Koaličná kríza nemá konca-kraja a už takmer rok od zvolenia prezidenta nemáme predsedu Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR). Pôvodne sa to malo riešiť do júna 2024, potom do konca leta, následne do decembra, no nič sa nedialo.
Koalícia nebola dlhodobo schopná dohodnúť sa, ale je tu finále koaličnej krízy
Aký je vývoj a súčasný stav krízy v koalícii? Zlomom pri personálnych otázkach mala byť februárová schôdza parlamentu, no ani do jej konania sa koalícia na ničom nedohodla a namiesto riadnej sa konala mimoriadna schôdza so skráteným obsahom len k stavebnému a zdravotníckym zákonom. Riadna schôdza parlamentu sa v tomto roku ešte nekonala a množstvo, viac ako 120 zákonov, sa odkladá na marcovú schôdzu.
Keďže si Danko s Eštokom nesplnili domácu úlohu, dal premiér Fico ultimátum SNS a Hlasu SD, aby si upratali v poslaneckých kluboch a predložili návrh riešenia koaličnej krízy. Ani toto ultimátum nebolo dodržané a predsedovia strán SNS, Andrej Danko a Hlasu SD, Šutaj Eštok, presunuli toto bremeno na plecia premiéra Fica. Robert Fico nakoniec presadil dodatok ku koaličnej zmluve v podobe odobratia ministerstva športu a cestovného ruchu SNS a ministerstva informatiky, regionálneho rozvoja a eurofondov Hlasu SD.
Zdalo sa, akoby bol Robert Fico po atentáte oslabený a stratil svoju ráznosť pri riešení problémov v koalícii i v spoločnosti. Tieto náznaky však Fico rázne vyvrátil svojimi zahraničnými cestami pomáhajúcimi Slovensku. To platí aj v prípade, keď vo štvrtok 27. februára 2025 predložil prezidentovi Petrovi Pellegrinimu personálne návrhy na odvolanie Dušana Keketiho z funkcie ministra športu a cestovného ruchu a menovanie vydierajúceho Rudolfa Huliaka do tejto funkcie.
Bolo to síce nevyhnutné, ale natíska sa otázka, či to nie je priveľká cena, keďže Rudolf Huliak je známy svojím odporom k EÚ a NATO i vulgárnymi vyjadreniami na adresu žien i iných ľudí. Navyše sám Huliak stále trval na ministerstve životného prostredia a teraz mu zrazu stačí i ministerstvo športu a cestovného ruchu. Žeby spojil príjemné s užitočným a odstrel medveďov s poľovníckou turistikou a beh od reálnych problémov so športom?
Robert Fico si touto nomináciou získal podporu štyroch poslancov z Huliakovej skupiny. Fico zároveň odovzdal prezidentovi 76 požadovaných podpisov koaličných poslancov, čo je minimálna, ale predsa len väčšina poslancov deklaratívne podporujúca vládnu koalíciu. Otvorené zostávajú dohody s tromi rebelujúcimi migaľovcami, uspokojenie ich zatiaľ nejasných požiadaviek, ako aj ich podpisy pod deklaráciu podporujúcu vládnu koalíciu. Tým by sa koaličná väčšina rozšírila na 79 poslancov. Nasledovala by dohoda o podpore Richarda Rašiho na funkciu predsedu Národnej rady SR a vládna kríza by jeho voľbou bola nateraz zažehnaná.
Koalícia i parlament boli dlhšiu dobu paralyzované a vyriešiť to musel zase len sám Robert Fico. Či bude parlament funkčný, ukáže už nasledujúca marcová schôdza parlamentu pri schvaľovaní personálnych návrhov a vládnych zákonov.
Opozičným lídrom, osobitne Michalovi Šimečkovi a Branislavovi Gröhlingovi,nie je však nič dobré a stále hovoria o chaose, o rozdávaní trafík, o tom, ako Fico rezignoval na svoje sľuby a najmä o potrebe predčasných volieb, ktoré sú ich snom a najvyššou prioritou. Hnutie Slovensko a strana SaS sa už pravidelne uchyľuje k takým úbohým prirovnaniam, ako „Koalícia sa dohodla, že Huliak bude ministrom športu, Fico bude najvyšší morálny arbiter, slnko vyjde v noci, dážď padá nahor a Andrejovi každý rozumie,“ Keďže opozícia nedokáže nič pozitívne vyprodukovať zostávajú jej len štvavé komentáre, čo je pre ňu typické a prirodzené.
Voľba predsedu NR SR by si žiadala biely dym ako pri voľbe pápeža
Premiér Robert Fico bol na návšteve Vatikánu, kde ho prijal pápež František. Ten, žiaľ, vážne ochorel, a v cirkevných kruhoch sa preto už otvárajú otázky o voľbe nového pápeža, postupy ktorej sú striktne dané. Pripomeňme si ich podstatu.
