Občania stále viac nedôverujú vláde. Majú už plné zuby chaosu, nenávisti a polarizácie spoločnosti. Táto situácia, tento spoločenský a politický marazmus, ktorý u nás vládne najmä od roku 2020, sa ani po voľbách 2023 doteraz výraznejšie nezmenil. Ak si to vládna koalícia neuvedomí a najmä, ak to nezmení, musí v najbližších parlamentných voľbách rátať s porážkou. Zatiaľ jediným šťastím súčasnej vlády je, že kvôli neschopnosti opozície nemá žiadnu alternatívu, a tak možno dovládne až do riadnych volieb v roku 2027.
Napätie a hádky vo vládnej koalícii neutíchajú ani v novom roku, a to aj napriek výzvam prezidenta Pellegriniho a premiéra Fica. Podobne je to však aj v názorovo rozdelenej opozícii.
Ľudia sú stále viac apatickí, prestávajú sledovať a zaujímať sa o politiku, azda s úmyslom zachovať si svoje psychické zdravie. Z aktívnych občanov sa stávajú nevoliči, čím sa znižuje relevantnosť volieb a legitimita ich víťazov. Dnes, keď voliť pravdepodobne nepôjde viac ako tretina občanov a pomer síl medzi koalíciou a opozíciou je vyrovnaný, cca 30 : 30 percentám, by nová vládna koalícia zastupovala necelú tretinu občanov. Vytvára sa tak priestor pre radikalizáciu názorov, ako i pre extrémistické a nesystémové strany.
Negatívne signály sú neprehliadnuteľné
O názoroch občanov na súčasnú vládu svedčí prieskum agentúry Focus z prvej dekády decembra 2025, ktorý si treba pripomenúť. Bol rozdelený na hodnotenie domácej a zahraničnej politiky. V tej domácej je spokojných s prácou vlády len niečo viac ako štvrtina – 26 % oslovených občanov. Z toho 6 % je veľmi a 20 % skôr spokojných respondentov. Nespokojných s vnútornou politikou je však až 71 % opýtaných, a to prevažne z radov voličov opozičných strán. Obrovský rozdiel vo vnímaní spokojnosti či nespokojnosti s konaním vlády je u voličov vládnych strán, najmä Smeru SSD, kde je spokojných až 83 % a naopak, nespokojných je približne rovnaký počet voličov opozície. To len potvrdzuje rozdelenie a polarizáciu spoločnosti.
O niečo menší rozdiel je v hodnotení zahraničnej politiky vlády, s ktorou súhlasí a je s ňou spokojných 29 % respondentov a 66 % je s ňou nespokojných. Vláda tak naráža po vyše dvoch rokoch vládnutia na výraznú nespokojnosť občanov s jej prácou.
Podľa najnovšieho prieskumu agentúry AKO až 63 percent občanov v súvislosti s dopadmi konsolidácie verejných financií očakáva zhoršenie svojej životnej úrovne. Občania si však stále neuvedomujú, že inflácia za Matovičovej a Hegerovej vlády im z peňaženiek vzala oveľa viac peňazí, ako všetky doterajšie konsolidačné balíčky. Zároveň časť respondentov, 26 %, tvrdí, že sa ich konsolidácia nedotkne a len zanedbateľné 4 % veria v zlepšenie svojich životných podmienok.
Optimistickejší sú podľa prieskumu skôr ľudia nad 50 rokov a seniori, či voliči koalície, osobitne Smeru SSD. Naopak, pesimistickejší sú a väčší dopad na svoj život očakávajú mladší ľudia, opoziční voliči a respondenti z Bratislavy, kde je paradoxne životná úroveň najvyššia.
Aj tieto názory potvrdzujú, že hodnotenia vychádzajú zo životných skúseností a z toho, ako sa dokáže ten-ktorý človek uskromniť a aké má nároky na svoje životné pohodlie.
Prieskum názorov občanov však nie je nevyhnutný, aj na základe vlastnej skúsenosti občania môžu konštatovať, v akom stave sa naša spoločnosť nachádza, čo súčasná vláda robí, či nerobí v prospech občanov Slovenska. Žiadneho súdneho človeka nezaujímajú hádky medzi koalíciou a opozíciou, či v ich vnútri, žiadne novelizácie rôznych (pre život občanov) nepodstatných zákonov, ani medzinárodná situácia, pokiaľ sa ich bytostne nedotýka, a ani orientácia na západ či na východ. To všetko zaujíma len politikov, ktorí sa to snažia využiť vo svoj prospech a niekedy aj na manipuláciu ľudí.
Áno, vláde sa darí riešiť najmä sociálne otázky, dopravnú infraštruktúru, dosahovať cieľ „rozostavať Slovensko“ a začať budovať moderné nemocnice. To je však z celého komplexu úloh vlády málo.
Občanov zaujímajú ceny potravín, energií a služieb, dostupnosť bývania, kvalita zdravotníctva a školstva, životného prostredia. Zaujíma ich reálny rast miezd, podpora sociálne slabých, mladých rodín či jednorodičovských domácností a dôstojný život seniorov. Zaujíma ich aj bezpečnosť v našich obciach a mestách, ako i rýchlosť a spravodlivosť súdnych konaní. Zjednodušene povedané, občanov trápi životná úroveň, to, či sa im žije lepšie alebo horšie.
Vláda i koaličné strany by sa mali konečne prestať zaoberať sami sebou a mali by riešiť problémy, ktoré reálne trápia občanov Slovenska.
Opozícia bez charizmatického vodcu
Politicky rýchlokvasený „vodca“ Michal Šimečka je stále lídrom nesúrodej, programovo a ideovo protichodnej, bezhodnotovej opozície. Koncom roka 2025 do tejto pozície „tlačil“ Igor Matovič a dokonca liberál Branislav Gröhling – ale nevyšlo im to, lebo preferencie progresívcov sú takmer trojnásobne vyššie.
