Na Slovensku vládne 364 dní v roku súkromný kapitál. Jeden deň – 1. máj, je sviatok práce!
Odveký je spor medzi „tými, čo majú“ a „tými, čo nič, okrem detí, nemajú“. A od vekov sa ponúka verejnosti téza, že kapitál tvorí hodnoty a práca je len „nákladovou položkou“ výroby, rovnakou ako energie, suroviny, opotrebenie strojov…
Na 1. mája, naopak, pripomíname, že práve práca je – bez nadsádzky – matkou pokroku. Bez ľudskej, tvorivej práce by ostal mŕtvy aj najväčší kapitál, nehybný každý bankový účet, ani najdokonalejší stroj by nemal žiadnu hodnotu. Prvý máj je pripomenutím, že tento svet sa bojí len organizovaných pracujúcich: preto nemilosrdne a demonštratívne strieľali do demonštrantov! Projektily z Chicaga, Mostu, Košút, Krompách v súčasnosti nahradili mäkkým strelivom komunikácie, propagandy a mediálnych lynčov. Odbory „zmodreli“, odborárski bossovia sú nominovaní z kádrových rezerv Inštitútu Aspen, „otvorenej spoločnosti“ a podporujú ich sponzorovaní „influenceri“. Na ministerstve školstva sa striedajú neschopní ministri s ministrami všetkého schopnými. Po školách blúdia gangy misionárov „demokracie a slobody“, propagujúci ľahký život a mystifikujúci, že demokracia je sloboda súkromných médií v žolde bohatých alebo sloboda je podľa nich príležitosťou „dostať sa za vodu“ akýmkoľvek spôsobom – s výnimkou vlastnej práce. Lebo práca je, podľa režimovej propagandy, iba darom kapitálu! Je zaplatená len nevyhnutnou, najmenšou možnou mierou. Cena práce totiž odkrajuje z renty…
Nie slušný život ľudí, ale vlastné exkluzívne pôžitky rentierov sú oficiálnym zmyslom existencie súčasného systému! Mladí „Európania“, odnaučení pracovať a „kultivovaní slobodou“ ľahšie aj podpisujú vlastnou krvou žoldnierske záväzky pre expedičné armádne zbory. Alternatívou je pre súčasnú mládež hypotečné otroctvo alebo bezdomovectvo záhradkárskej periférie… Potrestaní a podvedení pracujúci sa stali privatizáciou, reštitúciami a kolonializáciou bohatým „investičným“ Západom prakticky bezzemkami, tam, kde hrdlačili a nakrátko sa v druhej polovici 20. storočia nadýchli ich otcovia. Slováci sú už len operátormi nekonečných pásov zahraničných automobiliek, montovní a dielní.
V službách rentierov si aj nomenklatúra a štátna byrokracia pochvaľuje bohatú ponuku obchodných reťazcov. Čím viac sa mladým ľuďom vzďaľuje perspektíva dôstojného života, tým viac im mizernú perspektívu nahrádza dym konope a virtuálna realita mobilných displejov.
Kedy, ak nie na 1. mája, je šanca ukázať, že okrem podnikateľov-rentierov na Slovensku žijú ľudia, ktorí sa živia vlastnou prácou?!
Príďte na 1. mája o 10.00 hod na Námestie SNP v Bratislave!
Demonštrujte svoju príslušnosť k autorite práce, pracujúcich a pokroku! Prihláste sa k odkazu budovateľov vlasti, k potu a práci generácií, ktoré skrášlili Slovensko a vychovali generácie! Oznámte politikom, európskym byrokratom a militaristom, že nie ste ich hlúpymi obeťami, ale hrdými občanmi, bojujúcimi za spravodlivosť, mier, rovnosť a dôstojný život pre všetkých!
Nech žije 1. máj, sviatok práce!