Volebný proces sa musí začať na 15. až 20. deň po pápežovom úmrtí alebo odstúpení. Pápeža volí kardinálske kolégium v takzvanom konkláve (z latinského cum clave – uzamknutý na kľúč) v Sixtínskej kaplnke. Kardináli nesmú konkláve opustiť, dokiaľ nie je nový pápež zvolený. Počas tohto času sa ani nesmú stýkať s verejnosťou a mať spojenie s okolitým svetom. Akonáhle je rozhodnuté o zvolení pápeža, vyjde z komína Sixtínskej kaplnky biely dym, čím sa oznámi svetu, že nový pápež bol úspešne vybraný.
Vyvstáva otázka, či sa neinšpirovať práve voľbou pápeža. Viem, že je to sarkastická úvaha, ale takmer všetko vyššie uvedené by sa dalo „uplatniť“ pri voľbe predsedu parlamentu, pravda, chcelo by to zmenu príslušných zákonov. Predsedu NR SR by volili poslanci do 20 dní od jeho odstúpenia či uvoľnenia tejto funkcie. Poslanci by boli na uzavretom rokovaní parlamentu v uzamknutej rokovacej sále dovtedy, dokedy by predseda NR SR nebol zvolený. Možno by mali byť len o vode a chlebe, aby mali čistú hlavu… Bol by to rýchly, efektívny a účinný spôsob volieb, ktorý by prinútil poslancov vykonávať ich prácu, za ktorú sú štedro odmeňovaní, zodpovedne a dôsledne.
Nie kultúrno-etické otázky, ale volebný zákon treba zmeniť
Mnohé z problémov, ktoré máme v činnosti parlamentu, ako je stále sa zvyšujúci počet nezaradených, „nezávislých“ poslancov, ich prechod z materskej strany, za ktorú boli zvolení, do inej, často hodnotovo odlišnej, ako i bratislavocentrizmus, by sa dali riešiť zmenou volebného zákona.
Už roky máme na Slovensku platný volebný zákon s pomerným systémom a jednomandátovým volebným obvodom. Vo voľbách v roku 1998 ho zaviedol Vladimír Mečiar a odvtedy ho úplne všetci politici kritizujú, avšak nik ho doteraz reálne nechcel zmeniť.
Hádam jediným priechodným návrhom na zmenu ústavy by mohol byť návrh Hlasu SD na zmenu volebného systému. Hlas SD má predložiť návrh, v ktorom je dôležitý princíp, aby každý jeden slovenský región mal priamo zastúpeného svojho poslanca v Národnej rade SR. Išlo by o zmenu jednomandátového volebného obvodu na 8 či až 75 volebných obvodov s väčšinovým systémom, v ktorom by sa volilo 75 poslancov a 75 by sa volilo tak ako doteraz v celoštátnom pomernom volebnom systéme. Takýto návrh ale zatiaľ nemá podporu u lídrov strán, ktorým by sa oslabil ich vplyv vo vlastnej strane i v spoločnosti.
Väčšina voličov však zmenu volebného systému podporuje! Podľa prieskumu AKO až 67 percent všetkých respondentov podporuje posilnenie regiónov. Takýto systém podporuje 85 percent voličov Hlasu SD, u SNS je to 79, Smeru SSD 78 a KDH 71 percent ich voličov. Naopak, len 62 percent voličov SaS, 66 percent voličov Slovenska a najmenej, 53 percent voličov PS.
Zmiešaný systém a voľby v regiónoch by najviac vyhovoval Smeru SSD, KDH a Hlasu SD, najmenej PS a SaS, Demokratom a Aliancii, ktorých by pomerne výrazne oslabil. Ak teda chce Robert Fico poraziť progresívcov a liberálov, je to jednoduchý spôsob, ako to bez kriku urobiť.
Z koaličných i opozičných strán odchádzajú počas volebného obdobia viacerí poslanci, stávajú sa nezávislými, prípadne sa presúvajú do iných strán, čím zrádzajú svojich voličov. Takýto poslanci brzdia prácu parlamentu a robia ju politicky neprehľadnou. Preto by pri zmene volebného systému bolo nanajvýš vhodné zakotviť do zákona tzv. imperatívny mandát, ktorý by zabránil odchodu poslancov zo strán, za ktoré boli zvolení, resp. ich zotrvaniu v parlamente ako tzv. nezávislých poslancov.
Na záver možno konštatovať: Ako vidieť, možnosti riešenia problémov v politickom systéme existujú, chýba však ochota lídrov strán počúvať občanov. Ak sa to nezmení, voliči by im to mohli a mali zohľadniť v najbližších parlamentných voľbách bez ohľadu na to, kedy budú.
Ilustrácie: Ľubomír Kotrha