O Šimečkovej nevyzretosti svedčia i jeho unáhlené a s realitou nesúvisiace vyjadrenia na adresu oveľa skúsenejšieho politika a dlhoročného štátnika Roberta Fica. Michal Šimečka po stretnutí troch najvyšších ústavných činiteľov – prezidenta Petra Pellegriniho, predsedu NR SR Richarda Rašiho a štvornásobného premiéra Roberta Fica – vyhlásil: „Títo traja páni už nemajú ani ambíciu, ani schopnosti niečo Slovensku ponúknuť. Ani v ekonomike, ani v zahraničnej politike. Slovensko je ťahané na východ a je izolované. Im a špeciálne Robertovi Ficovi dnes ide iba o moc, o jej udržanie.“ O štátnickom vystúpení premiéra Fica Michal Šimečka hovorí: „Sú to len krčmové reči.“ Hovorí to opozičný líder, ktorého hlavným a jediným heslom, tak ako celej opozície je, ako sám tvrdí: „Dosť bolo Fica!“ Hovorí to líder bez reálneho programu a s jednostrannou orientáciou na Západ, i s bezvýhradnou podriadenosťou Bruselu.
Zúfalá a názorovo roztrieštená opozícia sa pravidelne medzi voľbami a najmä pred nimi chce spájať, no zatiaľ jej to nikdy nevyšlo. Preto je stále len deštruktívnym, vyplakávajúcim spolkom opozičných strán bez jednotného ťahu na bránku.
Problémom Slovenska je absencia výrazných politických osobností
Pomyselný rebríček osobností je tristný. Lídri vládnych i opozičných strán sú politicky nevyzretí a málo skúsení, okrem predsedu Smeru SSD Fica. Strany, navyše, nemajú vo svojich stranách žiadnu náhradu, keďže ide zväčša o strany jedného muža. Svojho času si pestoval svojho nástupcu len Robert Fico, keď hovoril o „princovi“ Petrovi Pellegrinim a „princeznej“ Denise Sakovej, no aj tí sú už dávnejšie mimo, a tak Smer SSD zostáva na jedinom vodcovi Ficovi. Čo bude po ňom, nik nevie.
Ak sa pozrieme na politické osobnosti, tak tu máme len jedného schopného, charizmatického politika, stratéga a vyspelého štátnika, ktorý je už viac ako 20 rokov premiérom, Roberta Fica. Potom je tu veľká priepasť, keďže sa k nemu nik ani len nepribližuje. Po jednotke nasleduje slabší odvar politikov koalície, kde by sa osobne zaradil politikov ako Matúš Šutaj Eštok, Tomáš Taraba, Robert Kaliňák, Erik Tomáš či Denisa Saková. Niekde na konci tohto zoznamu by som videl radikálneho Tibora Gašpara, k progresivizmu smerujúceho Tomáša Druckera či slabučkú Martinu Šimkovičovú. Z koalície je na chvoste celkom iste Andrej Danko, Rudolf Huliak a Samuel Migaľ.
Až za nich, do kategórie „C“, by som umiestnil lídrov opozičných strán – Michala Šimečku, Branislava Gröhlinga, Milana Majerského a dvojku PS, Ivana Korčoka. Na úplnom konci pomyselného rebríčka politikov by skončili Igor Matovič, Jaroslav Naď, Alojz Hlina, Eduard Heger a niektorí ďalší.
Takáto bieda osobností politike tu, podľa mňa, od vzniku Slovenskej republiky, dožívajúcej sa Kristových 33 rokov, ešte nebola. Osobnostná vyprázdnenosť slovenskej politickej scény neveští nič dobrého ani do budúcnosti. Mimoriadne chýba odbornosť, morálka a principiálnosť, ako i schopnosť uprednostniť záujmy občanov a spoločnosti ako takej pred záujmami vlastnými. Aj preto občania strácajú dôveru k politikom a mnohí majú pocit, že nemajú koho voliť.
Pravda, nie za všetko môžu len politici. Tí sú takí, akých si volíme. Ak sa pozrieme na rast preferencií podľa posledného prieskumu AKO, PS má 23,6 %. Oveľa zarážajúcejšie však je, že rastie i Matovičovo hnutia Slovensko (OľaNO), ktoré dosahuje takmer 9 %, a čiastočne aj SaS so 7,1 a Demokrati s 5,4 %. Ak by sme to prepočítali na mandáty poslancov, tak súčasná opozícia aj s Matovičom a Demokratmi by mala 91 poslancov a terajšia vládna koalícia aj s Republikou len 51 poslaneckých mandátov.
To potvrdzuje, že značná časť voličov prirýchlo zabúda na hriechy bývalej vlády, je neuveriteľne naivná, verí nesplniteľným až absurdným sľubom demagógov. Mnohí voliči majú radi radikálne, zjednodušené a rýchle riešenia a podliehajú marketingovým heslám, nechávajúc sa manipulovať bojovníkmi za „demokraciu“ a lepší život, nechápajúc, že to, čo politici hovoria, nie je o živote ľudí na Slovensku, ale o ich živote…
Čo z toho plynie
Aj rok 2026 bude pre občanov veľmi ťažký. Bude pokračovať chaos v politike, ekonomika bude rásť len minimálne, zato inflácia rýchlejšie.
To nie je pesimizmus, to je, žiaľ, krutá realita. Preto sa občania budú musieť uskromniť a spoliehať sa, ako vždy, sami na seba. Isté zlepšenie môže nastať až vo volebnom roku 2027, keď sa budú politici usilovať „doručiť“ občanom niečo viac, aby ich voliči volili.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
