Do dejín Čierneho Balogu je nedeľa 28. januára 1945 zapísaná veľkými písmenami vlastenectva a hrdinstva – v ten deň okolo 15. hodiny sa najprv asi 50 obrancov z radov povstaleckých vojakov z obce a partizánov zo zbraňou v ruke postavilo proti nemeckej presile, 700-člennému práporu Wehrmachtu.
Nemci ustupovali vo veľkom snehu husacím pochodom horami po prehranej bitke z chotára Klenovca. Hrozilo vypálenie partizánskej obce Čierny Balog, ktorú sa však domáci obrancovia rozhodli zachrániť. Odvahu im pridávalo srdce a vôľa položiť aj život za záchranu svojich rodín a domovov.

Domáci obrancovi s partizánmi odrazili útok
Domácich podporil 15-členný partizánsky oddiel vedený Ukrajincom Nikolajom Radulom (v roku 1979 to opísal v knihe Blčiace Rudohorie). Boj na život a na smrť sa odohral iba pár stoviek metrov nad osadou Dobroč, na mieste pri Pomníku obranného boja a padlého guľometčíka Jozefa Schöna.
Predvoj Nemcov aj vďaka momentu prekvapenia odrazili. Nepriateľov sa zmocnila panika, mysleli si, že im cestu skrížila Červená armáda. Paľba ich prikovala k zemi, ostatní mimo dostrelu utekali späť hore dolinou. Na lúke ostalo veľa mŕtvych. Ostatní potom prechádzali cez hory do ďalších dolín, no všade boli odrazení. Za tuhej zimy, vo vysokom snehu a za splnu mesiaca sa bojovalo celú noc. Počiatočné úspechy mobilizovali celú dedinu. Doobeda 29. januára okolo 11. hodine do obce vstúpila Červená armáda, ktorá zavŕšila víťazstvo. (Viac Peter Jilemnický v románe Kronika z roku 1946.)
Dve podujatia vyše polstoročia
Skupina mladých turistov z obce koncom augusta 1974 zorganizovala ako súčasť osláv 30. výročia Povstania Pochod vďaky – po stopách SNP. Jeho úspech inšpiroval ďalších. Rozhodli sa uskutočniť aj zimný turisticko-lyžiarsky Pochod vďaky – po stopách osloboditeľov obce. Prvý ročník tohto podujatia sa konal poslednú januárovú nedeľu roku 1975.

Oba pochody pritiahli záujemcov a postupne dostali prívlastok „tradičný“. Ide o športovo-vlasteneckú tradíciu, ktorej motívom je nielen šport, ale aj vzdanie holdu tým, ktorí sa zaslúžili o našu slobodu. Oba pochody už prekročili jubilujúci 50. ročník a každým rokom pribúda počet účastníkov. Tento fakt potvrdzuje žijúci spoluzakladateľ oboch podujatí, dnes už 84-ročný Július Kliment.
Opäť po stopách osloboditeľov
Znova bol posledná januárová nedeľa (26. januára), ale už rok 2025. Čierny Balog na čele s mladým starostom Michalom Vetrákom sa rozhodol osláviť 80. výročie oslobodenia obce. Pozvali i predsedu Združenia klubov vojenskej histórie Slovenska Tibora Deváta, ktorý sem „povolal“ 80 členov z 20 klubov z rozličných kútov Slovenska. Vystrelili nielen čestné salvy pri pietnych aktoch, ale v závere predstavili aj ukážku boja o Čierny Balog tak, ako sa odohral 28. januára 1945 neďaleko súčasného Pomníka obranných bojov.

Pozvanie prijali i ďalší hostia: europoslanec Branislav Ondruš, primátor Brezna Tomáš Abel, viacerí poslanci banskobystrického VÚC atď. Pre účastníkov pochodu bol hádam najvzácnejší 97-ročný vojnový veterán – priamy účastník SNP Vladimír Strmeň. Na svoj vek mimoriadne čulý, usmiaty a trpezlivý. Nečudo, že mal mnoho záujemcov o spoločné fotografovanie…
Vydali približne 350 horaliek
Nedeľné ráno sa síce prebúdzalo do hmlistého počasia, no turistov, najmä mladých, to neodradilo. Pred obecný úrad sa ich dostavilo vyše troch stovák. Nasledoval 15-kilometrový presun autobusmi k partizánskemu cintorínu na Skalicu, kde je pochovaných 22 partizánov a ukrajinská partizánka Kamila Šagy z mesta Ovruč. Tu sa konal prvý pietny akt, kladenie vencov, čestná salva, príhovory starostu obce a Branislava Ondruša. Následne sa turisti vydali dvoma trasami – lesnou a cestou po doline – cca 8 km do doliny Páleničnô k Pomníku obranného boja.
Tam ich tradične vítala vatra oslobodenia. Znovu pietny akt aj s čestnou salvou. Zaujal príhovor nového predsedu ZO SZPB v obci Jozefa Švantnera, v ktorom podrobne popísal sled udalostí. Na záver Kluby vojenskej histórie previedli ukážku boja o Čierny Balog.
Pred podujatím a počas neho si mohol každý účastník prevziať od pracovníkov obce jeden keksík/horalku, čaj a samolepku na pamiatku. Organizátori vydali celkom približne 350 horaliek, čo tiež hovorí o počte účastníkov.
Snímky: Autor
2 Odpovede
Vyslovujem obdiv a uznanie organizátorom, ale hlavne účastníkom tohto významného podujatia a zároveň si prajem, aby ani budúce generácie nezabudli na tento hrdinský počin odvážnych Baločanov proti takej presile Nemcov. Česť a sláva padlým hrdinom tohto hrdinského boja, ale aj ruskej armáde, ktorá prišla v pravú chvíľu na pomoc. Spomínam si na vyslovovanie obrovskej vďačnosti domácich občanov veľa ráz zo slzami v očiach od dojatia, ale aj smútku za padlými, ktorí v tom čase žili v Č. Balogu. Konkrétne moji rodičia, ktorí už nežijú.
Vojtech, ďakujem za pekné slová – uznanie organizátorom, účastníkom, ktorí nedopustia, aby sa zabudlo na tento hrdinský čin odvážnych Čiernobaločanov, ktorí boli pripravení obetovať aj svoj život v boji za záchranu svojej obce. Medzi obrancami Čierneho Balogu bol aj môj otec Jozef Kováčik – Komovkove narodený 1923 z osady Dobroč. SNP sa zúčastnil ako povstalecký vojak. Ich jednotka operovala v horách okolo Malužinej na Liptove. Po potlačení SNP si odtiaľ priniesol domov flintu. Podobne tu padlý povstalecký vojak Jozef Schön si guľomet priniesol domov horami od Zvolena, podobne ostatní obrancovia. Nesmie sa zabudnúť ani na počin partizánov z Ukrajiny – partizánskej jednotky Nikolaja Radula, ktorá prišla na pomoc obrancom 28 – 29 januára 1945. Nikolaj Radul po vojne niekoľko ráz navštívil Čierny Balog – bol Čestným občanom Čierneho Balogu. Svoje pôsobenie a priebeh tohto hrdinského boja opísal v knihe Blčiace Rudohorie vydanej 1979. Mladí ľudia by si mali prečítať aj román Kronika od Petra Jilemnického, ktorý na Čierny Balog prišiel koncom roka 1945, aby zdokumentoval hrdinstvo domácich obrancov v boji za slobodu. Sám prežíval krutosť vojny v koncentračnom tábore.