnej úbohosti, keď sa obrátili na Ústavný súd SR so žiadosťou o pozastavenie rokovania o trestnom zákone, so sťažnosťou na skrátené konanie, ktoré práve oni vyprovokovali. Opozícia prostredníctvom Kolíkovej, bývalej to ministerky spravodlivosti, vyplakáva a na mítingoch huláka „Hovoríme do tmy“, sťažuje sa na to, že koalícia s ňou nechce diskutovať a robí z nej „atrapu“. Atrapu zo seba však robí sama opozícia, keď blokuje parlament a donekonečna opakuje svoje neraz nezmyselné výhrady a nepredkladá žiadne konštruktívne návrhy.  

Všetko to svedčí o úbohosti opozície, ktorá by chcela riadiť štát – čo by asi dopadlo podobne katastrofálne, ako v prípade Matoviča a Hegera.

Hľadal som niečo pozitívne, čo by sa dalo uviesť na záver. Žiaľ, z politiky sa stal zásluhou opozície jeden zapáchajúci chliev, k čomu však čiastočne prispieva i koalícia. Ani v prezidentskej kampani nenájdete nič dobré, ale predsa som si všimol dve štátnické vystúpenia kandidátov na prezidenta, a to Petra Pellegriniho a Jána Kubiša, ktorí hovorili o potrebe spolupráce a hľadaní spoločnej vízie pre Slovensko. To je však dosť málo a dobré správy sa tým končia.

Možno takmer s istotou predpokladať pokračovanie opozičných obštrukcií v parlamente, a to bez ohľadu na obsah ďalších navrhovaných zákonov. Opozícia, keďže nevie robiť nič konštruktívne, bude predkladať návrhy na odvolanie ministrov, veď zámienka sa vždy nájde. Nebezpečné je, že prezidentka s opozíciou sa snažia zaťahovať do politického boja aj najvyššiu súdnu autoritu, Ústavný súd SR. Podľa ich vyjadrení budú naďalej vyvíjať opozičný tlak (aj cez zmanipulovanú verejnú mienku) na Ústavný súd SR a predkladať ďalšie návrhy tak, aby zablokovali, alebo aspoň sťažili život vláde. Bude preto mimoriadne dôležité, či si Ústavný súd SR zachová svoju nestrannosť a ustojí politické tlaky opozície.

Podľa vyjadrenia Michala Šimečku budú aj po schválení trestného zákona naďalej organizovať demonštrácie a ešte ich zintenzívnia. Bude to špinavá, nenávistná, vulgárna a zúrivá protivládna kampaň, ktorej hlavnou súčasťou bude podpora ich straníckeho prezidentského kandidáta Ivana Korčoka.

Mlčiaca väčšina opozičné vyčíňanie zatiaľ trpí. Je otázne, dokedy.

Ilustrácie: Ľubomír Kotrha

(Celkovo 504 pozretí, 1 dnes)

Ďalšie články:

Facebook
Telegram
Twitter
Email

Jedna odpoveď

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Účet Klubu Nového slova – IBAN: SK8211000000002624852008
variabilný symbol pre Slovo 52525

Týždenný newsletter